Streda, 17. august 2022

Tréner Spartaka Trnava Michal Gašparík: Víťazný kabát nemám, lavičku beriem ako horúce kreslo

Ján Janočko Ján Janočko 07.02.2022
FOTO TASR - Lukáš Grinaj

Prvý rok na lavičke A-tímu má za sebou, počas neho zažil úspešnú jar, pohárovú Európu aj nedohraté derby so Slovanom. Kouč trnavského Spartaka Michal Gašparík v rozhovore hovorí o trénerských rituáloch, federálnej lige aj o tom, čo by mu mohlo zlepšiť vzťah s priateľkou.

Je pre Trnavčana jednoduchšie stotožniť sa s miestom trénera Spartaka?

Určite mi to pomohlo. Poznal som toto prostredie, poznal som čo chcú fanúšikovia, ako by mal vyzerať futbal Spartaka, no a poznal som aj kabínu, čo bolo pre mňa veľké plus. S niektorými som hrával, to mi v začiatkoch pomohlo a dodnes nám spolupráca funguje. Na druhej strane, v momente, keď sa trénerovi prestane dariť, je lepšie byť z iného mesta. Môžete sa kedykoľvek zbaliť a odísť. Mňa tu veľa ľudí pozná, budem tu žiť celý život, preto je v tomto smere tlak oveľa väčší. Nám sa však darí, preto momentálne prevažujú pozitíva toho, že som Trnavčan.

Zvykli ste si už na pozíciu trénera A-tímu?

Nuž, udialo sa to veľmi rýchlo, nemal som ani veľa času na rozmyslenie. Riešilo sa to na Silvestra 2020, o tri dni už začínala príprava, prišiel turnaj na Malte a na ňom aj prvé televízne zápasy. Bol to naozaj rýchly prechod, nebolo veľa času na rozpozeranie sa. Potom to už ale išlo prirodzene a zvykol som si.

Vyberáte si posily okrem kvality aj podľa ich osobnosti a toho, či majú tú správnu “trnavskú mentalitu” a či budú zvládať odozvu z tribún, keď sa nedarí?

Jednoznačne, toto je kritérium, ktoré v Trnave musíte brať do úvahy. Ako hovoríte, odozva z tribún vie s človekom zamávať, najmä fanúšikovia na západnej sú známi tým, že majú veľmi náročné kritériá na hráčov. Od začiatku sme takto riešili výber hráčov. Nie každý hráč sa presadí vo väčšom klube, ako je Spartak, práve kvôli väčšiemu tlaku. Preto prispôsobujeme výber posíl aj tomuto.

Ako hráč ste boli na podobný tlak zvyknutý aj v iných pôsobiskách?

Ako kde. Keď si to tak zoberieme, na Slovensku vyvíjajú takýto tlak fanúšikovia asi len v troch kluboch, u nás, v Dunajskej Strede a na Slovane. V cudzine je to tak – čím väčší klub, čím bohatšia história, tým je tlak vyšší.

V minulých sezónach sa hovorilo, že niektorí hráči Spartaka akoby si neuvedomovali, za aký klub hrajú. Riešili ste ako tréner aj tento problém?

Viete, je to iné, keď ste domáci hráč a keď ste cudzinec. Je cítiť, že zahraniční hráči sú v tomto smere trochu mimo diania. Máme v klube ale domácich hráčov, napríklad takého Mikoviča, ktorí radi vysvetlia dôležitosť derby, ukážu vyostrené zápasy, dôležité momenty, a takto vtiahnu aj cudzincov do deja. Hráči si uvedomia aj to, za koho hrajú.

A čo hráči z iných kútov Slovenska?

Na Slovensku vie každý, čo derby znamená. Určite je to iné pre Trnavčana, než pre východniara. Ak sú tu hráči dlhšie, prostredie a klub ich “naočkuje” a oni sa cítia, akoby boli domáci.

Vraj ste veľkým fanúšikom trénera Maurizia Sarriho, ktorý je známy aj veľkou láskou k cigaretám. Máte nejaký podobný zlozvyk?

Stále sa snažím pozerať na seba z dvoch uhlov. Na jednej strane som už trénerom – teda na opačnej strane, na druhej sa na mňa pozerajú hráči. No a preto sa snažím zlozvyky nemať. Možno je to aj tým, že patrím medzi mladšiu generáciu trénerov a dávam si pozor na to, ako ma vnímajú hráči. Je pre mňa totiž dôležité, aby som si s nimi vytvoril čo najbližší vzťah, ktorý nám bude fungovať. 

Hovoríte o mladšej generácii trénerov, tá sa dnes u nás v lige dostáva k slovu. V minulosti sa pritom točili na lavičkách tie isté mená a nový kouč bol prekvapením. Ako vnímate tento trend?

Je to špecifikum tejto doby, tímy siahajú po mladších, neopozeraných tréneroch. Kluby však nových trénerov len skúšajú a ak sa neosvedčia, majú to pri ďalšom angažmáne veľmi ťažké. Ako mladý tréner dostanete šancu, ale po dvoch-troch neúspechoch máte problém dostať sa ku koučovaniu, lebo tímy siahnu po ďalších nových a neopozeraných tvárach. Takže nová situácia so sebou prináša plusy aj mínusy.

Aké sú vzťahy medzi trénermi vo Fortuna lige?

Ja ešte len začínam, ale zatiaľ mám bezproblémový vzťah so všetkými trénermi, s niektorými, dá sa povedať, aj kamarátsky. Peter Černák, Pavol Staňo, Ľuboš Benkovský či Juraj Ančic, všetko moja generácia a tréneri, s ktorými vychádzam, dá sa povedať, nadštandardne. Aj keď to tak niekedy kvôli dianiu na ihrisku nevyzerá, po zápase tlak z trénerov opadne a snažíme sa spolu vychádzať – nie byť na seba nepríjemní.

Ako ste si zvykli na mediálne povinnosti z pozície trénera?

Je to trochu iné, ako keď som bol hráčom. Vtedy som hovoril viacmenej za seba, menej za mužstvo. Ako tréner si musím dávať pozor na všetko čo poviem, pretože chalani si to na druhý deň prečítajú v novinách alebo pozrú v televízii. Každé slovo má svoju váhu, v tom musí byť tréner obozretný, inak by z toho mohol byť problém v kabíne.

Mali ste už s médiami nejaký konflikt?

Zatiaľ sa mi to nestalo. Aj na tlačovkách sa snažím byť stručnejší a trefnejší, nerozprávať príliš “naokolo”, aby ma mohli médiá citovať a nie parafrázovať, lebo hovorím veľa. Radšej nech dajú do novín to, čo som presne povedal.

Diváci pri obrazovkách sa niekedy sťažujú, že pozápasové otázky sú nudné a opakujú sa. Vidíte to podobne?

Podľa diania v zápase približne viem, čo sa budú novinári pýtať. Väčšinou teda tuším, o čom bude reč, niekedy ma však prekvapia a musím rýchlo reagovať. Je mi ale jasné, že ani novinári to nemajú ľahké. Pozápasové otázky sú si podobné, ale v tomto prípade proste niekedy nie je priestor na vymýšľanie.

Zdroj: Samuel Hužovič

Nielen vy, ale aj váš otec bol v minulosti hráčom Spartaka. Dostávate od neho spätnú väzbu?

Trochu sa snažím týmto debatám vyhýbať. Na mnoho vecí máme rozdielny názor, je medzi nami cítiť generačný rozdiel v pohľade na futbal. On si povie svoje, ja si to vypočujem a… Väčšinou máme iný pohľad.

Ako to vníma ženská časť rodiny?

Mama by tiež vedela veľa mudrovať, ale radšej sa s nami do týchto hádok nepúšťa (smiech). Priateľka sleduje všetko, nahráva mi videá a odkladá články z novín, v ktorých sa objavím a opýta sa ma na názor, ale v tým svojim prispeje do debaty málokedy.

Chodia vás vaši blízki sledovať aj z tribúny?

Teraz takú šancu nemali, veľa zápasov sledovali pri televízore. Rodina, moji blízki, ale aj širší okruh známych chodieva na zápasy pravidelne, takže od nich cítim podporu aj z tribún.

Koľko máte kabátov?

(Smiech) Na ihrisku striedam 4, mám ich viac, ale nie každý si dovolím dať na seba. Nechcem totiž na ihrisku vyčnievať. Snažím sa obliekať slušne a primerane, aby som nebol veľmi extravagantný.

Máte zaužívaný zvyk, že “víťazný” kabát nemeníte?

Toto nemám, nie som poverčivý. Mám len jeden rituál – ešte nikdy som si nesadol na trnavskú lavičku. Beriem to tak, že je to horúce kreslo, pri zápase ma teda sedieť ešte nebolo vidno.

Práve vďaka kabátu ste dostali prezývku Pochettino. Dali vám ju hráči, alebo si takéto detaily nevšímajú?

Čo sa týka kabátu, ten si začal všímať jeden fanúšik, toho sa potom chytil Martin Mikovič a už to išlo. A to, že som si nikdy nesadol na lavičku, to si asi hráči nikdy nevšimli.

Mali ste ako dieťa permanentku na Spartak?

Chodieval som na zápasy, to je jasné, ale permanentku som asi nemal, púšťali ma zadarmo, ako odchovanca. Permanentky však mali rodičia.

Kde ste sedávali?

Keď som bol malý, tak sme vždy boli na hlavnej tribúne. Neskôr, počas Peczeho éry, keď už som bol vo veku dorastenca, už som bol na kraji kotla, aby som čo najviac nasal atmosféru.

Čo chýba tomu, aby boli slovenské futbalové štadióny (samozrejme, ak nebudú opatrenia) opäť plné divákov?

Doba sa zmenila, ľudia si odvykli od chodenia za športom, od zábavy na tribúnach. V minulosti bol problém v schátraných štadiónoch. Dnes sú zrekonštruované, mali by divákov viac lákať. Samozrejme, produkt je tiež dôležitý. Pamätám si, že za trénera Hoftycha, keď sme boli na 2. mieste, chodili len 5-tisícové návštevy. Pritom divákov mohlo byť viac, veď sa hralo o titul. Doba sa od 90-tych rokov zmenila, ja však verím, že keď sa nám bude naďalej dariť a “covid-doba” skončí, prídu fanúšikovia na tribúny a podporia nás vo väčších počtoch.

Má dnes podľa vás futbal na Slovensku zlé meno?

Keď robil Martin Škrtel prvý rozhovor po debute tak povedal, že naša liga je zbytočne podceňovaná. S tým súhlasím, myslím si, že je u nás kopec šikovných futbalistov a liga má dobrú úroveň. Nemyslím si, že by mala zlé meno, je však pravda, že by mohla byť lepšie propagovaná, to hádam cíti každý. Ľudia sú zhýčkaní prenosmi z Ligy majstrov či z top líg, ale tie sa s našou nedajú porovnávať, veď v nich bežne zarobí hráč za jeden mesiac to, čo futbalista z našej ligy za celý rok dokopy. My sa však v mnohom vieme vyrovnať zvyšku Európy, ukazujú to aj dostupné ukazovatele, napríklad v rámci fyzických parametrov, objeme odbehaných kilometrov či v mnohom ďalšom. Samozrejme, futbalisti takú kvalitu nemajú, ale nemyslím si, že naša liga by mala mať zlé meno.

Ani keď sa pozrieme na rôzne príklady nevhodného správania na tribúnach?

Verím, že toto by sa mohlo zmeniť a posunúť aj na základe udalostí v derby a všetko zlé z toho zápasu by bolo na niečo dobré. Máte pravdu, toto by sa mohlo vytratiť z našich štadiónov. Kultúra by sa mohla zlepšiť a mohli by sme sa dostať na európsky štandard, aby na štadióny chodili rodiny s deťmi. Verím, že príde tá doba, keď sa ľudia začnú futbalom baviť, nielen pre výsledok, ale aj kvôli zážitku na štadióne.

Hovorili ste, že tu nie je toľko kvalitných futbalistov, na druhej strane, v lige máme napríklad Martina Škrtela. Zvýšili by atraktivitu súťaže návraty našich reprezentantov na sklonku kariéry?

Bodaj by ich bolo čo najviac. Dúfam, že Martin bude v tomto smere prvou lastovičkou. V Česku je takéto ukončenie kariéry bežnejšia vec. Verím, že niektorí reprezentanti si sem ešte prídu zahrať, mohol by sa z toho stať trend. Treba však povedať, že takých hráčov, ako Martin, tu veľa nie je. Možno keby sa Marek Hamšík vrátil, bolo by to podobné. Aj ostatní reprezentanti by, samozrejme, priniesli kvalitu, ale neboli by to také veľké príchody.

Marek Hamšík viackrát vyjadril túžbu ukončiť kariéru v Slovane. Predstava derby, v ktorom Škrtel bráni Hamšíka – to znie ako poriadne lákadlo.

To by bol Slovan už veľmi silný (smiech). Samozrejme, aj posledné derby, hoci sa nedohralo, ukázalo, že pokiaľ hrajú oba tímy o popredné priečky, na zápas sa teší celé Slovensko. Toto by bol ďalší lákavý faktor, ktorý by divákov pritiahol k futbalu.

Ak by ste boli reprezentačným trénerom a mali by ste vybrať po jednom hráčovi zo Slovana a z Trnavy do nominácie, koho by ste vybrali?

Určite by som na návrat prehováral Martina Škrtela. To je hádam každému jasné (smiech). V minulom roku Dominik Takáč ukázal, že je výborným hráčom a určite by sa na mieste tretieho brankára či v širšej nominácii mohol ocitnúť. No a zo Slovana by som tam rád zase videl mladého Weissa. Ten keď má dobrú formu, je pre reprezentáciu prínosom.

Veľkú časť vašej práce tvoria videoanalýzy. Máte po nich ešte chuť zapnúť si cez víkend futbal?

Vďaka priamym prenosom sa učím. Sledujem vytipované zápasy, ktoré vyberám podľa herných systémov, ktoré chcem vidieť, analyzujem ich a ešte si ich aj strihám. Ak by som mal tú možnosť a dosť peňazí na ďalšieho člena realizačného tímu, tak by som bral určite videoanalytika. Dosť by mňa, ale aj mojich asistentov odbremenil. Tým by mi zachránil vzťah a vďaka nemu by som mal viac voľného čas a možnosť “žiť” a stretávať sa s kamarátmi.

Nedávno ste boli na turnaji na Malte, kde ste mali šancu na konfrontáciu s tímami zo susedných krajín. Čo by ste povedali na myšlienku federálnej ligy – hoci len ako projektu na jednu sezónu?

Nie som si istý, či by sa to dalo zmanažovať, ale je to zaujímavá myšlienka. Taká liga by vyvolala ohlas v oboch krajinách, zápasy by mali vyššiu kvalitu aj vysokú divácku odozvu. Futbal by sa vďaka tomu v oboch krajinách posunul dopredu. Ak by sa v budúcnosti niečo také v budúcnosti udialo, bolo by to prínosné.

A ako vysoko by sa v takej lige dostal Spartak?

No, musel by sa v prvom rade poriadne posilniť, aby dokázal hrať na vyšších priečkach. České tímy majú vyššie rozpočty, lepších hráčov a aj liga je o niečo kvalitnejšia, ako tá slovenská.

V lete by sa už mohli pre divákov otvoriť štadióny naplno. Neuvažujete v klube o nejakom zaujímavom súperovi na prípravný zápas, ktorý by bol malou náplasťou pre divákov?

Spartak oslávi budúci rok storočnicu. Klub plánuje zápas s tímom, ktorý je s ním historicky prepojený, zatiaľ je to však v štádiu riešenia. Určite to bude veľmi atraktívna konfrontácia a bolo by super, ak by mohli prísť aj diváci.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera