Utorok, 05. december 2023 
Ján Janočko Európska konferenčná liga a jej skupinová fáza už naplno dorazila aj do Malého Ríma. Jajžebože strach veliký, spieval o Turkoch svojho času Jaro Filip a niečo podobné si určite v hlave hovorili aj Trnavčania. Veď aktuálna forma Fenerbahce je impozantnejšia, než slovná zásoba Laca Borbélyho. Vo štvrtok, 5. októbra o 21:00 to naplno vypuklo.
Vypredané!
Ani o tvrdé spoluhlásky nebol v Trnave taký záujem, ako o vstupenky na prvý skupinový zápas. Spartak, mimochodom, vytasil na diváctvo aj trojzápasové permanentky na zvyšnú európsku jeseň. Ich cena bola priateľskejšia, než predseda strany hľadajúcej koaličného partnera. Celých 17 528 divákov sa zbehlo z celého Slovenska (podľa internetových príspevkov ponúkajúcich spolujazdu na zápas), ale snáď aj z celej Európy (podľa informácií, že lístky do domácich sektorov sa pokúšali kupovať aj snáď aj boty z Číny).
Keďže pracujem v centre mesta, atmosféru som nasával plnými dúškami. Najmä sluchom, to keď sa hosťujúci fanúšikovia ráčili počas dňa pripomínať pokrikmi a hlučnejšou pyrotechnikou. Nezaostával ani zrak, to keď som cestou na štadión stretával desiatky krabíc od pizze či plastové poháre od nápojov, najčastejšie na Trojičnom námestí, kde predtým turecký fanklub skúšal nervy prísediacich z terás.
Výkop o 21:00 nám, starším ako 30 rokov už nevyhovuje, napriek tomu som sa na tribúne medzi novinármi vyskytol. Press sektor bol naplnenejší než život miliardárskeho filantropa, čo sa ale dalo povedať o celom štadióne.
Hukot? Áno, prosím!
Zaujala ma už úvodná zostava. Michala Ďuriša podozrievam, že je odchovancom nejakej africkej akadémie, o ktorých je známe, že vek hráča udávajú so švajčiarskou presnosťou, plusmínus tri dekády. Tento útočník hráva skoro stále, a to má vraj 35 rokov! Ani tentoraz nechýbal v zostave. Kto však v úvodnej jedenástke chýbal, to bolo najväčšie hviezdy Turkov. Livaković, Džeko, Fred, Tadić ani (komisár) Schimanski nedostali šancu drať trnavskú trávu od začiatku. Aj tak Fenerbahce budilo dojem silnejší než vyhlásenia politikov v predvolebnej kampani.
Úvod zápasu patril nádhernému choreu od domácich. Pripomenulo, že snívať treba, že Príbeh hračiek nie je len lubrika v erotickom časopise a že Spartak má verných fanúšikov. Ostatne, takú atmosféru, akú vytvorili včera, je škoda nezažiť na vlastnej koži. Oceňujem nápad z úvodu, keď sa celý štadión pochytal za ramená a spolu si zaskákal, šľapajúci kotol i všadeprítomné nadšenie a úsmevy tisícov ľudí. Strelený gól Spartaka, ako aj odvolanie gólu na 1:3 VARom spôsobil čistú radosť, i keď bolo vysoko pravdepodobné, že Spartak sa z výhry ani z bodu radovať nebude. Na tribúne totiž zavládla priezračná futbalová veselosť.
Slušný hukot sa ale vznášal aj zo sektora hostí. Páčilo sa mi, ako sa horné a dolné poschodie sektora “visitorov” prekrikovalo a tiež hra na turecké svetlušky – to keď si fanúšikovia zapli svetlá na mobiloch. Domáci zase vytiahli aj archívnejšie pokriky. Však kedy inokedy, ak nie v tak výnimočnom zápase?
Hej, Turci premilí…
Aktívni boli hráči, aktívni boli diváci a aktívny bol aj proteín v sendvičoch, ktoré v pressku vraj rozdávali cez polčas. Za aktivitu bol štadión napokon odmenený aj gólmi, hoci, pravda, body priniesli len neslovenskému tímu. Napokon sa na ihrisku objavili aj niektoré spomínané hviezdy, s ich prispením Spartak nepridal do skupiny ani jeden bod.
Hlavným víťazom však nebolo Fenerbahce, ale slovenský (a trnavský) futbal. Spartak si jesennú Európu užíva aj vďaka pozitívnej emócii, s ktorou mančaft trénera Gašparíka pracuje. Navzdory všetkým problémom, ktoré si diváci, hráči aj všetci prítomní so sebou v živote nesú, štvrtok večer bol terapeutickým sedením, státím, hraním aj skandovaním, z ktorého musel mať každý radosť – napriek nie úplne priaznivému (i keď stále slušnému) výsledku.
Očakávania sa naplnili, strach z Turkov, rovnako ako v spomínanej pesničke Jara Filipa, napokon prerástol v niečo úsmevné, milé a zapamätaniahodné.
Komentáre