Za posledné 4 sezóny sa AS Trenčín len raz dostal do hornej šestky, ak počítame aj túto, v ktorej na Senicu stráca už štyri body a na jar ho čaká Pohronie po zimnom posilnení, Spartak a Liptovský Mikuláš. Bolo to minulý rok a aj tak bol na konci ligy AS o osem bodov za ViOnom. Niečo je zlé v tomto klube, ktorý síce dlho trpel kvôli výstavbe nového štadióna, ale jeho biznis model postavený na hráčskej fluktuácií nejak prestal fungovať.
Tréner AS je ako kuchár, ktorému zamknú chladničku a môže variť len z konzervy. Tých má síce plnú špajzu a raz za čas mu pribudnú nové, ale veľakrát z nich vyskočí Pires a podobní šamstri. Žiline tento model práce funguje aj vďaka tomu, že prevažnú väčšinu kádra tvoria mladí odchovanci, ktorí v ich systéme vyrástli, ale v Trenčíne by občas mohol dostať voľnú ruku k nákupom aj tréner. Napríklad podľa toho, akého hráča potrebuje do hry a nie podľa toho, ktorého hráča potrebuje klub čo najskôr predať. Inak im veľmi rýchlo zamrzne rybníček a na tom sa dá hrať len hokej, nie futbal.
MŠK Žilina – ŠK Slovan Bratislava 1:1
Slovan ešte pred Vianocami lanári ďalšiu posilu a ak to takto pôjde ďalej, Gruzínsko môže svoje reprezentačné zápasy hrávať na Tehelnom poli. Ak raz tráva dorastie. Na lane majú totiž belasí krídelníka a reprezentanta tejto krajiny, Tsitaišviliho, ktorý by Slovan po hosťovaní s opciou mohol vyjsť na 2 milióny eur. To všetko po tom, ako sa Ivan Kmotríkošvili posťažoval, že klub má obrovské náklady a stále malé zisky. Ako raz povedal europoslanec a zároveň odporca Európskej únie, Milan Uhrík, nie som ekonóm a preto sa neviem k tejto téme vyjadriť, ale na úvod by možno stačilo nedávať hráčom, ktorí dokážu poraziť Sereď, Michalovce a inštalatérov z Gibraltaru 30-50 litrov mesačne.
Žilina bez Vahana, Henty iba na lavičke a šancu tak dostal znovu Samo Mráz, čo bolo odpoveďou na vonkajšiu teplotu. Žilina si nechala na lavičke Kuba Paura, asi chcela vyskúšať, či Slovan druhýkrát v krátkej dobe porazia starší dorastenci. Po krátkom zoznámení dostal Slovan Žilinu pod tlak štandartkami a keď Fazlagič zbytočne fauloval Kankavu, na Greenov center si nabehol Mráz a bolo 0:1. Potom to Slovan dal na Trnavu a začal si zápas kontrolovať. Miestami až príliš, hlavne v druhom polčase, keď ho šošoni zavreli až veľmi blízko Šullu a dravý Anang vyrovnal. Vlado Weiss vpredu sám na všetko nestačil, Green sa vie presadiť proti Seredi a Lincolnu Red Imps a Uche má občas také momenty, akoby si myslel, že hrá futbal s mladším bratom na dvore. Slušnú ofenzívu ukázal v pozápasovom rozhovore aj tréner Weiss, ktorý sa začína meniť na Mourinha po druhej sezóne.
ŠFK Sereď – FC Spartak Trnava 0:1
Spartak mohol v poslednom zápase jesene využiť jedinú výhodu toho, že Sereď hráva svoje domáce zápasy na jeho štadióne. Tréner Gašparík dal pred poslednými dvomi zápasmi svojmu mužstvu tri ciele. Šesť bodov, dve čisté kontá a nula ofsajdov pre Bamideleho, preto sme po rýchlom vlastnom góle Hučka nečakali ofenzívnu smršť a v druhom polčase nám jeho aktéri poskytli čas na nakúpenie posledných darčekov.
Seredi chýbal hlavne Kadlec, ktorý sa možno začne skloňovať podľa vzoru Lovat a Abena na Tehelnom poli. Zmluva mu skončila a v zime si môže vyberať nového zamestnávateľa. Spartak mohol po prvom góle pridať ďalšie dva, ale Boateng bol najprv ako lož, keď mal krátke nohy a potom nepretlačil zadnú žrď. Po vylúčení Diasa to bolo statické, akoby hráči čakali na kuriéra s darčekmi. Jano tam bol na kofole osobne, on vie viac.
DAC Dunajská Streda – MFK Ružomberok 0:0
V Dunajskej Strede asi skôr napadne 30 centimetrov snehu a Boris Kollár tam postaví nové lyžiarske stredisko, ako by DAC dostal gól. Rio De Janeiro na jeho lavičke dokázal znova neinkasovať, Jedlička drží čisté konto už päť zápasov po sebe a proti remízovému kráľovi ligy sa tento výsledok priam až ponúkal. Hlavne ak sme vedeli, že v prípade remízy si oranžoví udržia trojbodový náskok až do februára.
Ale zápas to zlý nebol. Šance sa striedali na obidvoch stranách a keď si človek tie šance pozrie, je až nepochopiteľné, že nepadol ani jeden gól. Regáli, Kružliak, Balič, Fabiš, Schaefer, Krstovič to skúšali z vynikajúcich pozícií, Fabiš dokonca už istý gól vykopol z bránkovej čiary, ale body sa delili. Legenda hovorí, ak nebudeš celý deň jesť, uvidíš Krajčírika rozohrať loptu do minúty.
FK Senica – AS Trenčín 1:0
Rozum zostáva stáť nad výkonmi Senice, ktorá v posledných štyroch zápasoch získala 10 bodov, čo je najviac v lige. A to všetko len za dobrý pocit a svalovicu. Jej hráči totiž bojujú hlavne o svoju budúcnosť, keďže dnes ani Edo Chmelár nevie predpovedať, čo sa s klubom počas zimy stane. Každopádne, zimuje v hornej šestke, čo by pred mesiacom nečakal nikto.
Ak máte v rodine fanúšika Trenčína, určite mu pod stromček nekupujte deku. Nad klubom leží totiž jedna taká veľká, že by sa ňou mohla prikryť polovica krajiny. Hostia nie príliš dobre zachytili úvod zápasu. Niarchosova šanca v prvej minúte gólom neskončila, ale v 13. minúte našiel Grék Jurdíka a bolo 1:0. Trenčín spustil frontálnu ofenzívu, ale Ravas si posledné kolá predstavuje, že chytá za DAC a nemôže inkasovať. Ak by po ňom siahol Slovan, nemôže sa nikto čudovať. Trenčín odohral ofenzívne dobrý zápas, až na to zakončenie. 20 striel, z toho 7 na bránku, tam musí niečo padnúť aj keby vám na hrote hral Yilmaz s obidvomi nohami v sadre.
ViOn Zlaté Moravce – MFK Zemplín Michalovce 0:1
Ťažký zápas na tipovanie a už od jeho začiatku bolo jasné, že toto bude o jednom góle. Kopec snahy na každej strane, ale ešte viac nepresností v ofenzíve. Marek Ondrejka musel stráviť celý zápas na telefóne, aby cez Whatsapp doriešil sľubovanú posilu do každej formácie. Ak to zvládne ako pred začiatkom minulej sezóny, ViOn síce čaká boj o záchranu, ale znova s úspešným koncom.
Nechať Igora Žofčáka centrovať osamoteného je chyba číslo 1, ale keď ste v tej situácií Jožo Menich, vidíte ako sa Igor naprahuje k centru, ale na Trusu, ktorý si odskočil k prednej žrdi zabudnete ako na výročie svadby, je to problém. Pre ViOn škoda straty bodov, Michalovce si ich však po posledných neúspešných zápasoch zaslúžili.
FK Pohronie – MFK Tatran Liptovský Mikuláš 2:2
Mužstvá si pred zápasom cvakli skipasy a išlo sa na to v súboji posledného s predposledným, kde znovu Pohronie nedokázalo vyťažiť z obrovskej streleckej prevahy. Hosťom vyšiel prvý polčas, dobre sa adaptovali na to, čomu sa kedysi hovorilo ihrisko a zaslúžene išli do vedenia po góle Václavíka. Ten loptu získal, rozohral, nabehol si na center a zavesil rybičku, ktorú už bolo treba len vypražiť a obložiť majonézovým šalátom.
Pohronie sa uvedomilo až v polčasovej kabíne, do hry sa v druhom polčase dostal aj Raffael a vyrovnanie prišlo po jeho centri. Lenže tak, ako sú domáci slabí v súperovej šestnástke, tak pristupujú k povinnostiam aj v tej svojej. Gól Staša na 1:2, pri ktorom lopta precestovala aj bez Covid passu celé pokutové územie a dvaja domáci obrancovia sa už sánkovali, to len dokumentuje. Ku cti Pohroniu slúži, že sa nevzdali, stále bombardovali Lukschovu bránu a z hrdinu sa nakoniec po Ladjiho rohu stal hrdina nešťastný. Loptu si zrazil do vlastnej brány, pretože aj on si uvedomil, že ak by v tomto zápase Pohronie stratilo všetky body, bolo by to nefér.
Komentáre