Nečakanú príležitosť pred sebou majú hráči Liverpoolu.
Ak sa im podarí vyhrať zvyšné zápasy v Premier League, stále môžu ísť do Ligy majstrov. To, čo sa pred pár týždňami ešte zdalo ako nepravdepodobný scenár z manažérskeho módu na FIFE, je dnes na stole.
Zabojovať musia Kloppovci proti tímu, pri ktorom sa to všetko začalo.
Zázračná účasť v Champions League
Je to podobná situácia ako keď idete pred záverečnou do supermarketu a príjemný hlások z reproduktorov oznámi, že na všetko pečivo je zľava 70%.
Začína sa bitka a preteky s cieľom pri dreveno-plastovom pulte. Viete že to, či budete mať pizza rožok na raňajky, už nie je celkom vo vašich rukách, ale skúsiť to musíte.
Niečo podobné teraz riešia v Liverpoole, akurát, že miesto pizza rožkov je tu vidina ťažkých miliónov v Lige majstrov.
Ešte tento týždeň to s The Reds vyzeralo mizerne. Manchester United pustil zápas doma Leicesteru, čím vlastne korunoval svojho mestského rivala za šampióna Premier League. Čerstvejší Červení Diabli potom mohli nastúpiť na odložený zápas s Liverpoolom, ku ktorému takmer opäť nedošlo, lebo fanúšikovia United zaútočili na klubový autobus súpera.
Našťastie, na ten nesprávny, Liverpool prišiel na Old Trafford náhradným spojom, aby bol nenápadnejší.
Štyri góly na Old Trafford
Úvodná zostava spôsobila vrásky aj botoxom napichaným fanúšikom Liverpoolu, strední obrancovia s menami Rhys Williams a Nathaniel Philips nie sú prísľubum úplne skalopevnej obrany, a ono sa to aj prejavilo, keď si úvodný gól Fernandesa nasmeroval do vlastnej siete druhý menovaný. Potom však začali hostia fungovať o poznanie lepšie a prekvapenie bolo na svete.
Mohol za to hlavne fakt, že Fabinho a Alcantara dostali spoločný priestor v strede poľa a konečne to vyzeralo, že Liverpool vie čo robí a čo hrá.
Potom sa ešte prekvapivo obrodil Roberto Firmino, ktorý na tento zápas nezabudne najmä preto, že najprv dal gól v 48. minúte a o pár minút na to aj v 47. minúte, čo síce na počutie nesedí, ale mne nesedí ani jeho snehobiely úsmev ako z reklamy, takže je to v poriadku.
Napokon vyhral Liverpool na Old Trafford 4:2, čím ukázal, že ho ešte netreba úplne odpisovať.
WBA? Akoby to bolo včera
Pamätám si na ten deň, ako by bol včera. 27. december 2020. Jedol som bobaľky a pozeral na futbal. Liverpool si mal s West Bromwich Albion poradiť bez väčších problémov, lenže stratil body po remíze. Skoro mi vtedy zabehlo.
Bol to začiatok výsledkovej katastrofy, z ktorej sa Liverpool ešte stále dobre nespamätal. Dnes je jasné, že WBA ide o ligu nižšie, napriek umnej taktike sa Samovi Allardyceovi nepodarilo nájsť recept na zotrvanie medzi elitou.
The Reds dnes hrajú s týmto súperom opäť. V ich neprospech hrajú zviazané ruky, tlak, zranenia viacerých hráčov, ale tak veľký klub sa už na nič vyhovárať nemôže.
Popoposledná šanca
Napriek tomu, že kvalita je na strane hostí z Liverpoolu (a posledné roky vždy bola), z posledných 10 zápasov týchto dvoch tímov sa až šesťkrát zrodila remíza a zvyšné zápasy skončili výsledkami len s jednogólovým rozdielom.
Povedzme si rovno, Kloppova družina má aj obľúbenejších súperov.
V priebehu týždňa sa Sadio Mané vyjadril, že táto sezóna je najhoršia v jeho hráčskej kariére. Po zápase s United navyše odmietol podať trénerovi ruku, čo sa možno nedá úplne hodnotiť ako nepriateľské gesto, skôr ako akt frustrácie.
Útočné trio Salah – Firmino – Jota, ktoré nastúpilo vo štvrtok by som dnes nemenil, podstatné je nechať v zálohe už spomenutých Fabinha a Alcantaru.
Na zloženie obrany, najmä na jej stred, si už ani neodvážim staviť deravú mincu (alebo groš), ale ak chce Liverpool využiť už naozaj dočista úplne poslednú príležitosť ísť do Ligy majstrov, pýtam sa… Kedy, ak nie teraz?!
Ako spievajú Chiki liki tu-a „Iná šanca neni“.
Komentáre