Víťazi a porazení futbalového EURO mesiaca

Európsky šampionát veľkým finále vo Wembley uzavrel svoju poslednú kapitolu a máme víťaza! Complimenti Italia, nice effort England. Finále vyhralo mužstvo, ktoré hralo počas celého šampionátu krajší, aktívnejší, oku viac lahodiaci a celkovo lepší futbal.

Zápas Angličanov proti Talianom uzavrel EURO 2020 plné napínavých a emotívnych momentov, poďme si spoločne turnaj zhrnúť. Tu sú naši víťazi a porazení.

Porazení

Pred turnajom sme (okrem iného) písali o možných čiernych koňoch turnaja. Celá futbalová Európa sa zhodla na pár menách a medzi nimi bolo aj Turecko. Turci boli pred turnajom plní nádeje a sebavedomia. Pozitívne emócie mali svoje opodstatnenie, veď v kvalifikácii na budúcoročný svetový šampionát porazili Holandsko 4:2, Nórov na ich pôde 3:0 a pred turnajom ťahali šnúru trinástich zápasov, v ktorých podľahli len Maďarsku.

Navyše, v tíme mali troch francúzskych majstrov z Lille (Yilmaz, Yazici, Celik), či popredných európskych hráčov ako Söyüncü, Çalhanoğlu, Ünder či Ünal. Úvodný zápas šampionátu (proti Taliansku) ale odhalil obrovský rozdiel v kvalite oproti najlepším a aj možnú stratu formy. Veľký tlak ich totálne prevalcoval proti Walesu. Tí pred turnajom veľké oči nemali, no v skupinovej fáze si Turkov namazali na Pide. S nulou na bodovom konte poľahky vypadli, čelili obrovskej domácej kritike a boli veľkým sklamaním šampionátu.

Nie len Turecko

Turecko medzi sklamaniami vyčnieva, nie je však osamotené. Do „negatívneho koša“ hádžem rovno aj slovenských junákov. Ak by sme si dali poldeci pri každej slovenskej strele, boli by sme triezvi ako deň pred Silvestrom. V tomto prípade by sme ale márne čakali na silvestrovský večer a šli spať hneď po polnoci, veď slovenské pôsobenie skončilo už v skupine.

Na jednej strane, postup Slovenska očakával málokto a očakávania pred turnajom boli menšie ako nádej, že sa Igor Matovič na ministerskej stoličke stiahne do úzadia a bude komunikovať konštruktívne. Na strane druhej, naša hra bola obrovským sklamaním. Výhra proti Poľsku nás akoby vystrašila a tréner Tarkovič naordinoval defenzívnu dupľu.

Po turnaji prišla nulová sebareflexia, neprekvapilo. Poliakov však prekvapila prehra proti nám, veď aby ešte nie. Kritika ich výkonov bola po turnaji ešte násobne väčšia ako u nás. Veľké Poľsko potiahol Lewandowski, no takmer nikto sa k poľskej hviezde nepridal. Sklamané ostali aj veľké tímy.

„Skupina smrti“ umrela ešte pred štvrťfinále. Nemci neprekročili svoj tieň a vypadli s Anglickom, Francúzi mali po skupine vysoké tempo, Švajčiari ich ale vo famóznom zápase zastavili. Portugalsko malo na papieri lepšie mužstvo ako pred piatimi rokmi, tentoraz to ale stačilo len na prvé kolo play-off. Aj taký býva futbal.

Víťazi

Prirodzene, Squadra Azzurra. To je obvious a o Talianoch som v odstavcoch písal v minulých článkoch, a pochvalné riadky im venovali aj kolegovia. Pravidelnou linkou si tak odskočím do Kodane. Dánske nádeje boli pred turnajom mierne v úzadí. Viac sme počuli, prirodzene, o najväčších favoritoch a najväčším čiernym koňom bolo už spomínané Turecko.

Dánsko bolo menej nápadné, ale budilo rešpekt. Na papieri mužstvo vyrovnané, ktoré nie je veľmi extravagantné. To je niekedy na škodu, inokedy je to ten vhodný recept na európske lakocinky a Dani si ich aj dali. Skupinu zvrátili skvelou výhrou nad Ruskom, po zápase ruský šašlik zapíjali kvalitnou vodkou. Na osemfinále sa to len tak hemžilo čerstvými waleskými rybami a na víťazstvo sa pripilo kvalitnou whisky.

Štvrťfinále už bolo dramatickejšie, česká svíčková sa nevarila ľahko, Dáni ale napokon našli vhodný recept. Trocha im k tomu pomohla aj rozhodcovská chyba a neférovo pripísaný rohový kop. Dáni ale nepohrdli a dali si aj pivečko. V semifinále im fish and chips zobrali zo stola Angličania, no Dáni napísali na turnaji krásny príbeh. Minúty hrôzy po kolapse Eriksena, skupinový comeback a mentálna obrovská sila dánskeho súdržného mužstva si zaslúži najväčší rešpekt.

Susedia, úprimne vám závidíme

Tí na severe sú sklamaní úplne najviac. Keď sa však pozrieme na ostatné strany, vidíme samé príjemne prekvapenia. Rakúšania herne prevalcovali Ukrajinu a takmer vyradili neskoršieho celkového víťaza. Ukrajinci sa zas po prehre s Rakúskom oklepali, porazili mnohými preceňované Švédsko a aj keď na Anglicko nemali nárok, štvrťfinále je pekným úspechom.

Nesklamali ani Maďari, ba naopak. Plný štadión v Budapešti ich skvelým povzbudzovaním hnal dopredu. Potrápili všetky tri svetové mužstvá, v Mníchove takmer porazili predposledného majstra sveta.

No a bratia Česi klobúk dole. Holandsko porazili v Budapesti úplne zaslúžene. Herne v zápase nadchýnali a výsledkovo takmer zopakovali rok 2004, kedy mali mužstvo plné hviezd. Dnes to hviezdami nabité nie je, no tímový duch pripomínal éru Rosického, Nedvěda, Čecha, Kollera, Baroša a ďalších českých borcov.

Nesmieme zabudnúť na Švajčiarov. S nimi hranice nezdieľame, no zápas proti Francúzsku bol parádny emotívny kolotoč, na ktorom sa chcú voziť deti aj dospelí. Hrať proti majstrom sveta nebojácne, vyrovnať po tom, čo prehrávate 1:3… Švajčiari si získali srdcia mnohých fanúšikov, v štvrťfinále boli dokonca (okrem predĺženia) Španielom viac než vyrovnaným súperom.  

Stručné pele-mele

O EURE 2020 by sa dali písať kapitoly. V posledných riadkoch článku sa zameriam na pár samostatných kategórii. O svoje názory sa s nami pokojne podeľte, budeme len radi.

TakUrčitee tipovačka – Aj my sme mali na oficiálnom webe EURA svoju ligu. Spolu sa nás tam zúčastnilo 79, víťazne z boja vyšiel Dzuro1988. Skvele sa darilo aj viacerým písalkom. Hneď za Dzurom skončil Gabriel Vass (225 bodov), tretí skončil (nie len) stand-up komik Stano Staško (225 bodov). Ja som sa po finále dostal do TOP15 a skončil štrnásty. Telovýchovný vedúci aka šéfredaktor portálu skončil na solídnom 22.mieste, aj keď finále tipovať zabudol (185 bodov).

Výstavné kúsky – famózny gól Schicka proti Škótsku, Yarmolenkov gól proti Holandsku, Immobileho proti Švajčiarsku, prvý gól Shaqiriho a gól Kahveciho (SWI vs. TUR), Damsgaardov a Christensenov proti Rusom, góly McGregora a Modriča (CRO vs. SCO), Škriniar proti Poľsku, prvý gól Lewandowskeho proti Švédsku, Pogbov kúsok proti Švajčiarsku, Chiesa proti Španielom a Damsgaardov priamy kop proti Anglicku.  

Keď tuhla krv v žilách – prirodzene, moment zo zápasu Dánsko vs. Fínsko. Futbal a všetko okolo šlo bokom. Kľúčové je, že Eriksen boj na ihrisku vyhral – najväčšie víťazstvo EURA.

Najkrajší moment šampionátu – videli sme množstvo krásnych gólov. Najkrajší moment prišiel ale počas prestávky medzi polčasmi v predĺžení. Anglickí aj Talianski fanúšikovia spievali na tóny „Freed from Desire“ slávny popevok „Will Grigg’s On Fire“. Po dlhých mesiacoch pandémie a lockdownov zimomriavkový moment.

Palec dole – všetkým, ktorí bučali na hymnu súpera. Áno, pozerám sa na teba Anglicko. Samozrejme, ide o menšinu a aj väčšina Angličanov sa voči tomu vymedzuje. Dvojaký meter je ale prítomný. Bojovať proti rasizmu či homofóbii je veľmi fajn, ale treba byť kritický aj voči svojim neduhom. Palec dole ide aj simulantom typu Sterling, Immobile.

Najkrajší zápas – Francúzsko vs. Švajčiarsko (osemfinále)

Najkrajší futbal – Taliansko

Hráči, ktorí predčili očakávania – Sterling, Shaw, Chiesa, Jorginho, Damsgaard, Maehle, brankár Simon, Kalas a Čelůstka, Schick, Dumfries, Xhaka, fínsky brankár Hrádecký, Schafer a Nego (Maďarsko)

Hráči, ktorí ostali za očakávaniami – Immobile, B.Fernandes, Mbappé, Sané, Gnabry, turecké opory na čele s defenzívou.