Stĺpček Telovýchovného vedúceho: Fanúšikovia by sa ho najradšej zbavili, nebolo by ale lepšie, keby sa to šéf Slovana naučil robiť?

Na úvod prosba o čítanie s pochopením: dnešný článok nie je obhajobou Ivana Kmotríka mladšieho. Ak o niekom napíšu noviny titulok Právoplatne odsúdený za hajlovanie, nič také nehrozí.

Pokúsim sa ale obhájiť argument, že pre Slovan a jeho fanúšikov by bolo lepšie, keby sa riaditeľ klubu naučil robiť futbal na úrovni, o akej všetci snívajú. Chcieť to od neho je totiž reálnejšie, ako túžiť po zmene na jeho pozícii.

Slovanistické paradoxy

Generálny riaditeľ najúspešnejšieho slovenského futbalového klubu súčasnosti má paradoxný problém. Jeho tím je dlhodobo najlepší u nás a napriek tomu ho – obrazne povedané – z klubu vyháňajú aj vlastní fanúšikovia.

Komplikovaný vzťah priaznivcov belasých so svojim vedením rezonoval aj v minulých týždňoch, keď Ivan Kmotrík mladší predčasne prepustil znova ďalšieho trénera. Za šesť rokov šiesteho. Je taký netrpezlivý? Má na trénerov smolu? Alebo opakuje dookola tie isté chyby?

Tréneri @SKSlovan pod vedením dua Kmotrík ml. – Trutz ( August 2015 – Máj 2021 )

Nikodimos Papavasiliou 🇨🇾 40 zápasov
Vladimír Koník 🇸🇰 2 zápasy
Ivan Vukomanovič 🇷🇸 56 zápasov
Martin Ševela 🇸🇰 63 zápasov
Ján Kozák ml. 🇸🇰 52 zápasov
Darko Milanič 🇸🇮 31 zápasov

1️⃣/7️⃣ ⬇️

— Matej Gyurkovič (@MGyurkovic) May 10, 2021

Fanúšikovia v diskusiách na sociálnych sieťach pri nástupe Vladimíra Weissa st. opakujú to svoje. Že Slovan sa nezmení, kým sa nezmení človek na jeho čele. Napriek ďalšiemu titulu, napriek reálnej šanci na domáce double.

Na Slovensku bez konkurencie

Tretí titul za tri roky znamená, že odkedy v marci 2019 otvorili nové Tehelné pole, zasadol si Slovan na slovenský trón a nikto ho nevie z neho dať dole.

Na jednej strane bezkonkurenčný úspech na domácej pôde, na druhej strane nenaplnené ambície v Európe. Vypadnutia v predkolách s Jelgavou, Lyngby, Sutjeskou a Kuopiom boli zakaždým priam hanebné. Jedna účasť v skupine Európskej ligy možno sympatická, no rozpočet a deklarované ambície hovorili o inom.

Konkurenčné kluby majú napriek medzere, ktorá za Slovanom výkonnostne existuje, medzi svojimi priaznivcami aj vo futbalovej verejnosti lepší imidž. Viaceré z nich majú filozofiu, ktorá má hlavú aj pätu. Niektoré sú sympatické aj fanúšikom iných klubov. Na rozdiel od Žiliny, Dunajskej Stredy, Trenčína aj Trnavy, ktoré majú vlastnú futbalovú identitu, Slovan ako keby dlhodobo žiadnu nemal.

Teda okrem najjednoduchšej zo všetkých: s dvojnásobným rozpočtom postaviť neporovnateľne lepší káder ako všetci ostatní a s ním vyhrať národný titul.

Zmena nie je na dohľad

Fanúšikovia dúfali, že príchod Vladimíra Weissa staršieho rozkýva aj futbalovú štruktúru v klube. Viacerí sa v kútiku duše nádejali, že dlhoročný kamarát majiteľa, Ivana Kmotríka staršieho, si presadí pri podpise zmluvy svoje. Napríklad personálne zmeny v kanceláriách, ktoré sa na futbalových záležitostiach podieľajú.

Rokovania zjavne neboli jednoduché, na naše pomery nie je tradíciou, že oficiálne “námluvy” trvajú vyše týždňa. Rodinný klub má najjednoduchšiu štruktúru akcionárov, aj tak celkom určite nebolo jednoduché dostať trojuholník majiteľ – riaditeľ – nový tréner na rovnakú vlnovú dĺžku. Náznaky sa dali vyčítať medzi riadkami viacerých oficiálnych stanovísk.

Ani päťročný kontrakt pre Vladimíra Weissa st. nie je samozrejmosťou. Jeho dĺžka hovorí, že prinajmenšom majiteľ má záujem skutočnom a dlhodobom riešení situácie v klube. Aj tak bude priam raritou, ak sa ho najlepšiemu slovenskému trénerovi minulého roka podarí v Slovane dodržať.

Také riešenie je navyše pravdepodobnejšie, ako predaj najdrahšej slovenskej futbalovej značky. Situácia so štadiónom na Tehelnom poli robí prípadný predaj novému majiteľovi veľmi komplikovanou. Ak by aj reálny záujemca existoval, vždy sa lepšie predáva klub, ktorý pevne stojí na nohách a má buď uveriteľný biznisový model, alebo napríklad každú jeseň reálnu európsku príslušnosť.

Ideálne v Lige majstrov.

Nájsť vlastnú cestu

Základné predpoklady na naplnenie smelých deklarovaných ambícií a porovnávanie s povedzme pražskou Slaviou u belasých celkom určite sú. Klub má štadión, zázemie, aj rozpočet, ktorý by mohol tvoriť základ pre konkurencieschopnosť futbalu zo strednej Európy.

Napriek tomu a napriek snahe sa stále nedarí priblížiť sa ani k jednému z modelov, ktoré u nás môžu fungovať. Stavať na mladíkoch ako Žilina, na tip-top akadémii ako DAC, na lacno-kúpim-dobre-predám modeli Trenčína ani na srdiečku, aké teraz ukazujú Trnavčania. Ani vygenerovať si vlastný, ktorý by mal hlavu, pätu a výsledky.

Šesť rokov vo funkcii by mal byť dostatočný čas, aby sa sa stále mladému šéfovi podarilo poučiť sa na vlastných chybách a nájsť vlastnú, úspešnú cestu. Možností je veľa, vyskúšaných a neúspešných už tiež niekoľko. #JuhoSlovanBratislava

Vladimír Weiss starší mu pomáhaj.