Tottenham Hotspur, the Great Pretender z Premier league

“Oh yes, I´m the Great Pretender,” spieva Freddy Mercury v slávnej pesničke skupiny Queen. Slovenčina občas nemá ten správny, výstižný preklad výraziva z angličtiny, “pretender” sa dá preložiť ako Ten, kto len predstiera.

Napríklad ako Tottenham Hotspur záujem o anglický titul.

Vypadli aj z tretej súťaže

Anglické kluby majú na dosah – ako je dobre známe – v každej sezóne štyri trofeje. Ligu, Anglický pohár (FA Cup), Ligový pohár (aktuálne Carabao) a ak sa zúčastňujú, aj nejakú Euroligu. Tottenham ich získal vo svojej histórii 17, len päť klubov v Anglicku má vo vitríne viac. Za posledných dvadsať rokov ale vyhrali Kohúti presne jednu, v sezóne 2007/08 zdvihli nad hlavu Ligový pohár.

Žiadna sláva pre kedysi slávny a dnes mimoriadne ambiciózny klub, ktorý navyše futbal robí poctivo a dobre.

Pritom ešte pred čosi vyše mesiacom mal rozbehnutý klub trénera Pochettina šancu zaútočiť na všetky štyri tituly. Aby potom z oboch ostrovných pohárov vypadol v priebehu štyroch dní, vykopli ich Crystal Palace a Chelsea. A po stredajšej prehre 0:2 pri ďalšej návšteve Chelsea na Stamford Bridge prakticky vypadol z tretej súťaže v krátkom čase.

Nebola to prehra obyčajná, bola to prehra mimoriadne zdrvujúca. Spurs sa nezmohli ani na jednu strelu na bránku súpera. Jedinú loptu smerom na bránku za Chelsea poslal Lorrisovi rovno medzi nohy Pedro. Hviezda Albionu z MS v Rusku Trippier potom zaklincoval zápas najkurióznejším vlastencom sezóny. Keby bol útočníkom a obstrelil tak chladnokrvne súperovho brankára, rozplývali by sme sa nad rutinérskym zakončením. Lloris len smutne rozhodil rukami.

Matematicky ešte klub šancu na zisk Premier league má, dve prehry za pár dní (cez víkend pukli Spurs v Burnley) však zabezpečili deväťbodovú stratu na vedúci Liverpool desať kôl pred koncom súťaže. Nalejme si čistej brandy, Liverpool a ani City, na ktoré chýba Tottenhamu bodov osem, už Londýnčania nedobehnú.

Nikto nefejkuje majstrovské ambície tak dobre, ako v posledných rokoch Kohúti. Ešte pred mesiacom sa klub tváril víťazne, dnes zostáva už len Liga majstrov. Good luck.

Široký úzky káder

Hráčsky potenciál pritom Spurs na titul určite majú. Síce v lete nepriniesli ani jednu drahú (ani lacnú) posilu, ani nikoho dôležitého nepustili preč. Zohratý káder však zostal pokope, navyše sa po zranení vrátilo pár dobrých hráčov na ihrisko a do formy.

Na každom poste od brankára až (takmer) po hrot útoku majú v podstate adekvátnu náhradu, no keď vo februári na pár týždňov vypadli dve Anglické tretiny hviezdneho ofenzívneho tria Kane a Dele Alli, výkony Dána Christiana Eriksena šli predsa len o čosi dole. Kórejčan Son a Brazílčan Lucas by patrili do základu v bársakom klube Premier league, Argentínčan Lamela a Španiel Llorente sú ale skôr iba lepší náhradníci, ako ťahúni.

Tlak na trénera Pochettina stúpa s blížiacim sa koncom sezóny, pravidelne sa špekuluje o jeho prestupe do Realu Madrid. Naposledy v nedeľu proti Burnely vypenil na rozhodcu Deana, dnes skormútený čaká na verdikt disciplinárky. Zároveň odvracia čoraz nepríjemnejšie otázky na to, kedy konečne s tímom, ktorý buduje už niekoľko rokov, niečo vyhrá.

Typický Tottenham

Sezóna 2018/19 chcela byť pre londýnsky klub veľkolepá. Tottenham mal už dávno hrať na krásnom novom štadióne, namiesto toho chodí stále do vyhnanstva na Wembley. Káder nabitý reprezentantami (ôsmi, či deviati hráči tímu hrali na vlaňajších MS v Rusku najmenej v semifinále) mal konečne oslavovať trofej.

Aspoň jednu.

Namiesto toho zostanú podľa všetkého Kohútom aj v ďalšom ročníku zobáky len pre plač. Ešte aj falošný Freddy – Rami Malek v hlavnej úlohe filmu Bohemian Rhapsody – získal v nedeľu Oscara. Spurs stále nič.

Skutočný Tottenham útok na veľké víťazstvá stále len predstiera. Oh yes, the Great Pretender.