Veľký zápas, veľký hluk a veľká chyba. Finále Slovnaft cupu ale ovládali fanúšikovia

V Bratislave sa v nedeľu podvečer hral veľký futbal. Na naše pomery, samozrejme. Do finále Slovnaft cupu sa dostali Slovan Bratislava a Spartak Trnava. Zápasy tých dvoch majú náboj aj keď sa nehrá o druhú trofej, ktorú počas sezóny môže slovenský klub získať. Súboj vo finále pohára mal náboj enormný.

Veľký zápas. Slovan – Spartak 1:2, po predĺžení

Pol hodiny pred výkopom bola cesta na Tehelné pole prekvapivo hladká. To preto, že chuligáni oboch táborov boli už vzorne nastúpení vo svojich sektoroch. Vľavo z môjho pohľadu (výnimočne) z pressboxu Trnavčania, vpravo na svojom tradičnom mieste Slovanisti. Voľným okom vyhral o pár stoviek súboj rovnakoodencov sektor Spartaka. Slovanisti ale odprevadili riaditeľa klubu v tradičnom modrom kockovanom obleku do útrob štadióna pokrikom “Ivan platí pivo,” tak možno aspoň ušetrili v bufete.

O tom, že išlo o naozaj veľký zápas nesvedčila len hulákajúca väčšina v hľadisku. Aj páni futbalisti dali pred zápasom zarobiť barberom v oboch mestách. Viacerí tasili ukážkové cuty, predsalen sa o národný pohár nehrá každý deň. Atmosféra hustla s pribúdajúcim časom, hľadisko aj novinárske miesta sa plnili utešene. Oba tímy sa obliekli do špeciálnych dresov, jeden bol krajší, ako druhý. Zlatá trnavská aj tmavomodrá bratislavská mali špičkovú úroveň, zodpovedajúcu príležitosti.

Potom ale moderátori zakričali základné jedenástky na plné hrdlá a začalo sa hrať. Prvý polčas bol – napíšem to mierumilovne – lahôdkou pre milovníkov defenzívneho futbalu. A osobných súbojov. A nepresností. Na trávniku bol jeden hráč, ktorý to s loptou vedel a chcel. Vladimír Weiss mladší. Okrem neho devätnásť bojovníkov a dvaja brankári. Organizované defenzívy mali neľútostnú prevahu nad bezmocnými útokmi. Nemal som ja pozerať Liverpool s Tottenhamom v sobotu večer.

Vladimír Weiss starší tak relatívne často v prvom polčase rozhadzoval rukami, gestikuloval a rozhorčene sa vzrušoval smerom k nikomu konkrétnemu. Evidentne nebol nadšený z ofenzívneho trápenia, ktoré jeho chlapi predvádzali. Aj tréner Gašparík mohol byť po prvom polčase spokojný len s obranou.

Veľký hluk. 10 411 divákov

Krátko po prestávke sa futbalisti osmelili, priblížili k pokutovému územiu a dokonca sa prestali hanbiť zakončovať. Dva góly v priebehu pár minút ale len nakrátko vyrušili fanúšikovské zostavy od vzájomného urážania sa. Na rozdiel od hokejových arén na futbalovej chýba decibelometer na veľkoplošnej obrazovke. Keby ho v Bratislave prevádzkovali, stanovil by slovenský rekord. Neverím, že sa u nás hral hlučnejší zápas. Veď aj ľudí bolo toľko ako na lepšom hokeji, keď sa hrá vo vedľajšej budove.

Atmosferický hluk ako na dôležitom zápase vo futbalu zasľúbenej krajine bol výnimočný a výborný. Horšie to už bolo s obsahom, ktorým sa tí ľudia prezentovali. Keby som za každý vulgarizmus dostal euro, neprekážala by mi inflácia. Keď napíšem, že deväť z desiatich pokrikov bolo s nadávkou možno preháňam, ale nie oveľa. Tisíce oproti sebe stojacich neustále kričiacich skalných sa zladili len v 75. minúte. Samozrejme vo vulgárnom pokriku smerom k Slovenskému futbalovému zväzu. Ja byť jeho prezident, nevydržal by som celozápasový atak a po prestávke by som prepol na Manchester City – Newcastle. S pohárom silného portského.

Súboj miestneho hlásateľa s fanúšikovskými tábormi bol márny. Aj keby ich prosil na kolenách, zaprisahával deti, matky a všetkých svätých, nepomohol by nikomu a ničomu. Napriek mohutnej investícii do ochranných zložiek našli oba tábory (zrejme) telesné otvory, v ktorých prepašovali na štadión pyrotechniku. Tak sa dvakrát na krátko pre dym prerušovalo, hoci jedno prerušenie ste si možno nevšimli, lebo mladý Weiss počas neho pre zranenie striedal.

Veľká chyba

Po vystriedaní Vladimíra juniora bolo zjavné, že zápas smeruje k predĺženiu. Zlatí dopredu ani veľmi nechceli a modrí veľmi nevedeli, ako.

Najviac dotykov s loptou spomedzi hráčov v modrom mali Kankava s Rabiuom, no Mustafič ani Saponjič neukázali zhola nič. DeMarco s Hrnčárom kraje neobsluhovali mimoriadnou kvalitou a ani náhradník Green nepriniesol iskru, ktorá sa od neho očakávala.

S ofenzívou Trnavy to bolo ešte horšie. Ani neviem povedať kto a ako mal dopraviť loptiu na Ristovského tak, aby mohla vzniknúť šanca ohroziť Chovana v bránke belasých. Až v pridanej polhodinke tréner Gašparík vystriedal a náhradníci odmietli remízovú dohru a penaltový rozsudok. Prekvapivo odvážna strela Ivána spoza šestnástky popálila brankára domácich a ďalší náhradník Azevedo využil prílišnú dôverčivosť Abenu. Ten nečakal, že jeho brankár strelu vyrazí pred seba. Azevedo pribehol a hlavičkou poslal loptu do siete.

Malý, nezaujímavý a nudný?

Spartak ustál aj nadstavenie predĺženia. Slovan si superšancu na vyrovnanie nezískal, druhý gól nedal. Zo zisku Slovnaft cupu sa tak tešili hráči a fanúšikovia Spartaka Trnava. Tešili sa ako keby nebol malý, nezaujímavý a nudný. Ale ako keby bol vážnou trofejou, ktorá dostane čestné miesto v klubovni. Veď aj je.

Finále slovenského pohára v jeho aktuálnom ročníku ale ovládli fanúšikovia, nie futbalisti. Hoci sa každý kto mohol doslova doprosoval tvrdým jadrám, aby zápas prebehol v slušnej atmostére bez neprístojností, nedá sa povedať, žeby ich skalní poslúchli. Polícia informovala o zhabaných predmetoch a zatknutiach. Na zápas zmobilizovali stovky policajtov a príslušnú techniku. Okolie štadióna dozorovali hliadky na každom kroku, na štadióne v každom z tunelov čakali desiatky ťažkoodencov, keby bolo potrebné vybehnúť. Pred koncom vypochodovali pod kotly strážiť hraciu plochu.

Účet nebude nízky, no každé investované euro bolo vynaložené zmysluplne.

Po jesenných udalostiach na trnavskom štadióne a celosezónnom zákaze pokrikovať na seba primitívne urážky počas vzájomných zápasov bolo jasné, že nahromadená nenávisť na oboch stranách bude dominovať májovému podvečeru na Tehelnom poli. V skutočnosti ho celý ovládla.

Že sa pritom na svoje pomery spartakovci aj slovanisti krotili? Neviem, či to má byť pochvala, útecha, alebo rezignácia na slušnosť na futbale.

Futbal sa hrá pre fanúšikov. Ale pre takých?