Vraj Sokoli.. Aktuálne skôr vrabce

Štvrtok a nedeľa nám priniesli 210 minút futbalovej bolesti. Najhoršie nie je, že sme nedali gól, ale že fanúšikov o dva dni čaká ďalšia 90-minútová nádielka.

Tento článok bude trochu kritický.

Najprv Írsko

Najskôr k Írsku. Rozumiem, že išlo o dôležitý zápas a nemohli sme hrať hurá systémom. Bolo to treba zvládnuť najmä takticky. Slovo taktika mi však k Hapalovi ide asi ako ananás na pizzu alebo kompót ku kuraťu s ryžou. Rozumel by som tomu, keby sme nemali žiadnych útočníkov. Boli už aj také zrazy.

Lenže momentálne sme v luxusnej situácii, keď máme k dispozícii viac ako solídneho Boženíka, v dobrej forme hrajúceho Schranza a šikovného Haraslína zo Serie A. Na zahodenie nie je ani Šafranko, ktorý sem-tam skóruje v Rumunsku. Preto je pre mňa nepochopiteľné, prečo Hapal postavil prvého útočníka v 106. minúte zápasu.

Veľa ľudí si povie, hrali sme dobre proti Írom. Nie nehrali. Len sme konečne narazili na súpera, ktorý hral tragickejšie ako my, takže naše bezduché prihrávanie v strede ihriska pri nich pomaly vyzeralo ako barcelonská tiki-taka. S jednou malou chybičkou. Keď sme spravili tri prihrávky dopredu, nasledovali štyri dozadu a následný pas na Rodáka.

Treba triezvo povedať, že sme za posledných 30 rokov zažili najslabších Írov. Mali sme im dať tri góly a poslať ich domov. Reči typu nepríjemný ostrovný súper radšej ani nevyslovujme. Keď tam bolo niečo nepríjemné, tak jedine náš herný prejav.

Tragédia proti Škótom

Zápas proti Škótom bola tragédia. Našťastie sme dostali gól, lebo zase by sa len písalo, že sme mali dobre organizovanú obranu, len ten gólik chýbal. Nie, tomuto chýbalo úplne všetko. Taktika, nasadenie, nápad. Čerešničkou na torte bola prvá strela na bránu až v 60. minúte od striedajúceho Maka. Aj tá však vyzerala ako malá domov.

Kde je chyba? Hráčov máme solídnych. Žiaľ, pod Hapalom sme ešte neodohrali kvalitný zápas, za ktorý by si hráči zaslúžili pochvalu. Niektorí ho v médiách odvolávali ešte pred semifinále kvalifikácie, ďalší to skúsia ešte pred stredajším zápasom, alebo po ňom.

Ak nie Hapal, kto teda?

Máme však lepšiu náhradu? Na Slovensku ťažko. Z malej množiny kandidátov sa – ak sa pozícia otvorí – bude spomínať najmä Adrián Guľa. Možno Norbert Hrnčár alebo Ján Kozák mladší. Alebo ísť do vôd zahraničných? Nájsť niekoho, kto nebude rozmýšľať slovenskou mentalitou. Niekoho, kto má rešpekt a dokáže z hráčov vyžmýkať poslednú kvapku potu.

Hlavne snáď niekoho, kto na tlačovke po zápase nebude sucho opakovať, že sme nepredviedli najlepší výkon. Slovenskí Sokoli aktuálne pripomínajú na ihrisku skôr skupinku vrabcov. Treba s tým niečo robiť, lebo futbalový národ pred televíznymi obrazovkami stráca trpezlivosť.