Tréner žilinských juniorov: Úspech v Lige majstrov dokazuje, že ideme správnym smerom

Osemfinále mládežníckej Ligy majstrov sa zdalo byť pred sezónou iba zbožným želaním. Napokon klopali futbalisti MŠK Žilina do 19 rokov na bránu konfrontácie s Paris Saint-Germain medzi osmičkou najlepších klubov Európy. Kouč rezervného tímu MŠK Vladimír Veselý, ktorý z lavičky viedol tím do 19 rokov, v rozhovore pre Takurčitee hovorí o tom, či bolo ťažké hráčov motivovať na ligové zápasy, ktorým zverencom predpovedá veľkú budúcnosť aj o možných ďalších zaujímavých konfrontáciách pre mladý tím.

Ako hodnotíte posledný zápas so Salzburgom a pôsobenie v mládežníckej Lige majstrov?

Celkovo to hodnotím veľmi pozitívne. Dosiahli sme úspech, ktorý sa nečakal. Nevedeli sme, že sa dostaneme takto ďaleko. Už pred prvým zápasom s PAOK Solún sme neboli v pozícii favorita. Sme však radi, že sme trochu zviditeľnili Žilinu, Slovensko, našu akadémiu.

Vždy sa hovorí, že cieľom sezóny je urobiť čo najlepší dojem a hrať čo najlepší futbal. Aké umiestnenie v súťaži však od vás očakávalo vedenie?

V prvom zápase s PAOK Solún sme išli do neznáma. O súperovi sme vedeli, že má obrovskú kvalitu, jednu z najlepších akadémií v Grécku, ale o mládeži sme nemali absolútne žiadne informácie, nevideli sme žiadne zápasy. De facto sme do toho išli naslepo a už vonku sa nám podaril perfektný výsledok. Doma to bolo o niečo jednoduchšie, už sme poznali ich štýl hry. V ďalších zápasoch s Kairatom Almaty sme už mali informácií oveľa viac. Boli sme lepšie pripravení a vedeli sme, že máme na to, aby sme postúpili. S Interom Milano to bolo 50 na 50. Tam sme boli nastavení tak, že pri dobrej konštelácii môžeme ísť ďalej a nakoniec sme sa dostali až do osemfinále.

Je ťažké zisťovať si nejaké informácie o súperovi v mládežníckych tímoch?

O Kairate sme niečo našli na Youtube, kde majú zo dva zápasy. Informácie sme zohnali aj za pomoci agentov. Inter aj Salzburg sme mali dosť dobre zmapované na Instate (webová platforma venujúca sa analýzam športovcov, pozn. red.), kde majú všetky zápasy. Dokonca pred zápasom so Salzburgom boli dvaja kolegovia osobne na ich zápase. Takže o týchto troch súperoch sme mali informácie a o PAOK Solún sme nezohnali absolútne nič, šli sme do neznáma, boli sme vlastne v nevýhode – oni totiž mali o nás všetky informácie z Instatu.

Rozmýšľali ste niekedy o taktike ukrytia záznamov zápasov, aby ste donútili súpera ísť tak trochu do neznáma?

Ani nie. Naše zápasy sú už na druhý deň na Instate a nad týmto sme neuvažovali.

Žiadnemu slovenskému tímu sa ešte nepodarilo to čo vám, je to veľká reklama pre celé Slovensko. Čo si z úspechu MŠK Žilina v mládežníckej Lige majstrov môže vziať slovenský aj žilinský futbal?

Žilinský futbal si vezme to, že ideme správnym smerom. Filozofia, ktorú máme nastavenú, je správna a neuhneme z nej. Slovenský futbal by si mohol zobrať možno to… že  na Slovensku sa dajú vyprodukovať kvalitní futbalisti, ktorí keď sa vedú správnym smerom, tak môžu dosiahnuť veľký úspech. Aj menší klub hral rovnocennú partiu s týmito gigantmi.. Futbal sa oplatí robiť, oplatí sa investovať do mladých hráčov a ukázali sme cestu, ako by to mohlo vyzerať.

Bolo ťažké po takom úspechu skrotiť partiu tínedžerov? Bolo ťažké ich motivovať na ligové zápasy?

Iste, toto je komplikované, lebo cez týždeň hrajú proti top mančaftom a potom musia prepnúť na slovenskú ligu. Museli sme s tým pracovať, hlavne aby sme udržali tempo zápasov. Museli sme na nich vplývať a do určitej miery sa nám to podarilo.

Súčasťou filozofie akadémie je nielen vychovať dobrých futbalistov, ale aj dobrých ľudí. Hrozilo aj to, že v Lige majstrov niekomu vyletí sebavedomie až príliš vysoko?

Sú to mladí chalani. Keď máte úspech na takomto fóre, tak to s vami, samozrejme, môže zakývať. Od toho sme tam my, tréneri, aby sme to tlmili a myslím si, že sa nám to podarilo. Snažili sme sa ich vychovať, aby boli kvalitní nielen po futbalovej stránke, ale hlavne po tej ľudskej. Aj preto sa snažíme komunikovať so školami a učiteľmi o ich výsledkoch. Nie vždy sa nám to darí, nemôže byť každý lumen, ale snažíme sa na nich vplývať, veľa sa rozprávame a komunikujeme. 

Akú veľkú úlohu pri vašom úspechu zohrala umelá tráva pod Dubňom?

Myslím si, že mohla zohrať určitú úlohu, ale keď vezmeme do úvahy napríklad terén v Solúne, na ktorom sme hrali… Bol hrboľatý a vysporiadali sme sa s tým veľmi dobre a zvíťazili sme rozdielom štyroch gólov. Určite to zohráva rolu, rovnako to, že sme mohli hrať v domácom prostredí. Bola to výhoda, ale nemyslím si, že až taká veľká.

Veľa sa hovorí o tom, že A-tím MŠK môže v budúcnosti ťažiť z tohto úspechu. Ja mám pocit, že z neho ťaží už aj dnes – predsa len, niektorí hráči sa už výborne etablovali v Áčku. Máte pocit, že práca a úspechy v Lige majstrov mládežníckej už majú vplyv aj na dnešný A-tím?

Myslím si, že áno, chalani potvrdili svoju kvalitu a je už len na nich akým smerom ho budú rozvíjať. Ľubo Belko, Aďo Kaprálik, Paťo Leitner sú už stabilnými hráčmi prvého mužstva. K nim sa pridali teraz Samo Kopásek, Ghančania Addo, Aremeyaw aj Owusu, v poslednom zápase vyskočil veľmi dobre Vlado Vaľko, ktorý je ročník 2005 a už nastupuje aj za druholigovú rezervu. Sú to hráči, o ktorých si myslím, že ak budú dobre vedení, tak o nich ešte budeme počuť a bude z toho ťažiť aj prvý tím.

Ako dlho vás a hráčov mrzelo vypadnutie a najmä sporná penalta?

Samozrejme to mrzelo, ale nemohlo dlho, lebo hneď v nedeľu sme mali ligové zápasy. Rezonovalo to nejaké dva-tri dni a sem-tam keď niekoho stretnem, tak mi povie, že to nemala byť penalta. Ja však hovorím, že už je to história a teraz sa musíme preorientovať na iné ciele a keď si chceme zahrať znova Ligu majstrov, tak musíme vyhrať ligu tímov do 19 rokov.

Nebojíte sa, že ste nastavili latku až príliš vysoko?

Možno áno, pretože každý zápas je iný. Myslím si, že aj ročník 2004/2005 môže byť veľmi kvalitný, že aj tam by sme mohli byť úspešní, ale, samozrejme, v prvom rade musíme vyhrať devätnástkovú súťaž, a potom uvidíme.

Fanúšikov zaujali v zápase proti Interu bratia Sauerovci. Mário dokonca strelil milánskemu tímu dva góly. Aký je ich príbeh, ako sa dostali do Žiliny? Pokiaľ viem, nie sú spod Dubňa.

Sú z Bratislavy, prišli k nám zo Slovana. Sú to chlapci narodení v rokoch 2004 a 2005. Majú nespornú kvalitu, majú inteligenciu, sú to vynikajúci hráči, ktorí chcú vyhrávať, chcú byť najlepší a stále sa chcú zlepšovať. Vidím u nich obrovskú perspektívu. Samozrejme, je na nich, ako budú s tým talentom, ktorý majú, pracovať ďalej, ale myslím si, že vedia, čo chcú.

Je v úspešnom mužstve nejaký zaujímavý príbeh, o ktorom verejnosť nevie a mala by? 

Môžeme spomenúť chlapcov z MŠK Žilina Afrika, tí majú obrovskí potenciál. Som rád, že sú tam odchovanci od prípravky či už Samo Kopásek, Dominik Šneider, Martin Oravec. Som rád, že dostali priestor a ukázali sa vo veľmi dobrom svetle. Vlado Vaľko na pozícii hrotového útočníka chlapec zo Sniny sa takisto ukazuje ako výborný hráč, ktorý k nám prišiel z iného kúta Slovenska. Všetko to sú hráči, ktorí majú kvalitu a pokoru.

Hovorí sa, že u nás nie je veľký záujem o mládežnícky futbal. Napriek tomu keď ste hrali s Interom a teraz aj so Salzburgom mali ste vypredané, čo v Žiline rozhodne nebýva zvykom. Je teda o mládežnícky futbal záujem, alebo nie?

Myslím si, že to bolo špecifické. Naposledy bol záujem o lístky proti súperom ako Bilbao, dobrých pár rokov dozadu. Dobrú prácu urobil manažment klubu, ktorý nastavil ceny vstupeniek perfektne na jedno euro, školám, skupinám a rôznym organizáciám ich rozdala zadarmo. Aj týmto chcel prilákať ľudí na štadión, čo sa podarilo. “Nažhavili“ sme ich aj samotným zápasom, meno Inter Milano má cveng. Zvlášť, keď sme ho ešte aj porazili a vyradili. Boli samozrejme zvedaví aj na ďalšie naše ťaženie so Salzburgom. Neviem do akej miery sa dá ovplyvniť, že ľudia budú chodiť na mládežnícky futbal, ale keď sa udeje niečo tak výnimočné, príde takýto veľkoklub, tak vtedy ľudia spozornejú a určite majú záujem.

Na zápas A-tímu so Slovanom neprišlo o pár dní neskôr ani 2000 divákov. Vnímate aj vy ten kontrast a nemrzí vás to trochu?

Samozrejme mrzí. Úplne inak sa hrá pred kulisou, pred akou hrali chlapci proti Salzburgu. Hráčom by to dobre padlo, no neovplyvníme to. Viem, že manažment klubu robí všetko pre to, aby prilákal ľudí, bohužiaľ sa im to teraz až tak nepodarilo.

Neuvažuje sa nad tým, že počas medzisezónneho obdobia privítate zaujímavý klub v rámci priateľského zápasu? Nebolo by zaujímavé takého súpera zavolať aj v rámci konfrontácie pre mládež, ale aj ako odmenu pre divákov?

Takéto zápasy nie je jednoduché zorganizovať. My však hľadáme takúto medzinárodnú konfrontáciu pre našu mládež. Snažíme sa zúčastniť zaujímavých turnajov, medzinárodná konfrontácia nám môže nastaviť zrkadlo, v čom musíme pridať. Bolo by super, keby sa niečo také podarilo, ale neviem do akej miery je to možné a uskutočniteľné. 

Je aj niečo negatívne, čo so sebou priniesol ten postup?

Po športovej stránke určite nie, čo sa týka finančnej, to si netrúfam povedať. Po športovej sú to však samozrejme len plusy. Aj vďaka vedeniu klubu, ktorý nám doprial pohodlie na cestovanie, nemuseli sme prestupovať, zaplatil nám charterový let na zápasy vonku. Patrí im patrí veľká vďaka, že tejto Lige majstrov prikladali takú vážnosť. Negatíva som na tom nenašiel absolútne žiadne.

Je šanca, že by Žilina do budúcna mohla bojovať aj o celkový triumf v Mládežníckej lige majstrov?

Všetko je možné. Náš posledný súper – Salzburg – bol nastavený tak, že ide vyhrať túto súťaž a skoro sme ich vyradili. Myslím si, že sme zohrali rovnocennú partiu. Teší ma aj to, že sa Salzburg tešil, že porazil veľmi silného súpera. Aj takáto pochvala je pre mňa odmena – keď vás silný súper považuje za rovnocenného partnera. Všetko je možné, aj to, že Žilina to vyhrá, ale skôr si myslím, že tam sú už mančafty top rangu. To by musela byť úplne perfektná konštelácia úplne všetkého, aby sme vyhrali Ligu Majstrov.

Uvedomujete si, že ste teraz najmocnejší muž v žilinskom futbale?

To v žiadnom prípade nie (smiech). Bol som šéf lavičky, ale nešlo by to bez toho, čo nie je na pohľad vidieť. Mám na mysli tú skvelú prácu, ktorú odviedol manažment klubu, môj realizačný tím. Odviedli naozaj perfektnú robotu, čo sa týka analýzy súpera a našej hry. Perfektne vstupovali s podnetmi aj počas zápasu takže aj im patrí absolutórium. Nie je to len o mne, ale je to o tímovej práci.

Aké bolo to pôsobenie Žiliny v Lige majstrov známkou ako v škole?

Ja by som dal jednotku. Boli sme veľmi blízko k tomu aby sme mohli napáliť Paríž Saint-Germain, ale nikto určite nečakal, že sa dostaneme takto ďaleko.

No a na záver 5 otázok, na ktoré sa dá odpovedať jednou vetou alebo jedným slovom.

Aký je váš obľúbený tím mimo Slovenska?

Bayern Mníchov.

Obľúbený tréner, alebo trénerský vzor?

Sledujem ich viacerých, ale celkom sa mi páči Jürgen Klopp.

Štadión, na ktorom by ste si radi zatrénovali?

Štadión FC Barcelona.

Keby ste neboli futbalovým trénerom, aké povolanie by ste vykonávali?

Nebojím sa žiadnej práce, ale možno práca s realitami by bola niečo, v čom by som sa našiel.

Ak by ste na futbale mohli zmeniť jedno pravidlo, ktoré by to bolo?

Žiadne. Tie pravidlá, ktoré sú, sú podľa mňa nastavené dobre a nemenil by som ich.