Predstavte si, že váš tím prehral v európskom pohári u súpera 0:2 a v odvete prehráva po polčase 1:3. Čo urobíte? Asi vypnete telku a pôjdete ostrihať stromčeky do záhrady. Ak sa podobne zariadil 19. marca 1986 nejaký fanúšik Uerdingenu, urobil chybu svojho života…
Stalo sa v dnes už neexistujúcom PVP, kde sa stretávali víťazi národných pohárov. Žreb zviedol dokopy v jarnom štvrťfinále víťazov západonemeckého (DFB) a východnemeckého pohára (FDBG pokal). Na základe kvality líg mal byť miernym favoritom Bayer 05 Uerdingen, hoci v Bundeslige nikdy nepatril k premiantom.
Šesťgólový obrat
Prvý zápas sa hral v Drážďanoch a Dynamo si pred odvetou vybojovalo slušnú východiskovú pozíciu. Gólmi Lippmanna a Pilza si viezlo za železnú oponu dvojgólový náskok. Navyše neinkasovalo, čo sa v časoch pravidiel o výhode gólov na súperovom ihrisku počítalo dvojnásobne.
V odvete začali žlto – čierni suverénne a keď po polčase viedli 3:1, prepli sa do bezstarostného režimu. Červená kontrolka im mohla zasvietiť vo chvíli, keď ich brankárska jednotka Bernd Jakubowski nemohol po zranení zo záveru polčasu pokračovať v hre a do bránky musel neskúsený náhradník Jens Ramme. A po návrate z kabín ich prešiel valec v bledomodrom – šesť gólov v rozpätí od 58. do 86. minúty otočilo vývoj a výsledok 7:3 letel do sveta!!!
Jedným z hlavných strojcov obratu bol trojgólový Wolfgang Funkel, brat známejšieho Friedhelma, aktuálne trénera 1. FC Köln, ktorý tento zápas tiež odohral v základnej zostave. Američania pomenovali svoj hokejový zázrak (víťazstvo tímu univerzitných študentov nad vtedy neporaziteľnou „zbornou“ na ZOH 1980 v Lake Placid) ako „Miracle on Ice“, Nemci majú od roku 1986 svoj zázrak na trávniku – „Wunder von der Grotenburg“….
Keď chudobnejší brat zaberie
Práve tak sa do dnešných dní volá štadión v Uerdingene, 17 tisícovom západnom predmestí takmer štvrťmiliónového Krefeldu, kde sa spomínaný duel odohral. Miestny klub bol v tom čase podobne ako Leverkusen sponzorovaný farmaceutickým gigantom Bayer, ale pri svojom úspešnejšom bratovi bol viac menej chudobným príbuzným. O to viac bol hrdý na výsledky, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť najskôr v domácom pohári (vo finále zdolal na Olympijskom štadióne v Berlíne Bayern Mníchov 2:1!) a potom aj na európskej scéne.
Okrem bratov Funkelovcov boli oporami vtedajšieho Uerdingenu brankár Werner Vollack, obranca Matthias Herget (v rokoch 1983 – 89 obliekol 39 krát reprezentačný dres NSR), Islanďan Lárus Gudmundsson, ale najmä ďalší domáci internacionál a motor tímu Rudi Bommer. Z lavičky kočírovalo mužstvo ďalšie známe meno Karl – Heinz Feldkamp.
Vetranie v Dyname
Dynamo Drážďany bolo na rozdiel od svojho súpera jednou z výkladných skríň východonemeckého futbalu. Na titul síce nemalo nárok, lebo ten vďaka podpore všemocného šéfa Stasi Ericha Mielkeho malo predplatený jeho milované (a ostatnými nenávidené) Dynamo Berlín. Ale chlapci od Zwingeru boli v tom čase nepísanou dvojkou a prehajdákaný postup cez rivala z NSR im poriadne naštrbil povesť… Pritom mali tiež v tíme veľké mená: budúcich reprezentantov zjednoteného Nemecka Matthiasa Sammera (majster Európy 1996) a Ulfa Kirstena či šéfa obrany, legendárneho Hans – Jürgena „Dixie“ Dörnera. Nehovoriac o tom, že väčšinu tímu tvorili reprezentanti NDR.
Zápas napokon nezostal pre Drážďančanov bez následkov. Z lavičky sa musel predčasne porúčať tréner Klaus Sammer (Matthiasov otec) a jeho nástupca Eduard Geyer sa zasa vyvŕšil na opore obrany Dixie Dörnerovi, pre ktorého bol Uerdingen labuťou piesňou po 60 zápasoch v európskych pohároch. Pre gólmana Jakubowského znamenalo vážne zranenie ramena, ktoré utrpel, tiež nedobrovoľný koniec kariéry. Ešte to chvíľku skúšal v „béčku“, ale do ligovej formy sa už nevrátil a zavesil rukavice na klinec. Svojsky poňal futbalové Waterloo strelec druhého gólu hostí Frank Lippmann, ktorú sa už po zápase do NDR nevrátil…
Vybičovaná nemecká rivalita
Keďže išlo o nemecko – nemecké stretnutie, atmosféra bola tradične nabitá výbušnou zmesou. Televízia ZDF dala odvete dokonca prednosť pred zápasom Bayernu s Anderlechtom Brusel v EPM, ktorý sa hral v rovnakom čase. Toto veľmi kontroverzné rozhodnutie sa napokon ukázalo ako šťastné, pretože umožnilo západonemeckým divákom zažiť nevšedný strelecký koncert naživo.
V čase bipolárneho sveta panovala medzi dvomi nemeckými štátmi, rozdelenými berlínskym múrom, veľká rivalita. NDR bola za čias vlády Ericha Honeckera okrem iného aj kuchyňou, kde sa varili rôzne „dobroty“, podporujúce športovú výkonnosť. Najmä atléti a plavci vo svojich výpovediach po zmene režimu odhalili šokujúce zákulisie. Futbal však nie je šport, kde by „sypanie“ mohlo výrazne ovplyvniť výsledok. Aj preto bol ten východonemecký v trvalom závoze.
Sladké víťazstvo s príchuťou špekulácie
Jediným veľkým úspechom na reprezentačnej úrovni bol postup na MS 1974, ktoré sa konali práve v susednej NSR. A aby hra osudu bola dokonalá, žreb ich zviedol do jednej skupiny. V Hamburgu slávnym gólom Jürgena Sparwassera dokonca triumfovali hostia, čo je dodnes v análoch futbalu NDR zapísané zlatým písmom.
Znalí pomerov to však spochybnili tvrdením, že zo strany domácej NSR išlo o zjavnú špekuláciu. Postup už mali po dvoch zápasoch istý a radšej sa vraj vyhli „skupine smrti“ s Brazíliou, Argentínou a rozbehnutým Cruyffovým Holandskom…
Na pohárovej scéne dosiahli futbalisti z NDR, podobne ako bývalá ČSSR, jediný triumf v PVP – keď v roku konania MS 1974 pokoril v rotterdamskom finále 1. FC Magdeburg milánske AC 2:0. Na rovnaký pohár siahalo v roku 1987 aj Lokomotiv Lipsko, ale na Olympijskom štadióne v Aténach podľahli žlto – modrí Ajaxu Amsterdam 0:1 gólom Marca van Bastena z 20. minúty.
Na Atlético už nestačili
V semifinále PVP 1985/86 už tím z Uerdingenu zastavilo Atlético Madrid. V prvom dejstve síce ukopali Funkelovci pri rieke Manzanares slušný výsledok 0:1. Ale v domácej odvete im už chýbali sily na podobný obrat, aký predviedli proti Drážďanom, a prehrali aj druhýkrát 2:3.
Iba pre úplnosť, v druhej semifinálovej dvojičke figurovala pražská Dukla s Milanom Luhovým. Vo štvrťfinále prešla cez Benfiku Lisabon (1:0, 1:2), ale na rozbehnuté Dynamo Kyjev už nestačila (0:3, 1:1). Blochin a spol. hladko sfúkli vo finále v Lyone aj pokoriteľa Uerdingenu (3:0) a pridali do vitríny druhú kópiu PVP (prvú v roku 1975).
Aj televízny dokument
Futbalový časopis 11 Freunde zvolil zápas za „najväčší futbalový duel všetkých čias“. Stanica WDR nakrútila o ňom dokonca dokument, ktorý mal premiéru 10. decembra 2007 pred približne stovkou pozvaných hostí v Krefeld Cinemaxx a následne ho koncom decembra toho istého roku uviedli aj v televízii.
Jediným duelom v histórii zápasov nemeckých tímov, ktorý ho prekonal v súčte gólov, bol dvojzápas v druhom kole EPM 1973/74, keď ďalej išiel mníchovský Bayern so skóre 7:6. A hádajte kto bol jeho súperom: no predsa Dynamo Drážďany…
Prepad až do piatej ligy
Časom futbal v Uerdingene upadol. Koncern Bayer AG vycúval zo sponzorstva v roku 1995 a odvtedy nesie klub názov KFC (Krefelder Football Club) Uerdingen 05. Medzitým síce stihol prebudovať štadión, z ktorého zmizla atletická dráha a tribúny sa pritúlili podľa moderných trendov bližšie k trávniku, ale sa aj poriadne prepadnúť v ligovom systéme. Na konci sezóny 2021/22 dokonca vypadol z Regional ligy West (štvrtá v nemeckej hierarchii) do piatej úrovne a aktuálne pôsobí v Oberlige Niederrhein. A jeho starší fanúšikovia spomínajú na časy, keď pár dní o nich hovorila celá Európa…
Štatistický súhrn
Bayer 05 Uerdingen – SG Dynamo Dresden 7:3 (1:3)
19. marca 1986, Grotenburg-Kampfbahn, Krefeld, 22.000 divákov, rozhodca: Lajos Németh (Maďarsko)
Priebeh: 0:1 Ralf Minge (1.), 1:1 Wolfgang Funkel (13.), 1:2 Frank Lippmann (35.), 1:3 Rudi Bommer (42., vlastný), 2:3 Wolfgang Funkel (58., 11 m), 3:3 Ralf Minge (63.,vlastný), 4:3 Wolfgang Schäfer (65.), 5:3 Dietmar Klinger (78.), 6:3 Wolfgang Funkel (79., 11 m), 7:3 Wolfgang Schäfer (86.)
Bayer 05: Werner Vollack – Matthias Herget, Michael Dämgen, Wolfgang Funkel, Werner Buttgereit, Rudi Bommer, Horst Feilzer, Friedhelm Funkel, Franz Raschid (52. Dietmar Klinger), Lárus Guðmundsson (72. Peter Loontiens), Wolfgang Schäfer Tréner: Karl-Heinz Feldkamp
Dynamo SG: Bernd Jakubowski (46. Jens Ramme) – Hans-Jürgen Dörner, Matthias Döschner, Andreas Trautmann, Reinhard Häfner, Jörg Stübner, Hans-Uwe Pilz, Matthias Sammer (28. Torsten Gütschow), Ralf Minge, Ulf Kirsten, Frank Lippmann Tréner: Klaus Sammer
Komentáre