The Gers hlásia návrat

Futbalová rivalita priťahuje masy a bez nej strácajú top tímy v jednotlivých ligách svoje opodstatnenie. Barcelona jednoducho potrebuje Real a Real potrebuje Barcelonu. Dôležitosť rivality najlepších tímov jednotlivých líg je ešte vypuklejšia v súťažiach, ktoré svojou kvalitou zaostávajú za tými najlepšími európskymi. Na absenciu rivality doplatila aj menej kvalitná škótska liga.

Dôvodov úpadku škótskeho futbalu v poslednom desaťročí je viacero. Jedným z nich je určite aj dočasné vytratenie Rangers FC z futbalovej mapy. Dá sa polemizovať, že kvalita škótskej ligy trpí tým, že v nej hrajú o titul už desaťročia len Rangers a Celtic. Veď naposledy vyhral ligu niekto iný ako títo „giganti“ Aberdeen v roku 1985(!).

Na druhej strane, určite je pre ligu lepším súboj dvoch odvekých rivalov, ako keď hrá o titul jeden tím a každý pred jej začiatkom vie, že ten titul získa v predstihu. To bola realita škótskej Premiership v posledných desiatich rokoch.

Odraziť sa zo dna

Príčinou bolo preradenie Rangers do najnižšej profesionálnej súťaže League Two (vtedy nazývaná Third Division). Pozadie tohto preradenia je dobre známe, Rangers sa dostali do obrovských finančných problémov a vzhľadom na neuhradené záväzky voči veriteľom sa klub dostal do likvidácie a hrozil mu dokonca úplný zánik.

Klub následne prešiel pod nových majiteľov, ktorí sa uchádzali o licenciu v najvyššej súťaži. Tu ich však kluby hrajúce najvyššiu súťaž odmietli. Prijali ich až vo štvrtej lige, kde naštartovali svoje znovuzrodenie v sezóne 2012/2013.

Z tej sezóny je povestná najmä 45-tisícová priemerná návštevnosť na domácom Ibroxe – tá hovorí o fanúšikovskej podpore asi všetko. Rangers naštartovali svoju cestu späť do Premiership. Trvala štyri roky, keď sa po postupoch zo štvrtej a tretej ligy podobný scenár nepodarilo naplniť v druhej lige, tiež známej ako Championship. Tam sa Rangers zdržali dva roky, a tak až v sezóne 2015/2016 slávili vytúžený postup medzi elitu.

Návrat medzi elitu

Očakávať, že by Jazdci zápasili s Celticom o titul hneď po návrate medzi elitu, bolo prehnané. Po rokoch v nižších ligách a finančných problémoch sa klub potreboval hlavne stabilizovať. Výsledkom boli dve tretie miesta v prvých dvoch sezónach po návrate. Manažment klubu ale nebol spokojný s tým, akú tvár mala hra Rangers, čoho dôsledkom sa v sezóne 2017/2018 pri mužstve vystriedali až traja tréneri.

V lete 2018 sa vedenie rozhodlo naštartovať dlhodobejší projekt a hľadalo správneho lídra, ktorý by mal Rangers vrátiť späť na škótsky trón (Rangers sú s 54 titulmi v lige stále svetovým rekordérom). Voľba padla troška prekvapujúco na legendu Liverpoolu Stevena Gerrarda. Prekvapujúco hlavne preto, že Gerrard prišiel na Ibrox s minimálnymi trénerskými skúsenosťami.

Pred Rangers trénoval rok a pol liverpoolsku osemnástku. Prišiel však ako tréner s prirodzenou autoritou a víziou. Cieľ bol jasný – ukončiť dominanciu Celticu v poslednom desaťročí. Gerrard na ponuku kývol aj kvôli tomu, že vedenie neočakávalo zázraky na počkanie, ale chcelo presadiť dlhodobú koncepciu a klub ešte viac sprofesionalizovať. Gerrard bol práve preto kandidát číslo jeden.

Prvé dve sezóny

V prvých dvoch sezónach pod vedením Gerrarda Rangers obsadili druhé miesto. Hlavne v tej druhej to zo začiatku vyzeralo, že konečne budú bojovať o titul a Celtic bude mať súpera. V druhej polovici krátkej sezóny (liga bola ukončená v marci pre pandémiu) však Rangers došiel dych a prišli viaceré zaváhania s papierovo slabšími súpermi.  

Na príčine sa zhodli viacerí zainteresovaní – samotný Gerrard, športoví komentátori aj široká fanúšikovská verejnosť – Rangers mal na to, že pôsobil v štyroch súťažiach (škótska liga, škótsky pohár, ligový pohár a Európska liga) príliš úzky káder a hráči zo základnej zostavy jednoducho nemali adekvátne náhrady. Prišli zranenia, únava a na výkony a na výsledky zo začiatku sezóny už Rangers nedokázali nadviazať.

Napriek tomu bolo vidieť badateľný progres, či už výsledkový alebo herný. Hráči sa začali stotožňovať s Gerrardovou filozofiou a jeho preferovaným herným systémom 4-3-2-1 a zaznamenali aj niekoľko zaujímavých výsledkov. V Európskej lige sa im z prvého kola kvalifikácie podarilo dostať cez základnú skupinu až do osemfinále, kde ich vyradil Bayer Leverkusen.

Okrem iných porazili FC Porto a Feyenoord Rotterdam. Na domácej scéne napriek zlému záveru sezóny zvýšili bodový priemer oproti minulej sezóne z 2,05 na 2,31 bodu na zápas. Progres bol evidentný, no stále bol potrebný jeden krok vpred.

2020/2021 – dočkajú sa The Gers?

Práve ten podľa všetkého Rangers urobili v aktuálnej sezóne. Káder bol vhodne doplnený a v rámci možností sa zdvojili posty všetkých hráčov v zostave. Štart do sezóny sa vzhľadom na výsledky nedá označiť inak ako famózny. Veď posúďte sami.

Jazdci zatiaľ odohrali 17 zápasov, pätnásť vyhrali a dva remizovali. Stále sú bez prehry a škótsku ligu vedú s perfektným skóre 28:3. V kvalifikácii Európskej ligy vyradili holandský Willem II a v play-off turecký Galatasaray. Predminulý víkend sa uskutočnilo prvé Old Firm derby, v ktorom porazili Celtic 2:0.

Najväčší progres je badať najmä v obrane, v dvanástich zápasoch Premiership inkasovali len trikrát. V zápase s Celticom nedovolili svojmu rivalovi ani raz vystreliť na svoju bránu a to sa Celticu nestalo od roku 2009! Víťazstvo na nulu zapísali aj v prvom zápase skupinovej fázy, keď zdolali belgický St. Liege na ich trávniku 2:0.

Zdá sa, že Rangers to majú konečne vo svojich rukách a začiatok sezóny len potvrdil ich pokračujúci progres. Je to samozrejme ešte len štart sezóny. Aj takto pred rokom mali začiatok výborný. Vyzerá to ale tak, že kvôli poučeným Rangers sa bude Celticu titul obhajovať oveľa ťažšie ako po minulé roky.

Tím bez veľkých mien

Veľké mená sa zo škótskej ligy v dôsledku jej úpadku skoro úplne vytratili. Gerrard stavia skôr na tímovosti a prepracovanom hernom systéme doplnenom o absolútnu oddanosť klubu. Ak by sme si ale chceli predstaviť ich aktuálny tím, nemôžeme obísť jeho základne kamene.

Určite je jedným z nich brankár McGregor. V obrane vyčnievajú kraje – na pravom kapitán a už aj legenda klubu Tavernier, ktorý okrem vedenia tímu zahráva priame a pokutové kopy a ide mu to výborne. Na ľavom chorvátsky reprezentant Barišič, ktorý má famóznu ľavačku a aj on vie streliť krásny gól z priameho kopu. Gestorom obrany je ale najmä stopér Goldson, ktorý dvomi gólmi zo štandardných situácii zabezpečil víťazstvo nad mestským rivalom.

V zálohe vyčnieva naturalizovaný Fín Kamara a domáci Ryan Jack. Na krídlach je to odchovanec Liverpoolu Ryan Kent a syn rumuskej legendy Ianis Hagi. Ten určite zdedil niečo po otcovi, momentálne je so šiestimi prihrávkami v Premiership na čele štatistiky a pod Gerrardovym vedením môže napredovať.

V útoku majú Rangers predsa jedno veľké meno, je ním Jermain Defoe, ktorého netreba osobitne predstavovať. Je síce už na sklonku svojej kariéry, ale v uplynulej sezóne zaznamenal 13 gólov.

Hráčom s najvyššou finančnou hodnotou je ale útočník Alfredo Morelos. Kolumbijský reprezentant je však problémovým hráčom, ktorý sa veľmi často nechá strhnúť emóciami a výsledkom sú červené karty. Bol na odchode, Rangers chceli peniaze z jeho predaja ďalej investovať do obmeny kádra, ale nikto neponúkol sumu približujúcu sa 20 miliónom, na ktoré si ho v Glasgowe cenia. Nič to však nemení na tom, že ak má svoj deň, je útočníkom, ktorý by sa hodil každému klubu.

Tím vedie spomínaný Steven Gerrard, ktorý do klubu priviedol viacero nových tvárí, na základe jeho požiadaviek bolo zmodernizované tréningové centrum a aj vnútorné priestory štadióna Ibrox.

Aká bude budúcnosť?

Zdá sa, že Rangers svitá na lepšie časy – majú relatívne kvalitný tím, progresívneho manažéra s autoritou, oddaných fanúšikov a zdá sa, že aj schopné vedenie, ktoré vie, kam chce dokráčať. Ciele neboli špecifikované presne, ale z krokov vedenia sa zdajú jasné.

Prvým rozhodne je 55. titul. Dlhodobejším a oveľa ambicióznejším potom opätovné etablovanie značky Rangers v Európe. Klub má na čom stavať. Problémom bude prekonať „malosť“ Škótska. Rozhodne však modrý klub z Glasgowa nevyškrtnite zo svojho radaru a sem-tam sa pozrite, ako sa im na ceste hore darí. Čakajú ich veľké výzvy.

My fanúšikovia zasa dúfajme, že si v druhej polovici sezóny budeme môcť pozrieť Old Firm so všetkým, čo k tomu patrí – priamy súboj o titul, emócie, premotivovanosť, tvrdé zákroky, túžba po víťazstve za každú cenu a najmä plné tribúny fanatických divákov, ktorí chýbajú všade, ale v tomto zápase omnoho viac.

Napriek všetkému má škótsky futbal stále niečo do seba.