Namiesto prirodzeného talentu si futbalovú cestu urobil „ronaldovsky“, teda domácim a tvrdým tréningom. Futbalový klan rodiny Hrnčárovcov reprezentuje vo Fortuna lige David Hrnčár. Krídelník Zlatých Moraviec skóroval zatiaľ šesťkrát a na sedem zásahov prihral.
Hrával druhú i tretiu najvyššiu súťaž. Nikdy sa nedostal do mládežníckych reprezentačných výberov. Prešiel si rôznymi hosťovaniami, aby sa dostal do bodu, keď všetkým ukáže, čo sa v ňom skrýva.
David Hrnčár pokračuje v rodinnej tradícii
David Hrnčár patrí medzi kométy aktuálnej sezóny Fortuna ligy. Naposledy strelil gól v prvom jarnom vystúpení Zlatých Moraviec do siete Trnavy. Ročník potiahne do konca vo Vione a v lete sa presunie do Slovana Bratislava. V polovici januára s ním podpísal prvý profesionálny kontrakt. Za belasých v minulosti hrávali jeho starý otec Viliam a otec Norbert, ktorý je známym trénerom.
Čo ja za tým, že ste sa prepracovali na hviezdičku Fortuna ligy?
„Nikdy som nebol veľký talent, ani som extra nevynikal. Snažil som sa ísť svojou cestou a tvrdo pracovať. Trénoval som doma aj po tréningoch. Beriem to tak, že mi futbal vrátil to, čo som do neho prácou vložil. Paradoxne, otec mal v hráčskej kariére rovnakú cestu. Prepracoval sa od nižších súťaží až do ligy.“
Majú Hrnčárovci v krvi povahu dríčov?
„Povedal by som to tak, že pracovať sa oplatí. Aj ja som si mohol veľakrát povedať, že to nejde, ale nikdy som to nevzdal. Vždy som túžil trénovať, hrávať a potichučky som dúfal, že sa mi to splní. Otec je pre mňa výbornou podporou a pomocou. Pozeráme spolu rôzne videá a štatistiky. Debatujeme, ako sa mám zlepšiť a vyhodnotiť herné situácie.“
Motivovala vás jesenná časť a dobré výkony, že ste v zime ešte viac na sebe pracovali?
„Mali sme individuálne tréningové plány od kondičného trénera Milana Ivanku. Nebol priestor na oddych. To môžem, keď budem mať po kariére. Som na začiatku a chcem do toho dať všetko, aby som sa mal raz dobre.“
Majster centrovaných lôpt
Ako by ste opísali svoj štýl?
„Nie som driblér, aby som robil kľučky do piatich hráčov alebo niečo vymýšľal. Skôr chcem využívať prednosti. Napríklad nábehy za obranu, centre alebo strely. Myslím si, že mám aj celkom slušný pressing.“
V centroch patríte k najlepším v tíme. Kým sa v ich nácviku inšpirujete?
„Centrovaniu sa venujem dosť. Sledujem Trenta Alexandera-Arnolda z Liverpoolu. Beriem si od neho príklad. Má neskutočne dobré centre za obranu. Niekedy sú prudké ako strely. Dúfam, že aj ja som sa už v niektorých zápasoch k takým centrom priblížil.
Tréner Ľuboš Benkovský je od vás iba o osem rokov starší. Aká je vzájomná spolupráca?
„Ako tréner – hráč máme výborný vzťah. Vydobyl si výsledkami rešpekt. Keď prišiel, nikto vek neriešil. Prispôsobil som sa jeho filozofii. Snaží sa z nás robiť nečitateľný tím pre súperov. Stále vytvára nové možnosti a na súperov sa pripravujeme vždy inak, aby sme ich niečím prekvapili. Tiež sa usilujem meniť riešenia situácii.“
V klube vládne pohoda a zažívate rôzne zábavné okamihy. Prezradíte nejakú?
„Najväčšie šoky pre mňa boli, keď som zaspal na predzápasový zraz na stretnutie proti Slovanu. Bol som na hotelovej izbe a telefón som mal pod vankúšom. Budík som nepočul. Zrazu som počul klopkanie na dvere. Za sekundu som vyšprintoval z postele dole k spoluhráčom. Prišiel som neskoro. Chalani mi naúčtovali mastnú pokutu a zabávali sa na mne. Našťastie, vyhrali sme nad 2:1 a ja som poslal dva gólové centre, takže mi to prepáčili.“
Slovan
Nedávno ste podpísali vôbec prvú profesionálnu zmluvu, keď ste sa dohodli so Slovanom Bratislava. Prečo až vo veku 23 rokov?
„Beriem to tak, že profesionálny kontrakt si treba zaslúžiť. Hoci som dával kedysi góly za béčko Slovana, neskoršie som na tréningoch s prvým tímom pri cudzincoch nevynikal. Nemali dôvod, aby mi ponúkli zmluvu. Prešiel som cez hosťovania a stále som tvrdo pracoval. Chcel som sa stotožniť s mužským futbalom a vyšlo to tak, že som profi zmluvu podpísal až teraz. Mal som zaujímavé ponuky zo zahraničia. Vybral som si Slovan, lebo ma to ťahalo späť domov. Chcem ľuďom dokázať, že klub má kvalitných odchovancov. Je to pre mňa motivácia.“
Aké méty si dávate v Zlatých Moravciach, kde zostanete do konca sezóny?
„Chcem prísť do Slovana čo najlepšie pripravený a Zlaté Moravce mi v tom určite pomôžu. Chcem pridať ďalšie góly a asistencie a prísť v lete do Bratislavy najlepšie namotivovaný a pobiť sa o miesto v základnej zostave.“
Premier league
Detailne sledujete anglickú Premier League. Tomáš Souček sa dostal cez Slaviu Praha do West Hamu. Môže sa podobný príbeh zrodiť na Slovensku?
„Dokázal všetkým, že z ničoho sa dá ísť hore, ak sa trénuje, maká a hráč podáva kvalitné výkony. Tomáš Souček je príkladom pre futbalistov. Nemožné to určite nie je ani pre hráčov zo Slovenska. Každý má svoju cestu a príbeh a je na ňom, ako to využije.“
Ste veľkým fanúšikom Liverpool FC. Po tridsiatich rokoch získal anglický titul, lenže v tejto sezóne nie je suverénny. Prečo?
„Na obranu Liverpoolu, má veľa zranených hráčov. Neoklamete to. Najväčšou stratou je stopér Virgil van Dijk. Na jeho pozícii je aktuálne Jordan Henderson, ktorý v strede obrany predtým nehrával. Liverpool to lepí, ako sa dá. Nedominuje ako minulý rok, ale verím, že ešte zabojuje. V tom, že fandím Liverpoolu, hrá veľkú úlohu otec. Priviedol ma k tomu, klub je sympatický a čoraz viac som ho sledoval. Otec bol párkrát na Anfielde. Chystal som sa aj ja, ale pandemická situácia mi to nedovolila a výlet sa posúva.“
Otec a syn
Viete si predstaviť, že by vás otec Norbert niekedy trénoval?
„Chcel aj nechcel by som. Na jednej strane by to bolo pekné. Poznám ho, myslím to v dobrom slova zmysle, mal by ma pod rukou a bol by na mňa desaťkrát prísnejší ako na ostatných.“
Futbal vám ide na trávniku i s ovládačom v ruke. Na turnaji hráčov z Fortuna ligy vo videohre FIFA21 ste sa dostali medzi najlepšie kvarteto.
„Paradoxne, tento rok hrám videohry málo. Bol som prekvapený sám zo seba. Bral som to ako zábavu a oddych. Po vypadnutí som sa najedol a vôbec som to nebral tragicky. Nemal som kúpenú ani tohtoročnú verziu, museli mi ju poslať. Pre mňa je podstatné, čo je na reálnom trávniku a nie, čo je na monitore.“
Ako Mbappé
Svoje strelené góly slávite často v štýle európskych hviezd. Koho napodobňujete?
„Veľmi sa mi páči gólová oslava Kyliana Mbappého s kolenami, ktorú kopírujem najviac. Je to brutálne. Sledujem aj Erlinga Haalanda či Trenta Alexandera-Arnolda, ktorý ale strelí gól len občas, skôr na ne prihráva. Bláznivé oslavy má aj Jesse Lingard.“
Futbalisti sú nazývaní ako manekýni. Často nakupujú oblečenie, menia účesy, fotia sa Teraz to majú ťažšie, v mnohých krajinách je lockdown a zavreté prevádzky…
„Dúfam, že sa pandémia konečne čoskoro skončí. Mňa to extrémne nezasiahlo, pretože som väčšinou na izbe a nikam nechodím. Našťastie, na izbe máme kávovar, kde sa stretávame na káve. Dúfam, že v lete sa niečo pootvára a budeme môcť chodiť aspoň na terasy. Pri dobrej káve alebo limonáde človek zrelaxuje medzi tréningami.“
Už ste si zvykli na futbal bez fanúšikov v hľadisku?
„Je to ťažké. Ľudia na tribúnach vás vedia vyburcovať k lepším výkonom. Absencia fanúšikov je citeľná a nepríjemná. Verím, že pomaličky sa budú vracať, pretože k športu patria.“
Tomáš Kotlárik/redaktor RTVS
Komentáre