Pondelkové Tréneroviny – Zlatý Yao do rúk Bainoviča a Podbrezovej

Vlado Weiss starší zostáva na lavičke Slovana. Rozhodol o tom Eric Ramirez nožničkami v čase, kedy mal jeho tréner svoju výpoveď už aj notársky overenú. Slovan si zahrá skupinu Konferenčnej ligy, čo by bolo super aj pre našu ligu, keby v nej mal relevantného súpera. Ak budú mužstvá pod ním takto tragicky strácať body, uhrá si Slovan ligu s prstom v nose.

Začal nám aj Slovnaft cup. Súťaž, ktorú platí Oskar zo Žitného ostrova, aby nemusel do klubovej vitríny ukladať len polotučné trvanlivé mlieko. V týždni do neho vstúpili už aj ligisti a až na pár výnimiek (jednu, Spartak) si v ňom dobre zastrieľali.

MFK Ružomberok – ŠK Slovan Bratislava 0:1, 2574 divákov

Ružomberok až do zápasu s majstrom z posledných 25tich sezón v lige neprehral, ale aspoň má spolu s Podbrezovou najviac remíz v lige. Ruža totiž v tejto sezóne trpí na zranenia, zdravotná poisťovňa by o tom vedela rozprávať. Struhár bol preto rád, že to na ihrisku nejak nakombinoval, do stredu poľa musel vysunúť Mojžiša. Vlado Weiss poslal do hry svoje produktívne duo. Hrnčára a Tigrana v tých farebných kopačkách, za ktoré by mal mať doživotný zákaz sa priblížiť k školám a škôlkam.

Neviem, kto navrhoval tie biele dresy Slovanistov, ale ak naozaj stoja 100 eur, je tá inflácia oveľa vyššia, ako sme si mysleli. Celý zápas vyzeral presne ako tie dresy. Aj s Ramirezom na hrote, pre prípad, že by Slovan potreboval zahodiť nejakú tú šancu. Ruža zápas odmakala a 90 minút hrala to, na čo mala. Len jej k tej drine chýbala kreativita v ofenzíve. Slovan sa snažil hru kontrolovať, ale Tigranovi lopty lietali vždy trochu vedľa. Už keď to vyzeralo, že vrcholom zápasu bude Fruhwaldov zákrok pri Greenovej hlavičke, našiel Green Tigranovu hlavu a Slovan vymazal Ružomberku nulu v kolónke prehier.

MFK Skalica – FC Spartak Trnava 1:1, 3000 divákov

V Skalici diváci vypredali Estadio Trdelnik, pretože ak dokázal so Spartakom remizovať Boleráz, prečo by to nedokázal ďalší klub na čele s Jurajom Jarábkom? Fanúšikovia Trnavy tak zažili týždeň hrôzy. Najprv upotený postup v pohári a v sobotu proti Spartaku skóroval Yao. Už chýbal iba návrat Pyca Zelenského na lavičku a Serede na štadión.

Prvý polčas plynule nadviazal na pohárové trápenie, futbal sa začal hrať až po zmene strán. Yaov gól prišiel po brejku, keď Haša sekol Kóšu a mladý stopér sa došmýkal až niekam k Brnu. V trénerskom súboji károvaná košeľa vs. polokošeľa síce Mišo vyhral, ale poslať do hry opakovane hráča, ktorého meno hovorí samé za seba, to už nie je pre citlivé povahy a maloletých. Kazeem Bolaji je zaujímavý v strede ihriska pri súboji 1 na nikoho bez lopty, dokonca v sobotu nacentroval na vlastný gól Skalice, ale jeho štýl hry asi ocenia až tie nasledujúce generácie. Inak, trafil sa Milan Ristovski. Síce nie do brány, ale aspoň do stopéra domácich. Gašparík dodržal sľub z pohárovej tlačovky, kde to dal na Weissa a medzi riadkami pochválil tú jednu zasekávačku, ktorú Alexovi prečítali aj SBSkári v Bille a Azeveda, ktorý nanovo definuje pojem neefektívneho krídelníka. Chalani si v Skalici ani neškrtli. Prestupy sú ako koložvárska kapusta. Každý má svoj recept, ale nie všetky vyjdú. 

DAC Dunajská Streda – AS Trenčín 1:2, 4507 divákov

Trenčín ťahá šnúru ako Tublatanka v 97-om a najnovšie si to odniesol DAC, ktorému po vypadnutí z Eurojackpotu nepomohol ani druhý ibalgin na bolesť hlavy. Guľovci prestali makať, z Krstoviča opadla forma a ja by som teraz nechcel sedieť v slávnej MOL akadémii, ktorá je niečo ako Vysoká škola v Sládkovičove. Titul dostaneš, ale nikto ho neberie vážne. V súboji old fellas sa tak tešil Majo Zimen, aj vďaka dvom zázrakom Bainoviča. 

Trenčín už nie je tým mužstvom, ktorému sa každý smial a chodil si k nemu ako do Tesca po body. Ako to napísal Vlado Goffa, Ciganiks a spol. sa dodnes budia zo sna pri predstave, že proti nim znovu nastúpi Trenčianska omladina s Demitrom. Hostia síce štípali ako čmeliaky, po Ramadanovom góle mal poistku na nohe Krstovič, ale bola to poistka iná, bola to poistka havarijná. Po stiahnutí Káčera začal DAC hrať ako na dedine, v strede ihriska priestor, že by tam Penta postavila 4 štyri nemocnice a žlto-modrí si to vyžrali až do konca. Madu mal na center kopec času a našiel hlavu Bajnoviča. O dve minúty dostal ten istý Bainovič loptu asi 25 metrov od bránky. Aj ju chcel posunúť ďalej, ale žiadny domáci hráč široko – ďaleko, tak to fukol na Veszelinova. Dve minúty, dva góly a preto si zaslúži zlatého Yanna Yaa.

MŠK Žilina – MFK Zemplín Michalovce 2:0,  1312 divákov

Žilina si v piatkovej predohrávke mohla doma napraviť chuť po Slovane, navyše s vedomím, že chalanov čaká voľný víkend a stihnú si do školy nakúpiť zošity, prezuvky a peračníky. Ak na Tehelnom poli odohrali dobrý zápas a odišli z neho naprázdno, proti Michalovciam to bolo úplne naopak.

Štandardky si asi Jaroslav Hynek celkom ide. Česká vychcanosť slávila úspech už v deviatej minúte, Galčík to z rohu po zemi poslal na nohu Mysloviča, ktorý to upratal k tyčke, ako keď má babke prísť návšteva. Michalovce boli v zápase možno aj lepšie, ale keď pozahadzuješ toľké šance, začni si hľadať podnájom v Trnave. Aj Jano Janočko si hľadá, ak o niečom viete. Myslovič pridal druhý gól po tom, ako sa Kožuchar po malej domov premenil na Nezmysloviča. Predčasný darček, ako povedal Noro Hrnčár. Darček, na ktorý sa ochotne zložilo celé mužstvo. Perfektný výkon vytiahol v zápase Belko. Čo ten pochytal, to by ani Sabaka nevyliečil.

MFK Dukla Banská Bystrica – ViOn Zlaté Moravce 4:2, 1495 divákov

Bystrica sa odlepila z dna tabuľky, odkiaľ na súperov pozerá Mikuláš s ViOnom. Ten vyfasoval štvorku Na Štiavničkách a doteraz ani nevie, ako sa to celé zomlelo. Pritom aj Mišo Ščasný bol rád, že Dukla do polčasu s hosťami od R1 udržala remízu 1:1. Za ten druhý sa jeho trénerský kolega Ján Kocian hanbil, ako keď svojho času videl ceny lístkov na Noemovu archu.

Polievka znovu dokázal, že mu stačí lopta a neobmedzené množstvo súperových obrancov na to, aby sa dostal do nebezpečných situácií. A keď dostane takto krásnu loptu sám na brankára, môže si rozhodca vytiahnuť poznámkový blok. Pintér stihol ešte vyrovnať, ale v druhom polčase sa na ViOn zosypalo všetko, čo sa dalo. Pri štvrtom góle Rymarenka by Polievku nezastavili ani tri bagre. ViOn zažíva dejavu. Je tam, kde skončil minulý ročník ligy a to je niečo, čo človek veľmi nechce.

MFK Tatran Liptovský Mikuláš – FK Železiarne Podbrezová 2:5, 684 divákov

Liptáci sú po nehode po poslednom ligovom kole v pohode a určite vďační za diaľnicu Bratislava – Košice, vďaka ktorej je presun na ligové zápasy takmer bezproblémový. Lenže v tomto zápase narazili asi na najpríjemnejšie prekvapenie ligovej sezóny. Teda, viacerí sme očakávali, že z nováčikov bude Podbrezová najlepšia, ale druhé miesto a jediné nezdolané mužstvo po siedmich ligových zápasoch, to sa vymyká zaužívaným štandardom. Navyše v Poprade proti Mikulášu mala ako každé nepárne kolo k dispozícii aj Erika Grendela.

Vladimír Soták ešte nestihol ani dojesť dvanástu šamrolu a už bolo 0:2. Boris Godál a Cobnan upokojili zápas a vyzeralo to tak, že sa bude už len dohrávať. Lenže aj Podbrezová vie mať maniere lídra tabuľky, čiže vypla, prestala behať a Káčerík s Popovičom za tri minúty vyrovnali. Staré futbalové príslovie hovorí, že kto za tohto stavu dá gól, ten zápas vyhrá. Až tak to neplatí v prípade, že si mužstvo strelí gól vlastný. Pri centri Kúkoľa sa to podarilo Župovi a zápas sa totálne zlomil. Cobnan s Barišom už len doklepli domácich.