Streda, 05. október 2022

Tréner FK Humenné Jozef Škrlík: Prvýkrát sa mi stalo, že hráč vymenil futbal za prácu

Ján Janočko Ján Janočko 20.04.2022
Foto: Peter Šimurda

Humenné, Michalovce, Lučenec, Vranov, ale aj ďaleký Kazachstan. Aj tam poznajú meno Jozefa Škrlíka, futbalového trénera známeho hlavne smerom na východ. Pred vyše dvomi rokmi sa vrátil do rodného mesta, v ktorom vytiahol tunajší klub po 12 rokoch späť do 2. najvyššej súťaže. Prečo sa vrátil, čím ho pôsobenie v meste prekvapilo a prečo sa Humennému nedarí tak ako na jeseň hovorí Jozef Škrlík.

Keby vám niekto pred rokom povedal, že budete na tom takto dobre v tabuľke, verili by ste tomu?

Nemali sme veľké oči, pretože v Humennom sa po dlhých 12 rokoch podarilo vybojovať 2. najvyššiu súťaž. Sú tu skromné podmienky, dlho sa tu hrali nižšie súťaže. Určite by som klamal, keby som povedal, že som to očakával.

Keď som sa pýtal hráčov a ľudí v klube, tak mi hovorili, že tu nikdy predtým nebola taká dobrá partia. Spočíva v tom sila Humenného?

Tak určite je to v tej partii. Samozrejme, sme nováčik, ale sú tu hráči, ktorí prešli aj prvou ligou a majú ligové skúsenosti. Základ je ale dobrá partia.

Vraj v Humennom platí chlapské slovo. Nie sú tu síce tisícové platy, ale na druhej strane, výplata chodí včas. Môže aj toto byť dôležitý faktor vedúci k úspechu?

Rozhodne to slúži ku cti funkcionárom. Opakujem sa, ale podmienky sú skromné, výplaty, prémie, nie sú vysoké, sme ďaleko za mužstvami, ktoré sú v popredí, ale tak ako hovoríte – chlapské slovo platí a všetko je tu platené načas.

Ako sa u vás skladá káder pre 2. najvyššiu súťaž? Podľa čoho vyberáte hráčov a kto má u vás to hlavné slovo?

Káder poskladal bývalý manažér, pán Vasilenko, samozrejme, po dohovore so mnou. Do Humenného je to ďaleko, je to východ a hráči sa sem nehrnú. Nie sú tu peniaze, ktoré by ich nejak lákali, ale aj napriek tomu sa nám podarilo zohnať chlapcov z Prešova, z Bardejova, z rôznych ďalších kútov Slovenska a vyskladali sme káder, ktorý dnes ukazuje, že je skutočne konkurencieschopný a kvalitný na druhú ligu. 

Keď robím rozhovory s hráčmi Fortuna ligy, tak sa mi občas posťažujú, že Michalovce sú ďaleko. Humenné je ešte ďalej – beriete to ako výhodu?

To je ťažko povedať, ale skôr nie, lebo cesta je pre všetkých rovnaká. Aj my musíme cestovať do Šamorína, Komárna, Bratislavy, čo je pre nás rovnako nevýhoda. Na druhej strane, Slovensko je malé v porovnaní s ostatnými krajinami a deliť ho na západ a východ mi príde scestné. Aj keď je jasné, že cestná infraštruktúra nie je úplne dobudovaná, aj tak je dobre, že sa stretávajú mužstvá zo západu, východu, stredu. Futbal by mal byť fenoménom na celom Slovensku. 

Je futbal fenomén aj na východe a v regióne Zemplína?

Ja si myslím, že áno. Humenné sa po dlhej dobe dostalo do celoslovenskej súťaže. V jeseni tu bol plný štadión 2000 ľudí. Neskôr nás pribrzdil koronavírus a opatrenia, hrávali sme pred prázdnym štadiónom. Ošiaľ však je a návštevy sú dobré.

Ale oproti jeseni klesli. Prečo je to tak?

Ťažko očakávať, že úspešnú jeseň zopakujeme aj na jar. Bola unikátna a maximálne vydarená. Slabšie návštevy majú viac dôvodov. Odišli nám kvalitní hráči – hlavne motor mužstva Harvila a ligový hráč Hatok. Rovnako, už nemáme súperov, ktorí by lákali – či už je to Banská Bystrica, Podbrezová, Košice – všetci tu už boli na jeseň.

Čo sa týka Havrilu, ten odišiel do Kanady, za prácou. Stalo sa vám už niekedy, že hráč odišiel kvôli lepším platovým podmienkam do iného zamestnania?

Stáva sa, že prestúpi do lepšieho klubu. Prvýkrát sa mi ale stalo, že dal prednosť práci. Aj keď dnes to už asi nie je výnimka ani v najvyššej súťaži. 

Foto: Peter Šimurda

Snažili ste sa ho nejako presvedčiť aby ostal?

Snažili sme sa, ale chcel odísť a treba to rešpektovať. Bol jeden z kľúčových hráčov a veľmi nám chýba a to sa aj teraz ukazuje. Bolo to však jeho rozhodnutie a nemohli sme mu v tom brániť. 

Kvôli korone a opatreniam ste pred takmer dvomi rokmi museli trénovať v 30 kilometrov vzdialenej obci Oľka. Vtedy by ste si vedeli predstaviť, že FK Humenné bude tam, kde je dnes?

Tak to by bola čistá utópia (smiech). Ja na to nechcem ani veľmi spomínať, pretože to už patrí do ríše rozprávok. Chodili sme tam načierno a porušovali zákaz. Na dedine sme trénovali, aby sme sa aspoň trochu udržiavali vo forme. Boli sme prví v tretej lige a korona nás pribrzdila, nechceli sme nič nechať na náhodu. Dnes už na to spomíname s úsmevom, ale určite by nám to v živote nenapadlo.

Poďme sa trochu pozrieť na vašu kariéru. Je o vás známe, že ste trénovali v Kazachstane. V čom sú tie najväčšie rozdiely oproti podmienkam na Slovensku?

Neviem ako teraz, lebo už je to takmer päť rokov. Boli tam oveľa lepšie platové podmienky, v tom bol najväčší rozdiel.

A čo sa týka tých tréningových?

Ako kde, ale v klube FC Ordabasy Šikment, v ktorom som bol ja, boli vytvorené veľmi dobré podmienky. Sedem ihrísk, umelá tráva a všetko, čo sme potrebovali, bolo k dispozícii. Niektoré tréningové ihriská boli podobné tým našim. Umelá tráva je v Kazachstane potrebná, lebo s počasím v krajine je to trochu zložitejšie. V lete sú obrovské horúčavy a v zime zase veľké zimy. V špičkových popredných mužstvách ligy sú tréningové aj finančné podmienky na veľmi vysokej úrovni.

Čo vás presvedčilo vrátiť sa na Slovensko?

Asi tá diaľka. Bol som tam sám, ďaleko od rodiny a domov som sa dostal tak raz za pol roka. Nedalo sa to dlhodobo zvládnuť. Bol to náročný profesionálny život a päť rokov stačilo.

Čo vám najviac odtiaľ chýba?

Asi ľudia. Boli sme dobrá partia, bol som s trénerom z Litvy a brankárom z Lotyšska. Mali sme dobré podmienky a dosiahli sme úspechy, prebojovali sme sa až do finále pohára a skončili sme na štvrtom mieste. Také to futbalové, to mi chýba.

Neskúšali ste do Humenného priviesť nejakého hráča? Aspoň na sklonku kariéry, tak ako to z futbalovej exotiky robí tréner Weiss?

Ani nie, myslím si, že hráči v Kazachstane majú vytvorené minimálne také isté, ak nie lepšie podmienky. Je rozdiel priviesť hráča do Slovana a do Humenného. V Humennom im nemáme čo navyše ponúknuť.

Trénovali ste Michalovce, Humenné. Boli ste v Kazachstane a väčšinou sa vaša kariéra uberala smerom na východ. Keby prišla ponuka zo západu, prijali by ste ju?

(Smiech) Som otvorený aj tomuto a ak by prišla dobrá ponuka, určite by som ju zvažoval.

Aké sú ciele Humenného do konca sezóny?

Chceme sa umiestniť čo najvyššie, skončiť do šiesteho miesta a odohrať ešte dobré zapasy. Vyhrať, čo sa dá a hrať dobrý futbal, aby sme prilákali ľudí na štadión.  

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera