Utorok, 26. marec 2024

Tréner Skuhravý: Gott, Habera a riedky vzduch v Podbrezovej

Ján Janočko Ján Janočko 21.04.2023
FOTO TASR - Ján Krošlák

Od jeho tímu sa čakalo, že bude čiernym koňom súťaže. Jesenná časť sezóny ukázala, že Podbrezová sa nezľakne ani papierovo silnejších súperov. Roman Skuhravý preberal tím ešte v druhej najvyššej súťaži a dnes neľutuje, že nekývol na ponuku Žiliny. V rozhovore pre rozpráva aj o zaujímavých tlačovkách, dlhých cestách domov či o tom, ktoré tímy z Česka by vzal do našej najvyššej súťaže.

Pán Skuhravý, na začiatok trochu všeobecná otázka. Keď sa obzriete, neľutujete, že ste sa prenusuli do Podbrezovej?

Vôbec nie a možno o to viac, že zažívame obdobie, kedy nejde všetko tak ako na začiatku. Neľutujem ani minútu, čo som tu strávil. To na čom sme sa dohodli, stále platí. Vždy bolo pre mňa dôležité vidieť odozvu hráčov, takže do konca života budem rád, že som túto skúsenosť mohol zažiť.

Postúpili ste z druhej najvyššej súťaže do Fortuna ligy, kde ste od minulého leta. Čo vás zatiaľ účinkovanie s Podbrezovou naučilo?

Jednoznačne to, že pokiaľ nerobíme veci precízne, sme len priemerným mužstvom. Je to pre mňa jednoznačným potvrdením toho, čo viem dlhšiu dobu. Prvé dve tretiny ligy mi ukázali, že správnym spôsobom hry môžeme byť veľmi nepríjemným súperom aj pre oveľa renomovanejšie tímy. Má to však určité zásady.

Aký váš výkon, alebo víťazstvo si doteraz najviac ceníte?

Vždy mám svoje interné hodnotenie. Niekedy môže byť pre mňa vysoko aj zápas, ktorý výsledkovo nie je až taký dobrý. Dôležité je, že sme v zápase urobili všetko preto, aby sme boli úspešní. Aj napriek tomu nemôžem povedať iný zápas ako výhra doma s Trnavou – aj s ohľadom na výhru so Slovanom v prvom kole. Trnava prišla odhodlaná, po sérii víťazných zápasov a my sme 90 minút hrali, akoby sme favoritom boli my. Na ten zápas sa nedá len tak zabudnúť. Je to merítko, ku ktorému by sme sa chceli priblížiť týždeň, čo týždeň.

Bol som na oboch vašich zápasoch v Trnave a viac ako góly mi v pamäti utkveli tlačovky. Na jeseň ste po remíze začali hodnotenie slovami, že ste z hovna uplietli bič. Na na jar ste po prehre o päť gólov poďakovali za lekciu. Máte zaujímavý štýl.

To ja nedokážem posúdiť (smiech). Každopádne ďakujem, ak to mal byť kompliment. V prvom rade som presvedčený, že futbal by mal byť zábavou. To ma učil už starý otec, strýkovia a bratranci – vždy to tak u nás bolo. Chcem aj, aby ľudia mali k futbalu blízko. Vôbec to nie je náhodou. Komentáre na tlačovkách sú pre mňa prepojením s fanúšikmi, niekedy odkazom pre hráčov. Myslím si, že každý si z nich vezme, čo potrebuje.

Zamýšľal som sa nad tým aj preto, lebo som sa dočítal, že ste fanúšikom Jürgena Kloppa. On má tiež zaujímavé a neraz kontroverzné vyjadrenia, odbremeňuje hráčov od tlaku fanúšikov a médií. Používate to v rovnakej súvislosti?

Jednoznačne! Je to dôležité. Nesiem si to z mojej hráčskej kariéry. Sebareflexiou a prácou na sebe som rozmýšľal aj o týchto veciach. Nechcem byť alibistický ani euforický. Na druhej strane po zápase si moje slová prečítajú konkurenti, hráči, protihráči a som presvedčený, že rešpekt by mal byť na prvom mieste. Niekedy by som chcel povedať veci, o ktorých viem, že sú pravdivé, ale nie všetci by ich uniesli. Sú to také odkazy, ale väčšinou pre moje mužstvo. Vždy dávam rešpekt súperovi lebo som presvedčený, že by mal byť vždy, nech sa medzi klubmi stane čokoľvek.

Na jeseň som sa rozprával s trénerom Žiliny, Jaroslavom Hynkom. Chválil vás a hovoril, že sa od vás veľa naučil. Sledujete jeho prácu? Sú pre vás zápasy so Žilinou najvýnimočnejšími v lige?

Rozhodne máme vzájomný rešpekt a sadli sme si aj ľudsky. Samozrejme, vnímam MŠK Žilina ako obrovskú značku. Ich zápasy mali vždy vynikajúcu športovú úroveň. Mám rád tieto stretnutia, je to dosť podobné aj vo vzťahu k Dunajskej Strede. Mám pocit, že sa na Slovensku mení smerovanie hry, všímam si, že viacero tímov razí filozofiu, že futbal by sa mal v prvom rade hrať aktívne.

Nie je tajomstvom, že po postupe ste dostali ponuku zo Žiliny. Ste dnes rád, že ste ju neprijali?

Bolo to pre mňa ťažké rozhodnutie. Nerád však odchádzam od nedokončenej práce – túto vlastnosť som mal už ako hráč. Žilina však bola pre mňa motorom, lebo keď o vás prejaví záujem taký klub, zahreje to na duši. Teraz som však trénerom Podbrezovej, som rád a Žiline držím palce. 

Život zahraničných futbalistov aj trénerov prináša aj to, že sú ďaleko od svojich rodín. Ako často sa dostanete domov?

Keď som v Podbrezovej, čas trávim len futbalom. Samozrejme ma to však za nimi ťahá. Akonáhle je čo i len najmenšia možnosť ísť, hoci aj na 20 hodín, cestujem. Cesta po zápase je pre mňa dôležitá, som sám so sebou. Nemôžem spať či už vyhráme, alebo prehráme, tak je pre mňa cesta relaxom. Domov chodím raz za 14 dní, alebo raz za tri týždne, podľa toho, ako hráme.

Štadión Podbrezovej je poriadne vysoko. Pamätám si, že hráčom Ekvádoru kedysi vyčítali, že vysoká nadmorská výška im pomáha v domácich zápasoch. Je to výhoda aj pre Podbrezovú?

(Smiech) Nedokážem to úplne posúdiť. Viem však, že podobné to je s nadmorskou výškou v Jablonci, kde som strávil veľkú väčšinu svojej seniorskej hráčskej kariéry. Oveľa viac ako nadmorská výška je však pre Podbrezovú plus to, že sa musíte koncentrovať a robiť len futbal. Okrem lyžovania a turistiky tu nie je veľmi čo robiť. Robí to z prostredia geniálne miesto na to aby sme z chalanov vedeli robiť skvelých športovcov – možno aj bezkonkurenčné na Slovensku a Česku.

Máte veľa odtrénovaného aj v Česku. Máte tip, ako by obstála Podbrezová v českej najvyššej súťaži?

Veľmi ťažká otázka. Česká liga je fyzicky veľmi náročná. Ak by sme hrali v zložení, v akom sme hrali na jeseň, tipujem, že by sme boli v strede tabuľky.

Ktorý klub z Česka by bol zase podľa vás bol najlepším oživením Fortuna ligy?

Tým, že som do 18 rokov bol vo federálnej reprezentácii aj so Slovákmi prial by som si aby to bola Sparta, Slavia, možno aj Baník Ostrava a ich fantastickí fanúšikovia. Zápasy so slovenskými tímami mali náboj, emóciu, čo by sme mali aj teraz. Samozrejme veľmi by sa skvalitnil rast hráčov a celá liga. Veľmi ma mrzí, že na Slovensku ľudia nechodia na šport aj napriek skvelým štadiónom, hráčom a klubom. Je to pre mňa zaujímavé a premýšľam, prečo to tak je. Ak by sme mali také atraktívne merania síl, možno by to pomohlo.

Na záver pár krátkych otázok. Kto bude podľa vás majster?

Dunajská Streda.

Kto vyhrá pohár?

Slovan Bratislava.

Real alebo Barcelona?

Jednoznačne Barcelona.

Česká, alebo slovenská kuchyňa?

Mix (smiech).

Najobľúbenejší slovenský a český interpret?

V tomto som veľmi konzervatívny. Takže Palo Habera a Karel Gott.

Aké povolanie by ste robili, keby neexistoval futbal?

Záhradného architekta.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera