Počas víkendového zápasu Liverpoolu v Premier league zaujal pozornosť moment pri striedaní Jamesa Milnera. Vysvetľovať ho musel aj tréner Klopp po zápase na tlačovke.
Som taký typ futbalového fanúšika, ktorého viac hnevá, keď do zápasu hráči nedajú všetko, ako keď prehrajú. Lebo, vieš ako, dakedy sa podarí, dakedy sa nie. Niekedy z 30 striel na bránu nedáš gól, zato súper z jednej aj tri.
Kríza Červených
Nie práve najlepšie chvíle prežíval v posledných týždňoch Liverpool FC. Útočnému triu, ktoré inak dáva góly aj poslepiačky, zamrzli strelecké štatistiky. Hre Červených chýbala iskra, zdalo sa mi, že mužstvo potrebuje akúsi facku, ale takú z lásky, nech sa preberie. Akoby hráčom chýbala motivácia, či čo.
Beriem, sezóna je čudná, prestávka bola krátka, zápasov je veľa, diváci na štadiónoch nie sú, priestoru na oddych je minimum. Prišla kríza, bolo potrebné sa otrepať.
West Ham – Liverpool
V nedeľu som si zapol zápas Liverpoolu s West Hamom. Kloppovci hrali vonku no a ako fanúšik som dúfal, že nadviažu na výsledok, ktorý sa im, zhodou okolností, podaril cez týždeň tiež v Londýne. Kohútov porazili 3:1.
Dlho to vyzeralo všelijako, potom prišiel moment, ktorý keby bol v americkom filme, poviem si, že je priveľkým klišé. Tréner hostí striedal Milnera, ten si s ním vymenil pár slov, lebo sa mu to nepáčilo. Klopp teoreticky nemusel povedať nič, keby poznal budúcnosť, lebo hneď z nasledujúcej akcie padol gól na 0:1 a nezaujatý a neinformovaný a na jedno oko pozerajúci divák by povedal že: Na, tak mu treba, dobre zrobil, že ho dal dolu!
Milner and Klopp > Romeo and Juliet pic.twitter.com/muOyhg8IGK
— Farwalis (@farwalis) February 1, 2021
Ja ho chápem
Striedanie mohlo hre pomôcť, 35-ročný Milner si po 57 minútach oddýchol a Liverpool napokon vyhral. Jeho nespokojnosť so striedaním a zvedavé otázky na Kloppa síce mohli pôsobiť drzo, ale ja ho chápem.
Presne toto je to, čo mám na futbale rád, presne takýto futbalisti môžu byť dobrými vzormi pre nasledovníkov a fanúšikov. Chcú bojovať až do konca zápasu, s nepriaznivým stavom niečo urobiť, neraz napriek únave či nie práve vydarenej individuálnej hre.
Z Milnerovho pohľadu do trénerových očí a následnej slovnej výmeny (hádka je prisilné slovo) bolo cítiť odhodlanie, chuť pobiť sa o výsledok a bojovnosť. Presne tie veci, ktoré som od Vianoc v Liverpoole veľmi necítil a už-už som sa bál, že cítim prúser.
A cítiť prúser nie je dobré napriek tomu, že strata čuchu je jedným zo symptómov Covidu.
Frustráciu poznáme
Nespokojnosť s odchodom z ihriska sa u hráčov Liverpoolu prejavila viackrát, drobnú frustráciu bolo cítiť, čo si tak narýchlo spomeniem, napríklad u Salaha aj Maného. Klopp to prešiel s úsmevom, niektorí fanúšikovia s nahlodaným úsudkom, že či sa niečo nedeje.
Nie, nedeje, všetko je v poriadku.
Správny bojovník sa chce o výsledok pobiť do konca, správny tréner vie, kedy ho poslať dolu. A, ako som už vyššie spomenul, dá do toho všetko. Napokon, bolo to vždy vidieť aj na úsmevoch na tvárach všetkých zúčastnených.
Troška emócií a jemnulinká premotivovanosť, ktoré vidíme v priamych prenosoch sú aspoň maličkou predzvesťou toho, že láska k futbalu neumrela, hoci futbal už nie je taký, ako bol, keď sa štadióny plnili.
Komentáre