Stalo sa: Futbaloví zbojníci z lesa Robina Hooda

Nottingham Forest? Nejaký priemerný anglický klub, aktuálne v druhej alebo tretej lige. Asi tak by znela odpoveď súčasníkov. Staršie ročníky si však pamätajú časy, keď bol európskou „topkou“ a jeho názov sa vyslovoval s posvätnou úctou.

Kúsok za Nottinghamom smerom na západ je Sherwoodský les. Práve tu pred pár storočiami „úradoval“ legendárny zbojník Robin Hood. Pred vyše 40 rokmi našiel zdatných nasledovníkov v miestnych futbalistoch, ktorí tiahli naprieč Anglickom, neskôr aj Európou, a zbíjali súperov jedna radosť. Ich zbraňami neboli luky a šípy, ale výborná loptová technika, železná kondícia a futbalový um, ktorý ich vyniesol až na európsky Olymp.

Prichádza Mr. Brian

Predchodcom dnešnej Ligy majstrov bol EPM (Európsky pohár majstrov), ktorého premiérový ročník sa odohral v sezóne 1955/56. Vstupenkou do tejto vybranej spoločnosti bol majstrovský titul v hociktorej domácej lige európskych krajín. Jedinou možnosťou ako sa „nemajster“ mohol do tejto súťaže dostať, bola obhajoba trofeje z predošlého ročníka. A to je práve príbeh klubu z centrálnej časti Anglicka.

V roku 1975 ešte levitovali „červení“ v druhej najvyššej súťaži. Ich nástup prišiel s budúcim legendárnym trénerom Brianom Cloughom. Charizmatický, ale zároveň veľmi kontroverzný muž si urobil meno v Derby County, kde v roku 1972 získal majstrovský titul a postúpil s „baranmi“ až do semifinále EPM. Následne prevzal Leeds United, ktorý v tom čase patril k tomu najlepšiemu, čo behalo po európskych trávnikoch.

Ste podvodníci!

Jeho pobyt v Leedsi sa však skončil po 44 dňoch. Niet sa veľmi čomu čudovať. Hneď pri svojom prvom „speechi“ v kabíne sa pohŕdavo vyjadril o hernom štýle svojho predchodcu Dona Revieho (odišiel na lavičku národného tímu), označil ho za „špinavý“ a hráčom nabrýzgal, že všetky trofeje získali podvodom! Jeho obľúbenosť a ochota hráčov k spolupráci boli už v tom momente na bode mrazu. Čo týmto krokom vedenie Leedsu sledovalo, zostane asi záhadou. Clough sa totiž svojou totálnou averziou voči mužstvu v bielych dresoch nikdy netajil. Dokonca brojil za to, aby boli vyradení z prvej ligy! Hráči mu to rýchlo spočítali a tak zrejme nikto ani neľutoval, keď sa potichu vytratil zadným východom z Elland Road.

Forest dobyvateľ

„Lesníkov“ prevzal v januári 1975 a urobil svoj životný krok. Na ich lavičke vydržal až do roku 1993! Rozbehnutú sezónu v druhej lige dokončil na 8. mieste, ale potom si prizval k spolupráci svojho bývalého asistenta z Derby Petra Taylora a od tohto momentu sa datuje raketový vzostup tímu kompletne oblečeného v červenej uniforme, aký asi nemá v dejinách futbalu paralelu.

V ďalšej edícii prišiel postup medzi elitu a na konci sezóny 1977/78 už dvíhali hráči nad hlavu majstrovskú trofej vo First Division (dnes Premier League), ktorú vybojovali ako nováčik! Druhý Liverpool zanechali za sebou o sedem bodov. V nasledujúcich rokoch získali dvakrát Ligový pohár (1978, 1979) a dvakrát triumfovali v EPM (1979, 1980). V roku 1979 pribudol do nottinghamskej vitríny aj európsky superpohár (v dvojzápase porazili víťaza PVP Barcelonu). 

Miliónový Francis

Hneď prvé kolo EPM 1978/79 ponúklo súboj ako remeň alebo duel o Anglicko. Vyzývateľom Nottinghamu bol práve LFC ako obhajca trofeje. Po bezgólovej remíze na Anfield Road zvládol Nottingham domácu odvetu (2:0) a dokráčal napokon až do mníchovského finále.

Cestou zdemoloval aténsky AEK aj Grasshoppers Zürich, mierne sa vytrápil iba s kolínskymi „capkami“, aby napokon na Olympijskom štadióne zdolal vo finále švédske Malmö FF 1:0, keď zápas rozhodol hlavičkou tesne pred polčasovým hvizdom Trevor Francis.

Hráč Birminghamu City, zapožičaný klubu Detroit Expres do operetnej ligy NASL, sa práve včas vrátil na starý kontinent a Clough za neho vyvalil na tú dobu nevídanú sumu 1 mil. libier. Stal sa tak vôbec prvým hráčom planéty, za ktorého zaplatili sedemmiestnu cifru. Mimochodom, Nottingham v tom čase asi núdzou netrpel, lebo okrem Francisa prišli aj ďalšie veľké mená – gólman Peter Shilton, motor zálohy Archie Gemmill, ďalší kľúčový Škót Kenny Burns a mnohí iní. Náročný tréner tak mohol naplniť svoje najsmelšie vízie.

Zapotili sa iba s Nemcami  

Nottingham hral v tom čase parádny útočný futbal a v lige skončil v ročníku 1978/79 na 2. mieste, keď si vymenil pozíciu s Liverpoolom –   tentokrát pre zmenu triumfovali „Reds“ o osem bodov. Európou však prešiel v oboch edíciách EPM takmer ako nôž maslom. Jediné komplikácie mu spôsobili nemecké tímy. V semifinále prvého víťazného ročníka to bol 1. FC Köln, ktorý si z Ostrovov odvážal domov cennú remízu 3:3. Nemecký tím síce slušne nakročil k finále, ale do neho nedošiel – na domácom trávniku ho už Briti zlomili Bowyerovým postupovým gólom po rohu.

Vo štvrťfinále sezóny 1979/80 narazili pre zmenu na kontinuálneho východonemeckého šampióna Dynamo Berlín. Pravdepodobne najviac nenávidený tím planéty, ktorého tútorom bol šéf všemocnej tajnej služby Stasi Erich Mielke, dokázal dokonca Riedigerovým gólom vyhrať v prvom zápase na City Grounde 1:0. Berlínska odveta však už bola opäť v réžii Nottinghamu, ktorý si zabezpečil postup po víťazstve 3:1, keď na dva zásahy Francisa a jeden Robertsona dokázal odpovedať iba Terletzki z penalty.  

A do tretice – vo finále na madridskom Bernabeu, keď bol jeho protivníkom Hamburger SV. Vtedy bolo všetko predpripravené pre konečný triumf Realu na vlastnej pôde. Ale ten sa do finále napokon nedostal, lebo v semifinálovej odvete ich HSV doslova roztrhal po výsledku 5:1. Klub zo severonemeckého prístavu bol herne lepší aj proti Nottinghamu, ale márne klopal celý zápas na súperovu bránu. Shilton všetko pochytal a o výsledku rozhodol jediný gól už z 20. minúty, keď sa spoza šestnástky brilantne trafil Škót John Robertson presne do ľavého dolného rohu Kargusovej bránky.

A úspešná obhajoba trofeje bola na svete.   

Konečnou boli Bulhari

Oplatí sa pripomenúť si finálovú zostavu víťaza: Shilton – Viv Anderson, Lloyd, Burns, Frank Gray, Bowyer, McGovern, Mills, Robertson, O´Neill, Birtless. V prvom finále v roku 1979 sa líšila iba na dvoch postoch – namiesto Garyho Millsa a budúceho úspešného trénera Martina O´Neilla hrali už spomínaný Trevor Francis a ďalší anglický internacionál Tony Woodcock.

A to bola vlastne labutia pieseň veľkého tímu. Chúťky na druhú obhajobu im už v prvom kole sezóny 1980/81 rezolútne uťal bulharský CSKA Sofia, ktorý vyhral oba zápasy zhodne 1:0.  Odvtedy sa Nottingham objavil ešte trikrát v Pohári UEFA. V roku 1984 dokráčal do semifinále, kde ho stopol Anderlecht a v sezóne 1995/96 pri zatiaľ svojej poslednej európskej jazde vypadol vo štvrťfinále s Bayernom Mníchov. Zdrvujúca prehra 1:5 na domácej pôde akoby na dlhé roky predznamenala budúcnosť klubu, ktorý vládol európskym ihriskám.  

Bez servítky aj o Hillsborough

Clough sa počas svojho 18 ročného pôsobenia na lavičke snažil vzkriesiť nový Nottingham, ale podarilo sa mu to iba na domácej pohárovej scéne. Dvakrát vyhral Ligový pohár (1989, 1990) a raz dotiahol „lesníkov“ do finále FA Cupu (1991). Výdatne mu v tom už pomáhal v období 1984 – 93 na hrote útoku aj jeho syn Nigel, 14-násobný reprezentant Anglicka. V drese Nottinghamu odohral v tomto období 311 zápasov a strelil úctyhodných 101 gólov.

Starý pán však pozeral čím ďalej tým viac na dno pohárika a rovnako ako Nottingham tiež spel k neslávnemu koncu. Ešte raz sa meno klubu dostalo do svetových médií, žiaľ v spojení s veľkou tragédiou na sheffieldskom štadióne Hillsborough. Dňa 15. apríla 1989 sa tu malo odohrať semifinále FA Cupu medzi Nottinghamom a Liverpool FC. Zmenilo sa však na inferno, po ktorom v tlačenici na tribúnach zostalo 97 mŕtvych a 766 zranených. Angličanom po ďalšej v rade katastrof (Brusel, Bradford) došla trpezlivosť a po Taylorovej správe povinne prebudovali všetky štadióny na sedenie a prijali celý rad účinných zákonov proti chuligánom.

Ani v prípade tejto tragédie však Brian nezaprel svoju kontroverznú povahu, keď vyhlásil: “Liverpoolčania si môžu za smrť sami. Boli opití, neporiadni a nerešpektovali pravidlá“, čím poriadne pobúril verejnú mienku. Neskôr svoje slová korigoval, ale z histórie ich už nevymazal.

Vo Wembley navždy len hosťom

Brian Clough zomrel v septembri 2004 vo veku 69 rokov. Oficiálna príčina znela: rakovina žalúdka…  Pri rieke Trent však asi navždy zostane trénerom, ktorý zásobil klubovú špajzu najväčším počtom trofejí. Pri rekapitulácii kariéry ho asi najviac mrzel fakt, že sa nikdy nestal reprezentačným trénerom hrdého Albiónu. Kvality na to rozhodne mal, ale zrejme všetky úvahy kompetentných o tejto možnosti okamžite stopla jeho verejne známa „záľuba“ v alkohole…

A klub? Ten sa v súčasnosti nachádza na 4. mieste druhej ligy (Championship) a bojuje o postup do najvyššej súťaže. Dočkajú sa ešte niekedy miestni fanúšikovia obrody veľkého Forestu?

P.S.: Titulná fotografia je zo zápasu o Interkontinentálny pohár 1980 proti Nacionalu Montevideo, ktorý sa odohral 11. februára 1981 na Národnom štadióne v Tokiu. Bol predchodcom súčasných MS klubov a stretávali sa v ňom šampióni Európy a Južnej Ameriky. V tomto zápase triumfovali Uruguajci gólom Waldemara Victorina 1:0. Zaujímavosťou je, že Nottingham prvou možnosťou v roku 1979 pohŕdol a poslal miesto seba porazeného finalistu Malmö FF. Vtedy sa ešte hralo na dva zápasy. Švédi oba prehrali a umožnili získať trofej paraguajskej Olimpii Asunción.