Streda, 27. marec 2024

Rusi už raz kvôli ozbrojenému konfliktu z baráže nepostúpili. Futbalová fraška sa odohrala v tieni Pinochetových samopalov

Former Skyblue Former Skyblue 06.04.2022
Foto: Twitter @oldfootball11

Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu neobišli ani futbal a zamiešali kartami aj pri obsadení katarských MS 2022. Rusko bolo vylúčené a uvoľnilo Poľsku cestu rovno do finále baráže. Zároveň však oživilo spomienky na udalosť, ktorá sa stala pred polstoročím a pomaly už zapadla prachom.  

Rusko však stále chápe situáciu po svojom a dožadovalo sa kontumácie Poliakov, ktorí vraj nenastúpili na zápas. Čo na tom, že o výsledku rozhodol strešný orgán futbalu a naši severní susedia na zápas proti svojmu semifinálovému súperovi ani nastúpiť nemohli…

Nie po prvýkrát…

Rozlohou najväčší štát sveta už raz prišiel v baráži bizarným spôsobom o účasť na svetovom šampionáte. Vtedy mali jeho hráči ešte na dresoch nápis CCCP a stáli na rozdiel od súčasnosti, takpovediac na opačnej strane barikády.

V 70. rokoch sa o posledné 16. miesto na svetovom šampionáte hrala dvakrát medzikontinentálna kvalifikácia medzi európskym a juhoamerickým tímom. V súboji o MS 1974, ktoré hostilo vtedajšie Západné Nemecko (NSR), sa o ňu mali pobiť víťaz 9. európskej skupiny ZSSR (víťazi prvých ôsmich postupovali priamo) a Chile, ktoré vyhralo 3. juhomareckjú skupinu. Mali… Napokon z toho bol regulérny iba prvý polčas a z druhého sa stala fraška, aká v dejinách najpopulárnejšej loptovej hry nemá obdoby! Futbalová udalosť si však žiada aj širší historický exkurz.

Rýchly koniec experimentu

Úzky, ale vyše štyri tisíc kilometrov dlhý prúžok zeme medzi pobrežím Tichého oceána a chrbtami majestátnych Ánd, zažíval začiatkom 70. rokov turbulentné obdobie. V roku 1970 vymenila kabinet kresťanského demokrata Frei Montalva ľavica na čele so Salvadorom Allendem, mávajúca marxistickými príručkami a portrétmi Che Guevaru. Allende zasadol do prezidentského kresla v paláci La Moneda a vôbec sa netajil odhodlaním viesť Chile tzv. socialistickou cestou. Vo vtedajšom bipolárnom svete určite k radosti východného bloku (a s podporou Moskvy) a za škrípania zubov najmä USA a ich západných spojencov.     

Nastalo obdobie pozemkovej reformy a znárodňovania, čo nebolo po chuti hlavne bankárom, veľkopodnikateľom, latifundistom a vlastníkom bohatých baní na meď či čílsky liadok, majúcich domicil prevažne na severe amerického subkontinentu či na Britských ostrovoch. Lenže revolučný elán rýchle vyprchal – hospodárstvo začalo strácať dych, spoločnosť sa výrazne radikalizovala a latinskoamerický sen o rovnostárstve začal mať väčšie trhliny ako bájny Titanic. Výsledkom marxistického experimentu bol napokon chaos, ktorý vyústil až do nedostatku základných potravín a prídelového systému.  

Prší na Santiago

V čílskych dejinách zostane navždy nezmazateľným písmom zapísaný dátum 11. september 1973. Pre ľavicu čiernym písmom, pre tých z druhej strany politického spektra ako začiatok obnovy Chile. V tento deň sa hlavné mesto Santiago de Chile prebudilo do krutej vojenskej reality. Pod vedením generála Augusta Pinocheta sa uskutočnil prevrat (s výdatnou podporou Washingtonu) a nasledovali mimoriadne tvrdé represie proti opozícii. Allende už nevyšiel živý z prezidentského paláca a dodnes sa vedú polemiky o tom, či zahynul vlastnou rukou alebo guľkou vojakov, ktorí po dlhom boji dobyli La Monedu. Ďalších odporcov čakala rovnako smrť, mučenie alebo proste zmizli… Odvtedy sa o týchto udalostiach natočilo viacero filmov, medzi ktorými jednoznačne vyčnieva francúzska verzia „Prší na Santiago“ (Il pleut sur Santiago) so Jean – Louisom Trintignanom a Annie Girardotovou. 

Socialistická tlač, aj vo vtedajšej ČSSR, nešetrila na Pinocheta a spol. výrazmi ako „fašistický puč“, „junta“ či „soldateska“. A to ešte nepoznali perlivý slovník Ľuboša Blahu, ktorým by bol určite aj vtedy obohatil dejiny politológie popisom čílskeho pohnutého obdobia… A kde zriadil vojenský režim hlavný internačný tábor pre svojich odporcov? Na Estadiu Nacional, kde si v roku 1962 zahralo Československo finále MS proti Brazílii!       

Znesvätený finálový stánok  

Práve tu sa mal odohrať odvetný duel medzikontinetálnej baráže Chile – ZSSR. Prvý zápas sa uskutočnil 26. septembra 1973 v moskovských Lužnikách. Domáci mali drvivú prevahu, ale bránku hostí nevedeli odkliať. Čo prešlo cez obrancov, chytil skvelý Olivares a skončilo to bez gólov. Odveta bola naplánovaná na 21. novembra. Prečo až takmer o dva mesiace, by bola dobrá otázka pre vtedajších futbalových „bafuňárov“. Ale na faktoch by to aj tak veľa nezmenilo.

Hostia však dali jasne najavo, že odmietajú nastúpiť na odvetu v krajine, kde sa  mučia a vraždia odporcovia režimu a žiadali pre tento duel neutrálnu pôdu hocikde v Južnej Amerike. „Sovietski futbalisti majú behať po trávniku, zmáčanom krvou čílskych vlastencov?“, kládla otázku dobová tlač u nás a poukazovala aj na znesvätenie stánku, kde československý futbal dosiahol kolosálny úspech. Čílská strana však trvala na svojom – odohrať zápas na najväčšom štadióne v krajine. Teda vraj len vojenská junta, ktorá potrebovala zachovať pred svetom zdanie normálnych pomerov v krajine, lebo zväz už bol naklonený myšlienke kompromisu.

Nevidomá inšpekcia

Z rôznych zdrojov sa šírili informácie, že na štadióone by malo byť väznených až 7 000 ľudí. A tak sa napokon tam vybrali na exkurziu páni z FIFA. Vraj ak bude na štadióne čo i len jeden väzeň, hrať sa tu nebude. Kam sa pozerali, keď sa prechádzali po trávniku, nevedno. Ale po uvoľnení dusného režimu prehovorilo pár svedkov, ktorí ich videli a recipročne museli aj „inšpektori“ vidieť ich. Hoci väčšinu väzňov stihli pred hospitáciou dočasne vysťahovať do púšte Atacama… Rezultát však bol napriek tomu nekompromisný: nič nebráni konaniu odvety na Estadio Nacional!

Na čele FIFA bol v tom čase Brit Stanley Rous a generálnym sekretárom bol Západný Nemec Helmut Käser, ktorý tvoril spolu s Brazílčanom d´Almeidom spomínaný prieskumný tím. Bolo teda jasné, za ktorú stranu vedenie FIFA kope… ZSSR vytrvale odmietal nastúpiť na tomto štadióne k odvete, ale nič nepomohlo. Dňa 21. novembra 1973 sa napokon „hralo“. Kto nevidel, neuverí ako…

Do hľadiska pustili 15 tisíc divákov, aby si po úvodnom hvizde známeho rakúskeho arbitra Ericha Linemayera vychutnali približne 30 sekundový „ťukes“ domácej reprezentácie bez súpera a „víťazný“ gól kapitána Valdésa do prázdnej bránky! Čerešničkou na torte tejto absurdnej komédie je, že FIFA napokon skontumovala zápas výsledkom 2:0 a tak je zapísaný aj do historických análov…

Politbyro rozhodlo za hráčov

Po rokoch prehovorili aj vtedajší sovietski futbalisti a viacerí z nich tvrdili, že to bola jendoznačne politická otázka. Ich sa nikto nepýtal, či by chceli aj za takýchto okolností na trávniku Estadio Nacional nasúpiť. A priznali tiež, že im by to vôbec nevadilo. Ale nedostali šancu – politbyro všemocnej strany rozhodlo za nich… A tak v NSR chýbal vicemajster Európy 1972.

Názory na čílske udalosti sa, samozrejme, aj v súčasnosti rozdchádzajú. Jedna strana poukazuje na fakt, že vojenská diktatúra systematicky prenasledovala, zatvárala, mučila a popravovala odporcov režimu, predovetkým komunistov a ich sympatizantov. O život vraj prišlo okolo 3 200 ľudí, ďalší zmizli alebo boli donútení emigrovať. Druhá strana tieto čísla spochybňuje a poukazuje na fakt, že Pinochet vyviedol krajinu zo slepej uličky ľavicového extrémizmu a po rokoch sa z nej stal ostrov prosperity v rozbúrenom mori instatntného latinskoamerického chaosu. Otázka znie: za akú cenu?

Chile už nesocialista

Z futbalového hľadiska je však minimálne zarážajúce, že FIFA vtedy vôbec ani neuvažovala o vylúčení krajiny, kde sa masovo popravovalo, ale naopak jej vydláždila cestu na svetový šampionát. A to bez ohľadu na názory sovietskeho vedenia, ktoré zasa sledovalo bojkotom odvety tiež len svoje ciele.        

A ako dopadlo Chile na MS? Nič moc. V úvodnom zápase podľahlo na Olympijskom štadióne v Berlíne budúcim majstrom sveta NSR 0:1 po parádnej trefe Paula Breitnera. Následne remizovalo s NDR 1:1, nedalo gól nováčikovi z Austrálie (0:0) a zo skupiny nepostúpilo. Z ich vtedajšej zostavy stoja za zmienku azda iba najlepší futbalista Južnej Ameriky 1974 stopér Elias Figueroa a útočník Carlos Caszely, mimochodom jeden z najznámejších odporcov Pinocheta. Ten sa však „vyčervenil“ už v úvodnom dueli po mäsiarskom zákroku na domáceho Vogtsa.

V poslednom zápase proti Austrálii, ktorý sa hral opäť v Západnom Berlíne, vybehlo cez polčas v prietrži mračien na trávnik pár vlasáčov a roztiahli na ňom transparent „Chile – Socialista“. A dali tým symbolickú bodku za udalosťou, po ktorej zostalo na youtube video z jedného neuveriteľného „zápasu“ a pachuť z kontroverzného rozhodnutia vrchných veliteľov svetového futbalu. Žiaľ, nie posledného…  

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera