Šport dodáva každý deň veľa zaujímavých príbehov. Obľubujem tie o vzostupe a páde. Presnejšie, o výhre po potupe. Zmŕtvychvstanie sa používa tiež, mne sa nepáči. Smrť predsa len nie je bežnou súťažou športových zápasov. I keď, stane sa.
Dnešný príbeh je ale iný. Odohral sa prvého mája na Slovensku. V Nitre. Potupa ho vystihuje lepšie.
Vtedy na Slovane
Partia chuligánov, ktorým sa občas hovorí aj futbaloví fanúšikovia, si počas marcového otváracieho zápasu nového Tehelného poľa v Bratislave povedala, že je dobrým nápadom bučať na hráča súpera. Na černocha. Hral za Trnavu, akoby ani človekom nebol. Myenty Abena, holandský obranca Spartaka, sa dostal do bežného konfliktu s jedným z domácich a oheň bol na streche. A síra v ústach fanúšikov Slovana.
Neviem, čo sa musí stať v hlave človeka, že dokáže dať inému človeku toľko zla. Bučanie na hráčov tmavej pleti – čo má znamenať narážku na africký, či skôr opičí pôvod takého futbalistu – bolo v ten večer počuť nielen na štadióne, ale z ruchových mikrofónov na celom Slovensku. Nešlo o pár jedincov, k chuligánom z kotla priaznivcov belasých sa pridali aj ľudia na blízkych tribúnach. Bol som tam, viem o čom hovorím.
Neviem, ako sa musí cítiť človek, ktorému sú podobné prejavy adresované. Jasné, profesionál, musí strpieť na svoju adresu bársčo. Banánové šupky a opičie pokriky sú ale tak ďaleko za pomyselnou čiarou, že by ju nevideli ani v najlepšom spätnom zrkadle. Problém rasizmu vo futbale je stále prítomný, nedarí sa ho odstrániť ani hlboko v treťom tisícročí. Normálnemu fanúšikovi musí zostať rozum stáť.
Slovnaft Cup: Trnava – Žilina 4:3 (pen.)
Slovan dostal (smiešnu) pokutu a Abena s Trnavou neúspešnými výsledkami v ďalších zápasoch zariadili, že viac zápasov v aktuálnej sezóne v Bratislave neodohrajú. Postúpili ale aspoň do finále Slovenského pohára. Prvého mája v Nitre nastúpili proti Žilinčanom.
Zápas o jubilejnú 50. trofej to bol divoký, diváci spokojní. Spartak najprv vyhrával tri – nula, Žilina vyrovnala po heroickom výkone v druhom polčase na tri – tri. Tak sa hrá o národný pohár, hoci si oň zahrali hráči z ôsmich krajín sveta.
Vyrovnané finálové zápasy sa niekedy končia penaltovým rozstrelom. Nitrianske finále Slovnaft Cupu doputovalo k súboju strelcov a brankárov tiež. Trnava si vypracovala dôležitý náskok, najmä preto, že jej brankár dve strely Žilinčanov za seba nepustil. Keď mala Trnava prvú možnosť rozhodnúť a vyhrať pohár, k lopte sa postavil Myenty Abena. Nezaváhal. Nasledovala už len nespútaná radosť a očakávaná invázia tisícov fanúšikov z Trnavy na ihrisko.
Ani nie dva mesiace po tom, ako bol smutným, nechceným hrdinom šlágra a obeťou nenormálnych fanúšikov, sa stal víťazom. Holanďan rozhodol o zisku Slovenského pohára. Toho, v ktorom sa Slovan neprebojoval ani do finále.
Komentáre