Streda, 24. apríl 2024 
Tomáš Kotlárik Trinásť mesiacov pôsobí Pavol Staňo v MŠK Žilina. O podobnom období a dôvere od vedenia klubu môžu iní tréneri vo Fortuna lige iba snívať. Cez víkend otočil mladý žilinský tím, dvomi gólmi zo záveru, zápas s Trnavou.
Štyridsaťtriročný kouč sa pod Dubňom snaží pokračovať v dlhodobom koncepte klubu a v stopách Adriána Guľu či Jaroslava Kentoša. Mužstvo je momentálne na treťom mieste. Pavol Staňo v rozhovore priblíži fungovanie žilinského projektu. Predostrie názory na prípadný zákaz umelých trávnikov a systém VAR.
Bol víkendový zápas s Trnavou najbláznivejší odkedy trénujete Žilinu?
„Veľmi nám záležalo na tom, aby sme súperovi odplatili prehru spred dvoch týždňov. Mali sme zdravú motiváciu a docielili sme, čo sme chceli. Dostali sme trnavských hráčov do fázy, že behali bez lopty. Akoby sme si ich predpripravili na to, aby sme zvládli koncovku. Od inkasovaného gólu sme boli na súperovej polovici a dobíjali sme bránu. Obrana bola prehustená, zablokovala nám extrémne veľa striel, napokon sme boli šťastnejší. Emócie boli krásne. Z trénerského pohľadu to bol zápas, ktorý patril k najkrajším a najviac som ho prežíval.“
Tibor Slebodník pre klubový web povedal, že to bolo najemotívnejšie víťazstvo kariéry. Ako ste vnímali jeho strelu z poslednej sekundy nadstaveného času, ktorú si zrazil do vlastnej brány stopér Trnavy Filip Twardzik?
„Chlapci verili, že dáme najmä vyrovnávajúci gól, a to, že padol aj víťazný, bola čerešnička. Mali sme kus šťastia. Trnava nás predtým znervózňovala prerušeniami a lopta sa dostávala do hry pomaly. Boli sme stále dobre nastavení. Pôsobilo sme živo aj po striedaniach. Každé víťazstvo má cenu. Pamätám si na zápasy, kedy sme s našim mladučkým mužstvom začínali. Vtedy nám verilo málo ľudí, no od začiatku sme potvrdzovali, že vieme hrať futbal. Vtedy víťazstvá chutili rovnako ako tie terajšie.“
Ste v spoločnosti Jána Kozáka mladšieho a Vladimíra Weissa vo finálovej trojici v ankete Futbalista roka v trénerskej kategórii. Pekná odmena za poctivú prácu v Žiline, čo poviete?
„Na Slovensku je veľa šikovných trénerov. Niekedy musí mať človek šťastie, aby si ho ľudia všimli. Podarilo sa mi s realizačným tímom z chlapcov niečo spraviť. Moja nominácia je zásluhou samotných hráčov, kolegov z trénerského tímu a vedenia klubu. Bez týchto všetkých ľudí by som bol nikto. O to viac na sebe musím pracovať.“
Žilina je továrňou talentov. Čo s vami robí, ak sa mladý hráč posunie do lepšieho tímu a kvalitnejšej ligy?
„Treba povedať, že v Žiline sa pracuje dobre už v nižších vekových kategóriách. To je dôvodom, prečo sú chlapci vyťažení a rýchlejšie sa dostanú do konfrontácie s dospeláckym futbalom. Považujem to za prvý predpoklad. Druhým je, že zahraničné kluby hľadajú potenciál a nemusí to byť vždy len hotový hráč. Potom je otázka, či s ním dokážu pracovať ďalej. Toto sú dôvody, prečo klub dokáže hráčov posúvať.“
V tíme máte dvoch deväťgólových strelcov. Arména Vahana Bičachčjana a Poliaka Dawida Kurminowskeho. Ktorí hráči sú pre trh najzaujímavejší?
„Vahan a Dawid patria medzi gro hráčov, ktorí sú zaujímaví, ale nie je to iba o nich. Šikovných futbalistov s veľkým potenciálom máme veľa. Bol by som nespravodlivý, ak by som vyzdvihol pár hráčov z tímu. Ak niekto v Žiline nefunguje na sto percent, nemá tam čo robiť. To je odpoveď na otázku. V tíme máme len takých, ktorí pracujú v tréningoch a zápasoch na maximum.“
Najlepším strelcom súťaže je útočník Filip Balaj zo Zlatých Moraviec. Nemrzí vás, že zo Žiliny odišiel? Dôvodom bola najmä vtedy ohlásená likvidácia klubu…
„Filip dokazuje, že je dobrý zakončovateľ. Samozrejme, trénoval a hrával u nás a rozumel si v dvojičke s hráčmi, ktorí po jeho boku vpredu nastupovali. Nemôžeme sa pozerať na to tak, že sme ho stratili. Proste sa to stalo, beriem to ako fakt a nebudem plakať. Naopak, držím mu palce, aby sa mu darilo.
Kedysi ste boli defenzívnym hráčom. Čo vyžadujete od takéhoto typu hráčov v súčasnosti?
„Bol som ofenzívny defenzívny hráč. Ozaj ma to ťahalo dopredu a podarilo sa mi streliť pár gólov. Nebol som však typický defenzívny hráč. Do 29 rokov som hral v strede poľa, neskôr som bol stopér. U obrancu musí byť disciplína vzadu a smerom dopredu je to o ochote i kreativite. Ako tréner som otvorený týmto ofenzívnym veciam.“
Ako vychádzate s majiteľom klubu Jozefom Antošíkom?
„Pán Antošík mi dal veľa odborných impulzov. Sme v dennodennom kontakte a mám od neho neustále spätnú väzbu. Dokáže mi poradiť a vzťah medzi nami je v poriadku. Dokážeme sa porozprávať o hocičom. Spolupráca je výborná.“
Žilina je v tabuľke tretia. Je cieľom udržať si postavenie?
„Pre nás je dôležité, aby hráči odviedli v každom zápase maximum. Tréningy sú pre nás rovnako dôležité ako zápasy. Ak bude nejaký tím lepší ako my, budeme robiť všetko pre to, aby sme ho v ďalšom období predbehli. Ostatné mužstvá sa tiež posilňujú a vyvíjajú. Je nezmyslom dávať si tabuľkový cieľ. Samozrejme, pokiaľ nemáš mužstvo kvalitatívne o niekoľko levelov vyššie.“
Veľkou témou je to boj Žiliny a Trenčína za zachovanie umelých trávnikov, keďže hrozí, že kluby budú musieť mať výlučne prírodné plochy. Ako to vnímate?
„Myslím si, že je to všetko robené tendenčne. Minulý týždeň sme sa v Žiline prebúdzali pri mínus desiatich stupňoch. Na jeseň sa odohralo päť kôl a klimatické podmienky nie sú také, aby kluby plnohodnotne trénovali na prírodných trávnikoch. Navyše podpora nie je taká veľká, aby niekto diktoval, kde a ako máme hrať. Pokiaľ nebudú obrovské investície od štátu a zväzu, má to byť postavené na možnostiach klubu. Nezmyslené je aj to, že v Žiline vychovávame najviac chalanov. Reprezentační tréneri si ich berú do každej kategórie. Niečo sa robí dobre a niekto to chce rozbiť.”
„Ak pri dobrej konštelácii postúpi do prvej šestky Trenčín a Žilina, odohrajú spolu na umelých trávnikoch v sezóne štyri zápasy. Nikomu však nevadí, že sa hrá na oranisku či na ľade v Michalovciach, v Zlatých Moravciach alebo na zlom ihrisku v Ružomberku alebo Žiari nad Hronom. V zime sú to neregulárne trávniky. Ak je problémom horúce počasie v lete, pokojne sa môžu zápasy na umelých trávnikoch hrať pod umelým osvetlením vo večerných hodinách. Ľudia, ktorí chcú robiť futbal férovo a záleží im na vývoji hráčov, vnímajú, že zakázať to je holý nezmysel.“
Pred rokom ste pre Denník Šport povedali, že VAR zabíja atmosféru futbalu. Od apríla bude technológia vo Fortuna lige. Stále ste jej kritikom?
„Rád by som sa mýlil, ale stalo sa mi to počas trénerskej skúsenosti v Poľsku, kde to funguje zhruba štyri roky. Atmosféra pri rozhodujúcich momentoch sa naťahovala a veľakrát rozhodnutie bolo svojim spôsobom zlé. Vidíme, že sa chyby stávajú často aj na európskom fóre. O to viac pribúda emócii. Na druhej strane, môže to pomôcť tak, že zápasy budú spravodlivejšie. Dúfam, že sa to podarí zvládnuť a nakoniec zmením postoj.“
Ktorými trénerskými velikánmi sa v práci inšpirujete?
„Jürgenom Kloppom, Pepom Guardiolom, Jindřichom Trpišovským, Mauriciom Pochettinom a aj Pachetom, ktorý v španielskej Huesce trénuje Denisa Vavra. Viedol ma v Korona Kielce. Zobral som si od neho veľa, najmä čo sa týka defenzívy. Sú tréneri, ktorí ma oslovili po mentálnej a taktickej stránke. Takisto svojou odvahou, že sa neboja robiť rozhodnutia. Chceme si v Žiline s realizačným tímom nájsť cestu a veci, ktorým veríme, aby sme ich predostreli hráčom.“
V Žiline pôsobíte 13 mesiacov. Dlhšie je v nejakom ligovom klube iba Ján Haspra. Ružomberok vedie od konca mája 2019. Miloš Lačný nedávno v našom rozhovore vyhlásil, že tréneri sú ako pomaranče na trhu. Prečo v klube často stratia dôveru po niekoľkých týždňoch?
„Potrebné je hneď pred tým, ako idete do klubu pracovať, si nastaviť, čo a ako chcete, ako dlho to môže trvať. Nemôžeš deklarovať niečo, čo nedokážeš splniť. Navyše trénerskú prácu ovplyvňuje veľa okolností, napríklad zranenia, športové šťastie, potenciál hráčov, vývoj súperov. To má tiež vplyv na tom, či človek naštartuje dobre od začiatku alebo potrebuje čas. Ak sa toto dobre vyhodnotí, môže byť z toho úspešná cesta. Pokiaľ nie, nastávajú konflikty a ako tréneri končíme skôr.“
Čo rád robí Pavol Staňo mimo futbalu?
„Momentálne mám tak široký záber, čo sa týka futbalu, že mám extrémne málo času. Celý týždeň pracujeme v tréningovom procese a viac menej máme voľnú nedeľu, kde sme často na zápasoch B-mužstva. Človek vlastne vygeneruje voľné chvíle len počas popoludnia v nedeľu, inak ideš nonstop. Ak mám voľno, rád jazdím na motorke, na bicykli a samozrejme, rád si zahrám futbal.“
Ďalšie články o futbale
- Slabší súperi a absencia Mareka Hamšíka. Ideálna príležitosť dať šancu rozohratému Bénesovi
- VIP: Ako rýchlo by našli Toma Hanksa v Stroskotancovi, keby bol fanúšikom United?
- Gerrard za Kloppa, Klopp za Löwa? Fanúšikovia, rivali aj komentátori majú jasný názor
Komentáre