Prečo hrajú post-sovietske štáty v rôznych federáciách FIFA?

V predošlom článku sme riešili členstvo Izraela v UEFA. Tentokrát si na mušku vezmeme post-sovietske krajiny: Arménsko, Gruzínsko, Azerbajdžan a Kazachstan.

Jedni tu, druhí tam…

Všetky spomenuté krajiny sú členmi európskej futbalovej federácie (UEFA). Patria geograficky do Európy alebo do Ázie? Pamätníci vedia, že ZSSR tvorili aj východnejšie krajiny ako Tadžikistan, Uzbekistan, Kirgizstan a Turkmenistan. Tieto krajiny kopú za Áziu (AFC).

Kde sú teda hranice Európy a Ázie?

Tažko povedať. Treba dobre rozlišovať nad geografickou hranicou a etnickou hranicou. Na základnej škole sme sa učili hranice Európy a Ázie. Tvorí ju pomyselná čiara, ktorá vedie východnou stranou pohoria Ural, západným brehom Kaspického mora, severnou stranou pohoria Kaukaz (čiže hranica Ruska a Gruzínska), juhovýchodným pobrežím Čierneho mora (celý sever Turecka) a konečným bodom je úžina Bospor (Istanbulský most) a Dardanely.

Keď si teda vezmeme pevné hranice, všetky spomínané post-sovietske krajiny by mali hrať pod AFC.

Etnická hranica však nie je pevne určená. Závisí hlavne od toho, aké majú jednotlivé časti a územia daných štátov historické, alebo súčasné väzby smerom k Európe alebo k Ázii.

Arménsko

Od ZSSR sa odtrhlo v roku 1991 a už o pár mesiacov neskôr, v roku 1992, vznikla Arménska futbalová federácia. O rok neskôr sa stala členom UEFA. Neboli ani náznaky, že by sa vybrali ázijskou cestou. V roku 2005 vyšiel prieskum, kde sa 64% opýtaných Arméncov vyjadrilo, že sú za vstup do EÚ. Arménsko sa nikdy nekvalifikovalo na záverečný turnaj MS alebo ME. Momentálne sa nachádzajú na 97. mieste rebríčka FIFA (42. UEFA). Ich najznámejší hráč je Henrik Mchitarjan (Arsenal). Svoje reprezentačné zápasy hrajú na štadióne Վազգեն Սարգսյանի անվան Հանրապետական մարզադաշտ v Jerevane s kapacitou 14,400 divákov.

Gruzínsko

Hovorí vám niečo meno Kakha Kaladze? Najznámejší Gruzínsky futbalista histórie ešte pred pár rokmi potil dres AC Miláno s hviezdami ako Kaká, Nesta, Seedorf a spol. Futbalová asociácia Gruzínska vznikla v roku 1990 a členom UEFA sa stali v 1992. Od roku 2016 ich vedie Vladimír Weiss, na významnejší úspech stále čakajú. Momentálne sa nachádzajú na 94. mieste vo FIFA (41. UEFA). Minulý rok sa v 1. predkole EL stretlo Dinamo Tbilisi s Dunajskou Stredou, a klub zo Žitného ostrova ich po veľkej dráme v odvete vyradil.   

Azerbajdžan

Vznikli v roku 1992 a hneď sa aj stali členmi UEFA. Veľkú reprezentačnú dieru do sveta zatiaľ nespravili (110. FIFA, 45. UEFA). Na klubovej úrovni im to ide o trochu lepšie. V roku 2012 sa Nefči Baku, ako prvý klub v histórii tejto krajiny predstavil v skupinovej fáze EL. Ďalším do partie je Qarabağ FK. Za posledné desaťročie je na tom lepšie ako väčšina slovenských zástupcov. Za posledných 5 rokov hrali štyrikrát skupinovú fázu EL a raz v LM. Tento tím má v UEFA klubový koeficient 22 000 a nachádza sa na 70. mieste, medzi Lipskom a Feyenoordom. Pre porovnanie, Trnava (136.) má 8 500 a Slovan (181.) 6 000 bodov.

Kazachstan

Tu je to konečne pestrejšie. Vznikli klasicky v roku 1992 ale ešte nejaký čas nemohli hrávať kvalifikácie. Vytvorili preto stredoázijskú federáciu a hrávali zápasy medzi sebou s Tadžikistanom, Uzbekistanom, Kirgizstanom, Turkmenistanom a Afganistanom. V roku 1994 sa im oficiálne podarilo vstúpiť do AFC. Rozhodnutie pre Áziu padlo po hlasovaní. Po tom, čo sa im nepodarilo postúpiť na MS 1998 a 2002 si podali prihlášku do UEFA a jej členmi sa stali po rozhodnutí kongresu UEFA v Štokholme v apríli 2002. Kazaši svoju prihlášku argumentovali tým, že väčšinu svojho územia považujú za európsku. Tak ako predošlé krajiny, ani Kazachstan zatiaľ nezaznamenal prenikavý úspech na medzinárodnom fóre. V renkingu FIFA sú na 114. mieste (46. UEFA).

Pár slov na záver…

Ak mám byť úprimný, tieto štyri krajiny kopú za nás, Európanov, no nikomu to príliš neprekáža. Rozhodli sa pre nás lebo cítia, že v UEFA môžu lepšie napredovať. Na reprezentačnej úrovni to nie je veľká sláva, ich klubový futbal sa ale čoraz častejšie dostáva do popredia na futbalovej mape Európy.

Len pre zaujímavosť, keď v roku 2015 hrali proti sebe Kazachstan a Island kvalifikáciu na EURO 2016, Islanďania museli letieť viac ako 8 hodín z Rejkjavíku do Astany, čo činilo zhruba 5 200km. Sú to dve najvzdialenejšie mestá, kde sa hrá kvalifikácia v rámci UEFA. Je to približne rovnako ďaleko ako let z New Yorku do Londýna.

Taká veľká je dnes futbalová Európa.