Slovan – DAC, ďalšie derby za nami

V sobotu sa odohralo ďalšie derby medzi Slovanom a Dunajskou Stredou. Súboj prvého s druhým pútal pozornosť pred ale aj po zápase. Ale o tom po tom.

Favorit bol jasný

Favoritom bol jednoznačne Slovan. Viedol neohrozene tabuľku, mal takmer kompletný káder, takže nič nenasvedčovalo tomu, že by mal pustiť doma nejaké body. Ja som bol zvedavý, ako zvládnu duel s druhým v tabuľke, keďže v týždni hrali pohár so Žilinou.

Naopak, Dunajská prežíva mierne turbulentné obdobie. Kalmár viac behá po chirurgoch ako po ihrisku, Koštrna dostal jednosmerný lístok na vlak a Kružliak vyzerá ako Vémola deň po zápase s Attilom. Ževraj nebol pripútaný… jasné, tomu tak veríme.

O zápase sa nič nezvyčajné povedať nedá. Davis nedal penaltu, Slovan dal dva góly a tri body ostali doma. Možno by sa dal namietať faul na Vidu a následný druhý gól Slovana, ale za to ako bezzubo a bez emócií hostia hrali, tak si ten gól zaslúžili. Tém na pozápasové debaty je však neúrekom. Začnem u hostí.

Hyballa, Hyballa

To, že Hyballa má moderné futbalové videnie, sa nedá prehliadnuť. Jeho gegenpressing je naozaj nevídaná vec v našich končinách. Ale… je to asi jediná možná varianta s ktorou DAC vie hrať. Viackrát v sezóne sa ukázalo, že to platí len na pár tímov vo Fortuna lige. Keď príde Nitra, Sereď, Moravce a spol, ktorí svoj klubový autobus zaparkujú pred pokutovým územím, často je to pre DAC ako pôrod trojičiek. Zbytočné remízy, prípadne gólové oslobodenia v posledných minútach zápasu. Súperi majú Hyballov jednotvárny štýl už akosi prečítaný. A ukázalo sa to aj v sobotu.

Keď som videl okolo 60. minúty neschopnosť niečo zmeniť, alebo niečo vymyslieť, ako prvé mi napadlo striedanie. To však nepochopiteľne do konca celého zápasu neprišlo. Je tiež pravdou, že lavička Dunajskej bola hodná druhej ligy. A absolútne netuším odkiaľ vyhrabali Boatenga.

S odstupom času sa zamýšľam nad tým, aký malo zmysel vyhodiť kľúčových hráčov ako Ljubičiča, Pačindu a Koštrnu. Všetci traja drali svoje trenírky pre klub. Jasné, disciplína musí v kabíne byť, ale dá sa to riešiť aj inak, ako odchodom skúsených hráčov, ktorí vedia svoje mužstvo potiahnuť v náročných chvíľach. Nuž, ale cesty futbalistu sú nevyspytateľné. Hlavne v Dunajskej.

Zábava v zasadačke

Presuňme sa ešte do zasadačky, kde prebiehala tlačovka. Nerozumiem prečo mal tréner Kozák ml. potrebu sa navážať do súperovho trénera. Veď vyhrali s prstom v nose a majú pohodlný náskok na čele tabuľky. Dunajská hrala vyslovene zle a Kozák mohol kľudne vychváliť napríklad Šporara alebo Šullu.

Zaujímavo vyzneli dve poznámky z úst Kozáka. Prvá, že Dunajská sa vyhovára na autobusy a iné okolnosti. Kozákovi tiež chýbal akýsi rešpekt. Nie je tomu však tak dávno, čo Slovan schytal päť kúskov v MOL Aréne a jediné, čo Kozák zo seba dokázal vykúzliť bolo, že na vine sú rozhodcovia a viac mu do reči nebolo. V Istanbule prehrali a znova to bol on, čo sa vyhováral na rozhodcov a že sa zase stala nespravodlivosť jeho tímu.  

Ako druhú vec spomenul niečo v tom zmysle, že v Nemecku by Hyballa šancu nedostal a preto je tu. Nedá mi nespomenúť trénerský životopis Hyballu.

Mládežnícke tímy Wolfsburg, Dortmund, Salzburg. Seniorské tímy Sturm Graz, Bayer Leverkusen (asistent + postup do LM), NEC (vtedy Holandská 1.liga), DAC. Ďalej bol šéfinštruktorom nemeckého zväzu pre vzdelávanie trénerov. 

Pre kontrast, životopis Kozáka: Slovan dorast, Slovan „B“, Slovan „A“.  Keď je tu niekto, komu chýba rešpekt, tak je to na strane Kozáka. Ako sa hovorí, jablko nespadlo ďaleko od stromu…

A ešte k tomu príde Ivan K. mladší (právoplatne odsúdený za fašistický pozdrav) a povie, že Hyballovi želá všetko najlepšie k narodeninám a že darček dostal v sobotu.