Po roku je trnavský Spartak opäť v Európskej konferenčnej lige v 3. predkole a opäť ho čaká konfrontácia s poľským tímom. Aj tentoraz som sa rozhodol osloviť Michała Gołębiowskeho – novinára najväčšej poľskej spravodajskej stanice, fanúšika tamojšej Ekstraklasy a chlapíka, ktorého fascinuje slovenská kultúra, história a futbal. Mňa zaujímalo viac o poľskej strane, on bol zasa zvedavý na šance Spartaka.
Vymenili sme si po tri otázky
1. Kto na Spartak čaká?
V prvom rade chcem vedieť, aký je najväčší rozdiel medzi tohtoročným Lechom Poznaň a Rakowom, ktorému čelila Trnava v minulej sezóne.
Lech je solídny klub s bohatou históriou (8-násobný majster Poľska, 5-násobný víťaz Poľského pohára), ale čo viac, od roku 2006, kedy Lech vlastní rodina Rutkowských, sa stal moderným, rozvíjajúcim sa európskym klubom. Vybudovala si silu aj tým, že poslal svoje futbalové talenty do sveta. Takí hráči ako Jakub Moder (v roku 2021 za 11 miliónov do Brightonu), Jakub Kamiński (v roku 2022 za 10 miliónov do Wolfsburgu), Michał Skóraś (v roku 2023 za 6 miliónov do Club Brugge), sú najlepšími príkladmi tréningu vo futbalovej akadémii Lechu. Nebudete prekvapení, keď na zápasoch Lechu stretnete skautov z najväčších klubov, ktorí hľadajú nového Roberta Lewandowského.
Nepotrebujú robiť veľké transfery, aby fungovali, aj keď niektorí špičkoví hráči opúšťajú tím. Po zisku majstrovského titulu v roku 2022 vymenili trénera za Johna van den Broma, ktorému sa podarilo dostať sa do štvrťfinále UEFA Konferenčnej ligy víťazstvom v skupinovej fáze s Villarealom a Bodo/Glimt či Djurgardens v play off, a taktiež ukončil sezónu 3. miestom v lige, čo posunulo Lech do predkola Konferenčnej ligy druhú sezónu po sebe. Inými slovami, na rozdiel od Rakova má Lech v poľskom futbale vybudovanú pozíciu.
Ale najväčší rozdiel medzi minuloročným Rakówom a tohtoročným Lechom je štadión. V Poznani sa zmestí 42 000 ľudí, štadión bude určite plný fanatických priaznivcov. Poznáte známe „Doing Poznań“. Začalo sa to v roku 2010 počas zápasu Pohára UEFA proti Manchestru City, keď fanúšikovia Lechu po strelení gólu urobili špeciálny druh tanca. Zahŕňa každého, kto stojí chrbtom k ihrisku, chytí sa za ruky a spoločne vyskočí. Anglickí fanúšikovia si osvojili tento štýl fandenia a začali ho používať na štadiónoch a kričali „Let’s all to the Poznań“. V roku 2019 bol termín „Poznaň“ dokonca pridaný do Cambridgeského slovníka.
2. Ako Lech poraziť?
Čo si myslíš, aké sú najväčšie slabiny poľského tímu?
Potrebujú silného útočníka. Kapitán Michael Ishak sa po zranení stále zotavuje, hrá, ale nedosiahol svoju najvyššiu úroveň. Samozrejme, sú tu Szymczak, Marchwiński a Hotić, ale nikto nie je klasický zakončovateľ. Je tu 33-ročný Artur Sobiech, ale tiež nie je gólový typ. Preto niekedy potrebujú veľa pokusov, aby konečne skórovali.
Ďalším neustálym problémom je brankár. Posledné tri sezóny má Lech Filipa Bednarka, ktorý je považovaný za slušného brankára, ale nezodpovedá stúpajúcim ašpiráciám Lechu. V minulej sezóne kúpili ukrajinského brankára Artura Rudka, ktorý nepodával dobré výkony a rýchlo ho nahradil Bednarek, teraz je novou nádejou Lechu 23-ročný Bartosz Mrozek, no zatiaľ robí aj chyby a vyzerá to tak, že ide o otázku času, kedy sa Bednarek vráti do bránky.
3. Nebezpeční jedinci
Ktorí hráči sú hviezdami, ktoré treba sledovať a ktorí asi sťažia hráčom Spartaka zápas?
Lech si udržal takmer celý tím z minulej sezóny – okrem Michala Skóraśa, ktorý išiel do Club Brugge za 6 miliónov eur a Ľubomíra Šatku, ktorý odišiel do Turecka. To sa považuje za veľký úspech v rámci poľského futbalu. Na druhej strane sa im podarilo kúpiť obrancu Mihu Blazića, stredopoliara Elliasa Anderssona a kreatívneho krídelníka Dina Hotiča. Hotič sa už stáva hviezdou ligy a svoje schopnosti ukazuje už aj v Konferenčnej lige a v Ekstraklase. Niektorí dokonca hovoria, že na ihrisku vyzerá a hrá ako Shaiqiri. Stále je tu nebezpečný Michael Ishak, kreatívny tvorca hry Filip Marchwiński či úplne nevyspytateľný krídelník Kristoffer Velde.
Zdá sa, že Lech má dosť širokú lavičku na domáce súťaže aj európske poháre. Treba povedať, že neprehrali ani jeden z posledných deviatich zápasov, počítajúc minulú sezónu v Ekstraklase.
Tieto otázky zaujímali Michala:
1. Bububu, Slováci!
Ako sa slovenskí fanúšikovia pozerajú na poľské kluby teraz, po tom, čo minulý rok Rakov vyradil Spartak. Máte z Lechu strach?
Nemyslím si, že by sa vnímanie poľských klubov za posledný rok nejako zmenilo. Tí, ktorí sledujú Ekstraklasu vedia, že až na výnimku (práve spomenutý Raków) ide o ligu pomerne vyrovnanú, veď aj minuloročný účastník Európskej konferenčnej ligy z Gdaňsku vypadol o súťaž nižšie. Poľská liga je stále považovaná za kvalitnejšiu od našej a sú veci, ktoré Poliakom závidíme. Najviac to je asi cítiť na návštevách, s ktorými sa u nás kluby až na pár výnimiek v dôležitých zápasoch nemôžu ani porovnávať.
Čo sa týka Lechu, je to klub, ktorého meno na Slovensku rezonuje, nielen preto, že Ľubomír Šatka tu ešte donedávna hrával. Ich minuloročný úspech (štvrťfinále EKL) je veľkým výkričníkom, pretože vieme, že v ostatných sezónach sa poľským klubom v európskych pohároch až tak nedarilo.
Na druhej strane, v Trnave akosi stále žijú spomienky na sezónu 2018/2019, teda na časy, keď klub vyradil slávnu Legiu Varšava. Na to sa v posledných dňoch, pochopiteľne, často odkazuje. Ani vtedajší Spartak nebol favoritom v náročnom dvojzápase a nakoniec z toho bola historická jazda až do skupiny Európskej ligy.
Takže aby som ti odpovedal na otázku – nemyslím si, že sa je potrebné Lechu báť, ale rozhodne nebude slovenský klub favoritom, čo môže byť pre Trnavu veľká výhoda.
2. Hľadá sa dôvod na oslavu
Bolo by prípadné vyradenie Lechu brané ako veľký úspech pre Spartak?
Rozhodne áno! Nielen preto, že sa v nasledujúcom kole naskytne možnosť zaujímavej konfrontácie s pražskou Slaviou, alebo s klubom Dnipro, ktorý hráva v Košiciach. Už len pohľad na kurzy stávkových kancelárií hovorí jasne – Trnava nie je klub, od ktorého sa očakáva úspech v 3. predkole.
Spartak v dvojzápase s Audou ukázal obe svoje stránky. Vonku tú platonickú, nudnú, pre diváka neatraktívnu, založenú na zaužívaných postupoch v hre aj v skladaní zostavy. Výkon bol ustráchaný, v druhom polčase sa nedalo na zápas zo strany Trnavy pozerať. Na druhej strane stačilo pár prekvapení v jedenástke proti Aude doma a hneď to bol iný Spartak, pritom výborne hrali aj hráči, ktorí hrali aj vonku. Práve to bol ofenzívny výkon, ktorý fanúšik očakáva a ktorý by rád videl opäť, ideálne v odvete zápasu s Lechom, prípadne v ďalšom predkole. Tréner by navyše konečne prekročil vlastný tieň. V predkolách Európskej konferenčnej ligy sa mu ešte nepodarilo dostať ďalej ako do 3. predkola.
No a okrem faktu, že Spartak nie je favoritom, by to bol úspech aj finančný. Nielen kvôli prémiám od UEFA, ale aj kvôli vyzbieranému vstupnému. Na zápas s Audou prišla prekvapivo slušná návšteva, spolu 7394 ľudí. Od zápasu s Lechom očakávam hravo vyše 10 tisíc divákov, ak bude situácia po prvom zápase priaznivá. Ak by v nalsedujúcom kole prišla aj Slavia… No, povedzme si, bola by to radosť na ihrisku aj na tribúnach.
3. Prekvapenie!
Čo myslíš, čo môže byť najväčšou zbraňou, ktorou dokáže Spartak Lech prekvapiť? A to sa pýtam ako človek, ktorý vlastní dres Spartaka, ale nie dres Lechu.
Ako som už spomenul, zopár zmien v zostave vie primiešať do hry Spartaka úplne nový náboj. Musia však byť vyskladané s umom a musia presne triafať do slabých miest súpera. Dobre sa ukazuje nová akvizícia v útoku, Djurićin. Ten zatiaľ strelil gól v každom zápase, v ktorom nastúpil. Srší z neho sebavedomie, a to tak na ihrisku, ako aj v pozápasových rozhovoroch. Jeho aktuálna forma v dvojzápase môže nakloniť misky váh na stranu Trnavy. Na druhej strane, nebolo by prekvapením, keby Spartak našiel aj nejakého nečakaného hrdinu. V odvete proti Aude sa dobre ukazovali Mikovič a Štetina, od ktorých by som to, vzhľadom na to, že hrajú v obrannej formácii, až tak nečakal.
V neposlednom rade, Trnava môže vyťažiť z niečoho tak jednoduchého, ako je podcenenie zo strany súpera. Neviem však, či dokáže v oboch zápasoch hrať dosť odvážne natoľko, aby dokázala vydolovať čo najviac z hry. Rozumiem tomu, že tréner verí overenej zostave, ale teraz je potrebné, ako som už povedal, vystúpiť z tieňa a nezľaknúť sa zo súpera veľkého mena. Myslím si, že Trnava na to má. Ale či dokáže to, čo som napísal, preniesť na ihrisko, to si úplne nie som istý.
Komentáre