Tvária sa kráľovsky, pritom z nich presiaka hnilobná lúza

Pred finále majstrovstiev Európy vo futbale kolovali po internetoch rozličné memečka, ktoré zdôrazňovali, že celý kontinent bude fandiť Talianom.

Dokonca aj Španieli, ktorých vyradila Manciniho squadra v semifinálovom penaltovom rozstrele.

Arogantní domáci

Dôvod bol jasný, Angličania si svojím arogantným správaním poštvali proti sebe všetkých ostatných. To, že ich bulvárne médiá písali o finále ešte pred semifinálovým zápasom s Dánskom, berme ako úsmevné. Aj to, že mali najľahšiu cestu do finále v tom zmysle, že nemuseli nezmyselne lietať hore-dole ako väčšina ostatných reprezentácií.

Prepáčiť sa dá aj to, že sa anglickí fanúšikovia na každom turnaji nadraďujú nad všetkých len kvôli tomu, že v ich krajine futbal vznikol a majú Premier Leauge. Kde aj tak roky dominovali najmä zahraničné hviezdy.

Otrasní fanúšikovia

Čo sa však nedá prepáčiť, je hrozné správanie fanúšikov, ktoré len eskalovalo vo finále, kde vyvolávali bitky a ničili verejné priestranstvá, či bili nevinných ľudí.

Whoso pulleth out this flare of this crack and arse, is rightwise king born of all England pic.twitter.com/j9kxHYv7ZP

— David Keohane (@DavidKeo) July 11, 2021

Rýchlo pripomenuli éru rowdies, ktorá skončila skutočnými tragédiami. Navonok sa ich podarilo vytlačiť zo štadiónov, kde je pomerne bezpečne. Hoci na Wembley sa násilne dostali stovky ľudí bez lístkov a v niektorých preplnených sektoroch bola bezpečnostná hrozba reálna.

Svoj frustrovaný intelekt presunuli najmä na internet. Na toľko hnoja, koľko vyplavil po zápase nielen twitter, by bol hrdý aj jeden nám dobre známy zelený (z)vocca.

Nie každý kto si nekľakne, je automaticky rasista

Angličania žiadali od všetkých počas Eura, aby si pokľakli. Kto tak neurobil, automaticky ho brali za rasistu. Úbohým spôsobom vypískali súperovu hymnu a bolo jedno, že ich oponenti mali takisto v kádroch hráčov čiernej pleti.

Hnutie Black Lives Matter vzniklo v prvom rade kvôli tomu, aby poukázalo na rasistické správanie a zabíjanie či utláčanie afroameričanov v USA po často neprimeraných zásahoch polície. To, že sa dostalo do sveta a najmä hráči Premier Leauge sa s ním stotožnili, je logické.

Na druhej strane nie je povinnosťou každého tímu pokľaknúť. Keď tak neurobí, nemáme ešte prečo z neho robiť automaticky rasistu. Každý to cíti inak a aj preto je opakovaná reakcia ostrovných fanúšikov úbohá a cele BLM obracia smerom, ktorý nikto nechce.

Pozri, kto to bučí

Najsmutnejšie je, že tí čo kričia na futbalistov, ktorí si nekľakli, sú často sami primitívni rasisti. Stačilo si prečítať hociktorú diskusiu na sociálnych sieťach riešiacu, že Marcus Rashford, Jadon Sancho a Bukayo Saka, ktorí zlyhali v rozhodujúcich chvíľach finále proti Talianom, sú černošskí futbalisti.

Našťastie, na Ostrovoch sú pri zmysloch aspoň politici a všetky dôležité organizácie. Všetci hneď správanie diskutujúcich ostro odsúdili. Na druhej strane to vypovedá o tom, ako to s rasizmom v krajine kde je polovica reprezentácie tmavej pleti, v skutočnosti je.

Džentlemanstvo hodili cez palubu

Pritom anglický futbal si vždy zakladal na džentlmenstve, už pri svojom vzniku. Angličania ho však svojím správaním počas turnaja EURO 2020 hodili cez palubu.

Black Lives Matters takto vyznieva ako smiešna agitka, ktorá nemá cenu. Anglický futbalový nacionalizmus je fakt, ktorý veci len zhorší. Dupľom pri celej brexitovej atmosfére v Európe.

A aj samotní dotknutí futbalisti si teraz môžu uvedomiť, že sa mohli ozvať už vtedy, keď ich fanúšikovia ešte len bučali pri hymne súperov…