Pondelkové Tréneroviny – Klobúk dole pred Ružomberkom a hráčmi Senice

Obľúbený klub všetkých národovcov s gramatikou na úrovni šiesteho stupňa musí byť jednoznačne Ružomberok. Tréner Peter Struhár pracuje s čisto slovenskými hráčmi, čo sa môže zdať dlhodobo neudržateľné. To je ako keby rádiá celý deň hrali Desmod. Lenže Ružomberok sa drží na tretej priečke, predvádza naozaj pekný futbal a ako jeden z mála tímov v lige dokáže prinútiť Slovan brániť výsledok. Neúspešne. Za toto všetko patrí Ružomberku veľký klobúk dole. 

Rovnako ako hráčom FK Senica. Klubu, ktorý si z našej ligy a jej pravidiel robí skoro takú srandu ako Sereď. Senica dopláca na hospodárenie z minulosti, za ktoré by sa nehanbil ani Fico, hráči nevideli výplaty aj polroka, hrajú takpovediac za zálohované plastové fľašky, na zápasy budú, alebo už aj možno chodia na vlastných autách a napriek tomu sa držia na siedmej priečke. Dokedy, to je otázne, pretože týmto tempom si za chvíľu budú musieť platiť aj osvetlenie na štadióne.

ŠK Slovan Bratislava – MFK Ružomberok 1:1, 3186 divákov

Slovan sa radoval už veľmi rýchlo po prvom hvizde, keď Barseghjan našiel po rohu Weissa, ktorého nepochopiteľne slabo bránil rozhodca Dohál. Vladov projektil prešiel do brány od Masla. Ružomberok v prvom polčase nebol veľmi nebezpečný, Pišta Gerec si pýtal penaltu, keď sa mu do nôh zamotal Abena a tesne pred koncom prvého polčasu vyslal loptu na orbit z dobrej pozície Bobček.

V druhom polčase mohol mať Barseghjan 1+1, keď pekne do šance vysunul Regáliho, hostia nedokázali využiť ani moment, keď Chovanovi po zákroku vyskočila lopta. Ale zase vždy lepšie, keď vám vyskočí lopta, ako platnička. Slovan mohol zápas uzavrieť, Zmrhal sa rútil na Krajčírika a na jeseň by z toho bol gól. Postupom času boli na ihrisku jamy ako pri úsmeve Peťa Pelegriniho, keď prinesie podpisový hárok na referendum do domova dôchodcov, Slovan sa zameral viac na defenzívu, za čo ho potrestal pekným sólom Regáli, prešiel cez troch slovanistov a Rymarenkovi dal ponuku, ktorá sa neodmieta.

DAC Dunajská Streda – FC Spartak Trnava 1:1, 4668 divákov

Na Spartak padla v posledných týždňoch taká deka, že ju stačí už len vyprášiť, navyše Gašparík nemohol v zápase počítať s Kóšom a Škrteľom. Nie, že by sa DAC mal narozdiel od neho niečim chváliť, ale tam každý vie, že v lete sa bude znovu meniť tréner. Už v tradičnej dobrej návšteve si domáci kotol našiel svoje miesto niekde vo vírivke v Podhájskej, alebo ich Oskar pustil na hosťovanie do maďarskej ligy. Spartak nasadil v prvom polčase vysoké napádanie, Grič, Azevedo, Bukata a Savvidis boli otravní ako Erik Tomáš v politickej debate a najväčšia hrozba na domácej strane išla z cholesterolu po vyprážanom jedle v bufete.

DAC si na svoju veľkú šancu počkal, prežil prevahu Trnavy a jej jalové zakončenie. A keď Miki zabudol na Balogha pred Takáčom, bolo 1:0. To však bolo všetko, čo DAC v zápase predviedol. Cez polčas Gašparík zmenil rozostavenie a postupne do hry púšťal všetkých ofenzívnych hráčov. Olejníka, poľského Fera Mikloška Miloša Kozaka, Alexa Ivána a hlavne Rammadana. Spartak tlačil DAC, ten bol pasívny ako drevodom, občasné brejky dokázal zahodiť a keď už to vyzeralo, že Laszlo Komárom zahlási víťazný koniec zápasu, udrel po osi Iván – Bukata Milan Ristovski. Spartak bol počas celého zápasu lepší a možno toto bude moment, ktorý ho konečne v útoku prebudí. V MOL Arene majú po nedeli nad čím rozmýšľať, toto vyzerá ako slepá ulička.

ŠFK Sereď – MŠK Žilina 1:1, 100 divákov

Pred zápasom si cenu pre hráča mesiaca prebral Roko Jureškin, ktorému osobne zagratulovalo všetkých 100 prítomných divákov. Potom sa Sereď nastavala na vlastnú polovicu a nechala mladých Žilinčanov behať. A ako to vyšlo Sereďanom pred týždňom, tak tomu bolo aj proti Žiline. Rýchla kontra, Morong sklepol Radičovi a ten otvoril skóre.

Žilina mala prevahu a obstreľovala Chudého. Keď bolo treba, zasiahol Šulek a keď už to vyzeralo, že hostia sami gól streliť nedokážu, sklepol si Jánošikovú nepresnú prihrávku za Chudého Buenos Dias. Od toho momentu bola zase lepšia Sereď, do útoku poslala polovicu Makarskej riviéry, Dias dokonca aj skóroval, lenže ofsajd bol proti tomu, aby niekto získal viac ako bod.

AS Trenčín – FK Pohronie 2:0, 211 divákov

Je veľká škoda, že na taký pekný štadión, aký majú v Trenčíne, príde na ligový zápas 200 divákov. Nech je forma AS akákoľvek, hlavne, že dva roky ľudia kričali, aby im vláda otvorila 100% kapacity štadiónov. Ak mal Trenčín vyhrať, momentálne si nemohol želať lepšieho súpera. Pohronie kam príde, tam necháva body ako sklerotik.

V Trenčíne si modrí počkali na svoju prvú šancu polhodinu, ale Milošovu hlavičku Kukučka lapil. V piatej minúte sa Bengala snažil prekonať svojho brankára, ale Le Gianga zachránila žrď. Osud zápasu zlomil v prvej minúte druhého polčasu Soares, keď dve minúty tancoval okolo Pajera a na zadnej tyči našiel Ikobu. Svoje šance potom nevyužil ani Steinhubel, ani Sanneh a prišiel trest. Pajer vysunul Azanga a ten pripravil gól Gažimu.

ViOn Zlaté Moravce – FK Tatran Liptovský Mikuláš 0:1, 735 divákov

Liptákom síce do konca sezóny vypadla opora, Rišo Bartoš, ale napriek tomu majú formu ako Zora Czoborová v ´97-om. Navyše v sobotu si proti nim ViOn vybral zápas blbec, v ktorom mu nevyšlo vôbec nič. A to mal už v druhej minúte gól na kopačke Jibril. ViOn mal navrch aj takmer celý prvý polčas, lenže Horák dvakrát zbytočne žlto fauloval a oslabofka domácim nevyšla.

Pinte nacentroval na Geráta, ktorého pomalá hlavička z veľkej diaľky zapadla za Lukáča. Faul na Jibrila mohol z penalty potrestať Mondek, ktorý to nekopol naozaj zle, ale občas sa dá penalta aj pekne chytiť, ako ukázal Luksch. Následný ofenzívny vabank domácich priniesol len ofenzívny výpady a zahodené šance hostí.

FK Senica – MFK Zemplín Michalovce 2:1, 273 divákov

Michalovce začali jar bojom o hornú šestku a postupom času sa dostávajú do boja o záchranu, respektíve barážové miesto. V Senici však hrali, ako keby mali isté minimálne predkolo Európskej ligy. Hráči Senice, bojujúci aj o svoju futbalovú budúcnosť im ukázali, ako sa hrá o dôležité body.

Pri všetkom dôležitom bol Juraj Piroska. Najprv vykrútil obranu a našiel Svobodu a v druhom polčase ukázal, že futbal sa naozaj hrá hlavou a nie nohami. Jurdík už nemal problém podstreliť Kožuchara. Medzitým vyrovnal po kombinácií s Yilmazom Kanu, ale na všetko ostatné tam Senica mala Ravasa.