Pohárová Európa… prvé kolo v skratke

Prvé dva euro-týždne máme za sebou. Aj keď to chvíľu vyzeralo biedne, postup si zaistili tri zo štyroch tímov. Poďme si to teda zrekapitulovať. Kto potešil, kto nasr…hneval a kto neprekvapil.

Sutjeska Nikšić – Slovan Bratislava 2:1 (pk)

V minulom dieli som písal, že netreba Slovan zatracovať, lebo vonku im dajú tri kusy a mančaft sa povezie. Nakoniec to bola radosť iná, bol to smútok. Čierna Hora je krajina o veľkosti západného Slovenska. Byť tam majster preto nebude taká ťažká vec. Dovolím si tvrdiť, že hociktorý tím z TOP 8 Fortuna ligy by s nimi nemal mať väčšie ťažkosti. Slovan však mal.

Takto…ono dá sa vypadnúť aj s takýmto súperom. Lenže len vtedy, keď hrajú betón s desiatimi obrancami. Stane sa, že lepšie mužstvo celý zápas tlačí a dobýja brány ale neúspešne. Vtedy by sa to dalo pochopiť. Ale Sutjeska ani nebránila, ani neútočila. Okrem toho, že kvalitou sa tento zápas limitne blížil šlágrom typu Budmerice – Šenkvice, dvojzápas ukázal mnoho iných vecí. Nulový tímový duch, skúsení hráči nevyhecovali mužstvo, chabé boli aj individuálne riešenia situácií.

Asi minútu pred vyrovnávajúcim gólom mal Slovan prečíslenie. Stačilo posunúť lobdu spoluhráčovi a ten by stál zoči voči brankárovi a bolo by 0:2. Namiesto toho prišla strata lopty, následný roh a vyrovnanie. Dobre stane sa, aj keď by sa nemalo. Ale nechce sa mi veriť, že klub, ktorý má na slovenské pomery hviezdnych hráčov, nedokáže kondične zvalcovať provinčné mužstvo v následnom predĺžení. Obe mužstvá ledva stáli na nohách a čakali na penalty. Bola to chyba, lebo Čiernohorci boli oveľa viac hladní po úspechu. Tri zahodené penalty od slovenského majstra je veľmi veľa. Domino sa tam potom mohol aj roztrhať.

Je to ďalšia hanba na medzinárodnej scéne. A to som si myslel, že Jelgavu už nič neprekoná.

Levski Sofia – Ružomberok (2:0)

Kto čakal od Ružomberka postup, alebo minimálne heroické výkony, bol riadny optimista. Na druhej strane, verejnosť vôbec nesklamali. Každý automaticky počítal s tým, že Ruža ďalej nepôjde. Keby mali káder ako na konci ligy, problém by nemali. Odišli však kľúčoví hráči a s oslabeným kádrom sa v Európe, žiaľ, hrať nedá.

Nevadí, hlavy hore a možno o rok, o dva sa opäť nenápadne, bez veľkých rečí znova prebojujú do ešte jedného predkola.

Samotný zápas veľa nečakaných situácií nepriniesol. Gól v tretine zápasu zamrzí. Potreba odpovedať troma kúskami bola už dosť nereálna. Tak aby sa zachovala tradícia inkasovaných gólov v nadstavenom čase, Levski pridal druhý kúsok pár sekúnd pred koncom. Aspoň to bol pekný výlet.

Cracovia Krakov – DAC Dunajská Streda (2:2)

Drvivá väčšina postupu chtivých fanúšikov svoje oči upierala smerom do Poľska. Dunajská ako jediný slovenský zástupca v prvom zápase nesklamal. Zradná remíza 1:1 z (Na)MOL Arény otvárala viac otáznikov ako odpovedí.

Ultras DAC si spravili výlet na krowky v počte zhruba 800 až tisíc ľudí. Začalo sa však zle. Šatka nedostúpil domáceho Lopesa a už v druhej minúte dostal Hyballov plán menšiu trhlinu. Domáci boli na koni a chvíľu trvalo kým sa hráči DAC pozviechali.

Hral sa však celkom atraktívny futbal. Obe mužstvá chceli, takže sa bolo na čo pozerať.

DAC však potreboval vyrovnať a podarilo sa to hneď po zmene strán. Davisov center skončil na rozbehnutej kopačke Ronana a ten to zblízka napálil do siete. Od tejto chvíle prebrala iniciatívu Dunajská. Svoje šance však mala aj Cracovia a párkrát to len tak zahučalo pred Jedličkom. Obe mužstvá však mali pevné nervy a išlo sa do predĺženia.

V ňom mala viac z hry opäť Dunajská Streda. A potvrdila to aj gólom Ramireza, ktorý po príkladom forčekingu Davisa a šikovnej kľučke stál zoči voči brankárovi nemýlil a poslal hostí do vytúženého vedenia. V tom čase musela dať Cracovia dva góly na postup. Dala však len jeden, a to znova v záverečných sekundách hry.

Remíza 2:2 zaručila DAC ďalšie dva európske štvrtky.  

Spartak Trnava – Radnik Bijeljina (3:0 pk) – na vlastné buľvy od Riša Hanzlíka

Málokto čakal, že sa po výkone v prvom zápase dočkáme niečoho takéhoto. Keď to Erik Grendel videl, kolenné väzy sa mu samé hojili od radosti. Už od prvej minúty sme na Bosniakov vybehli a tí zrazu nevedeli, kde majú poschovávané pasy a kartičky poistencov.

Šancí mal Spartak na dva ročníky Slovnaft Cupu, súper bol zrelý na bavlnený uterák a nakoniec to dopadlo nakrajšie, ako sa dalo.

Tieto európske penaltové ponocovania máme v Trnave celkom radi. Rusov znovu ukázal, že po predĺžení chytí v bránke aj signál na HBO GO a na ihrisku včera nebol hráč, ktorý by nezodral termotričko. Ale ak by to aj náhodou včera dopadlo zle, keby ten druhý gól pred koncom nestrelíme, neviem si predstaviť lepšiu pozvánku na nový Spartak. Ak to takto bude pokračovať, nemáme sa čoho báť.

Takto má vyzerať futbal v Trnave.

Čo ďalej?

Už to vyzeralo, že fanúšikovia troch zástupcov si budú ťahať slamky o webový prenos na RTVS. Vyriešilo sa to nakoniec za zeleným stolom.

Slovan bude mať šancu na reparát v malej, bezvýznamnej Európskej lige proti kosovskému majstrovi KF Feronikeli. Tento zápas sa ale odohrá nezvyčajne v stredu. Belasí si asi dopredu zabukovali trávnikára, osvetľovača a mažoretky ešte pred odvetou v Čiernej Hore.

Dunajská vo štvrtok večer privíta grécky Atromitos Atény a Trnava pocestuje do bulharského Plovdivu.

Nech teda motyky vystrelia poriadne vysoko.