Víťazi a porazení zápasu Slovan – Besiktas

Futbal píše niekedy aj pekné príbehy. Vo štvrtok večer otvoril bratislavský Slovan účinkovanie v skupine Európskej ligy výhrou proti Besiktasu Istanbul, 4:2.

Na najnetradičnejší zápas za posledné roky sa pozrieme aj my tak trochu netradične. Zostalo po ňom niekoľko víťazov aj porazených.

Víťazi: Deti v publiku

Nestáva sa často, aby sa moja Facebooková stena unisono na niečom zhodla. Obyčajne musí zomrieť niekto slávny, aby všetci zborovo trúchlili a posielali symbolické RIP. Vo štvrtok večer bola ale sociálna sieť preťažená od pochvalných komentárov smerom k publiku na Tehelnom poli. Sedeli v ňom tisíce detí a vytvorili čarovnú atmosféru.

Keď rozhodca zapískal koniec, o divákoch sa hovorilo pomaly viac, ako o góloch, bodoch a sekundách zápasu. Viacerí futbalisti povedali, že išlo o výnimočný zážitok. Niektorí rovno vyhlásili, že vyhrali kvôli detičkám v hľadisku.

Rozdiel v porovnaní s nedeľňajším zápasom Slovana s Trnavou nemohol byť očividnejší. Po zápase s Besiktasom sa natíska návrh, aby na Tehelnom poli do spodného okruhu sedadiel púšťali už len deti. Prípadne, aby vymenili “fanúšikov” v kotli sektora C.

Porazení: Ultras a celá (nielen) belasá šľachta

Prvý (a žiaľ asi aj posledný) zápas na Slovane prebehol bez jedinej nadávky. Bez oplzlej pesničky. Bez dementných prejavov, pri ktorých slušnému človeku zostáva rozum stáť. Ultras a (nielen) belasá šľachta si dúfam zápas zapamätajú, aj keď sa mohli pozerať len v televízore.

Dúfam, že počúvali aj pozápasové rozhovory, prípadne si ich dokázali prečítať v novinách a na internete na druhý deň. Nepamätám si, žeby hráči tak velebili atmosféru, ktorú prítomní na zápase vytvorili. Dúfam, že všetkým deťom závideli, že mohli taký krásny zápas vidieť na vlastné oči.

Neverím a ani nedúfam, žeby sa z toho poučili.

Víťaz: Tréner Kozák

Zápas vyhrali hráči na trávniku. K viacerým individuálnym výkonom sa ešte dostaneme. Pochvalu si ale zaslúži aj tréner Ján Kozák mladší. Najmenej dvakrát reagoval tak, že výrazne prispel k trom bodom.

Nevieme, čo povedal futbalistom v kabíne cez polčas, ale zabralo to. Slovan dostal krutý gól do šatne. Krutý, lebo prišiel v poslednej minúte, navyše si vlastenca strelil kapitán Božikov. Výsledok 1:2 v polovici zápasu síce nebol nezaslúžený, Besiktas dominoval prvej časti hry, gól, ktorý zrušil vyrovnaný stav mohol dostať belasých do kolien.

V druhom polčase ale Slovan futbalovú hlavu nesklonil. Trpezlivo hral na brejky, z jedného z nich vyrovnal. Keď sa už nadstavovalo, koncentrovaný výkon vyšperkoval víťazný gól Marina Ljubičiča. Toho žolíka Kozák vytiahol z teplákov pred koncom namiesto de Kampsa. Holanďan vyrobil ďalšiu zbytočnú penaltu (naposledy v Dunajskej pred pár týždňami), Chorvát sa po štandardke zjavil v šestnástke presne tam, kde bolo treba. A kde by sa de Kamps asi nepozrel ani náhodou.

Porazený: Loris Karius

Brankári môžu byť legendárni z viacerých dôvodov. Jedným z nich môžu byť aj kolosálne chyby vo veľkých zápasoch. Keď si dáte vyhľadať obrovské chyby brankárov na googli, prvú stranu si sprivatizoval Loris Karius. Na Tehelnom poli sme videli, prečo.

V prvom polčase podbehol výkop Greifa pred šestnástkou tak šikovne, že zbúral vlastného spoluhráča a Šporarovi umožnil zasunúť loptu do prázdnej bránky. Podobný darček venoval Realu Madrid vo finále Ligy majstrov.

Nemecký brankár má vraj trhovú hodnotu päť miliónov Eur. Koľko by mal, keby také chyby nerobil, si radšej nepočítajme ani v hlave.

Víťaz: Estónsko

Víťazi: Šporar s Mohom

Slovan strelil Besiktasu štyri góly. Skvelú ofenzívnu efektivitu ťahal tradične Slovinec Šporar. K prvému gólu možno prišiel šťastne no druhý, rovnako dôležitý, bol výsledkom výbornej formy, v ktorej na jeseň hrá. V rýchlom protiútoku úžasne obstrelil Kariusa k bližšej tyči. Na takú strelu si trúfne len sebavedomý hráč.

Sebavedomie nikdy nechýbalo ofenzívnemu kolegovi Mohovi, ktorý z tribúny občas na ľavom krídle vyzerá ako falošný Cristiano Ronaldo. Niektoré pohyby ako keby odpozeral z televíznych zápasov jedného z najlepších hráčov histórie. V nadstavenom čase sa mu konečne nábeh do šestnástky podarilo aj zakončiť podobne, ako Ronaldovi. Na strelu do vinkla nemal Karius nárok.

Slovan bol ešte v júli všetkým na smiech, na Sutjesku Nikšič si už v septembri ale nikto nespomenie. Slovanisti a fanúšikovia futbalu namiesto toho oslavujú tri body a počítajú dni do ďalšieho zápasu slovenského majstra v Európskej lige v Brage.

A tešia sa na najbližší domáci zápas proti Wolverhamptonu. Aj keď dnes ešte nikto nevie, či sa už na tribúny vrátia dospelí fanúšikovia, alebo budú hráčov znova povzbudzovať malé deti. Futbalisti by po včerajšku celkom určite neprotestovali.