Záložník Jakub Grič sa pomerne rýchlo adaptoval v zostave trnavského Spartaka.
Po príchode z Michaloviec ho zdobí kvalita v osobných súbojoch aj vysoké počty nabehaných kilometrov. Dobrú kondíciu využil aj nedávno, keď bežal za manželkou do pôrodnice. O tom, ako jeho život ovplyvnilo narodenie dcérky, o blížiacom sa derby so Slovanom aj o ďalších témach sme sa rozprávali v našom rozhovore.
Ako si východniar, ktorý prestúpil z Michaloviec, zvykol na Trnavu?
Nejaký čas to trvalo, ale už som sa adaptoval. Pomohol kolektív, ktorý celý proces uľahčil.
Vráťme sa do minulosti. Fubalista od Lipian začínal s veľkým futbalom v Michalovciach. Prečo, keď Košice a Prešov sú bližšie?
V tom čase som pozeral na kvalitu práce s mládežou. Chcel som ostať na východe, ale zároveň futbalovo rásť. Pre michalovskú akadémiu som sa rozhodol preto, lebo fungovala najlepšie.
Stále sledujete výsledky a dianie vo svojom bývalom klube?
Strávil som tam osem rokov, našiel veľa kamarátov, chodím tam, keď mám voľno. Na to sa nedá zabudnúť a áno, stále sledujem aj dianie v klube a výsledky.
Nie je vám ľúto, že východ Slovenska má len jednočlenné zastúpenie v najvyššej súťaži?
Určite je to smutné, tímy ako Prešov či Košice tam patria. Majitelia a sponzori si vyberajú, do čoho investujú, no a práve do Prešova a Košíc sa im asi nechce. Verím však, že oba tímy sa do ligy v blízkej budúcnosti dostanú.
Máte oproti spoluhráčom výhodu, že ste zvyknutý na dlhšie cesty autobusom na ligové zápasy?
Jasné, toto je obrovská výhoda. Keď cestujeme do Michaloviec, len sa smejem, keď chalani nadávajú, že majú cestovať 6-7 hodín. My sme takto chodili každý druhý týždeň (smiech).
V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi Zemplínom Michalovce a Spartakom Trnava?
Najväčší je asi v zázemí, s ktorým klub pracuje. Štadión, priestory na regeneráciu či tréningové ihriská, to všetko pôsobí úplne inak, lepšie, profesionálnejšie.
Dávajú vám fanúšikovia či okolie pocítiť, že ste z východu? Padne sem-tam nejaký vtip či narážka na západniarsko-východniarsku rivalitu?
Fanúšikovia nie, spoluhráči občas áno, v kabíne nejaká narážka padne, ale východniarov v Spartaku pribúda, tak uvidíme, či čoskoro nebudeme mať prevahu (smiech).
Blíži sa ďalší zápas Spartaka so Slovanom. Sledovali ste túto rivalitu aj v mladosti?
Samozrejme, sú to najväčšie zápasy na Slovensku. Niekoľko takých derby som už zažil, a je to úplne iný, oveľa špecifickejší zápas, než ktorékoľvek iné stretnutie. A inak to berie aj celé Slovensko, nielen my, hráči.
V mladosti ste boli na strane Spartaka či Slovana?
Ani jedno. Skôr som sa snažil sledovať futbalovú kvalitu hráčov. Ale teraz je to iné, Spartak mi prirástol k srdcu.
Po roku a pol to bude prvé derby s fanúšikmi. To musí byť veľká vec aj pre hráčov.
Jasné, poriadne sme to pocítili počas korony. O to viac sa na tú kulisu tešíme, vyzerá to tak, že bude dobrá a v Spartaku je to špecifické – fanúšikovia tu sú našim dvanástym hráčom, nie je to len fráza.
Slovan je veľký rival, je v jeho tíme niekto, na koho sa vyslovene netešíte, alebo práve naopak, na koho sa tešíte?
Nie nie, nemám nikoho, koho by som nemal rád.
A niekto, koho máte rád? Mám pocit, že vy si veľmi užívate každý osobný súboj.
No, ja sa v tom fakt vyžívam (smiech). Nemám favorita na osobné súboje, ale niekedy v zápase príde „zápletka“, pri ktorej sa osobné súboje priostria. A vôbec mi nevadí hrať takým štýlom.
Aj po takýchto súbojoch si s protihráčmi podáte ruku?
Samozrejme. Všetko je v rámci športovej rivality, napriek tomu, že niekedy padnú v zápase aj ostrejšie zákroky aj ostrejšie slová.
Ostrejšie súboje a ich dohrávanie často znamenajú, že sa hráč snaží „zjednať“ si rešpekt. Toto je asi veľmi dôležitá súčasť vašej hry.
Hrať tvrdo nie je zakázané, ak nejde o faul. Ale áno, treba poznať hranice, ale nebáť sa ísť tvrdo do súboja. Keď sa to stane 3-4 krát, súper už zo súboja odskakuje. Aj takto si treba vypýtať rešpekt.
Ktorý svetový hráč bol pre vás v rámci vášho postu inšpiráciou či vzorom?
Práve na mojom poste je silná konkurencia. Snažím sa učiť od najlepších, ale nemám favorita.
Tak keď nechcete hovoriť o súperoch, prezraďte nejakú pikošku na vašich spoluhráčov zo zálohy.
Hmmm… Ako je vidieť aj na ihrisku, Kyriakos Savvidis si dáva záležať na svojom účese. A učesaný musí byť stále – nielen na každý zápas, ale dokonca aj na každý tréning (smiech).
Veľa sa hovorí o príchode Martina Škrtela do Spartaka. Aký má vplyv na tím?
Vzrástla naša kvalita na ihrisku, je super pocit mať ho v obrane, my hráči máme väčšiu istotu. Je aj super osobnosťou v kabíne, je skvelé, že k nám prišiel.
Pýtali ste si už od neho nejaké rady?
Vypytoval som sa na zážitky z top klubov. Zaujímalo ma napríklad viac z diania v Liverpoole, pýtal som sa na hráčov a na to, čo robia inak a čo im pomáha dostať zo seba na ihrisku to najlepšie.
V minulosti ste hrávali za mládežnícke výbery Slovenska. Nepoškuľujete po reprezentačnom A-tíme?
Fúha… Uvidíme, čo čas prinesie. Samozrejme, bol by som veľmi rád. Verím, že keď budem odovzdávať najlepšie výkony na ihrisku, časom to príde.
Máte výborné štatistiky v odbehaných kilometroch. Musím sa spýtať po východniarsky: „Skadzi ty furt paru nabereš?“
(smiech) Každý hráč je dobrý v niečom inom, ja som v tomto. Ide o dobrý tréning, aj o to, či sa chcem prekonávať. No a toto je môj štýl hry, takto hrám a takto hrám rád.
A aj na tréningu nabeháte najviac, alebo tam už s „parou“ šetríte?
Ja sa nešetrím nikdy (smiech). Možno práve preto, že sa aj na tréningu sa snažím prekonávať sám seba aj ostatných, tak sa to prejavuje v ostrých zápasoch.
Minule ste podobný beh na dlhú trať vraj absolvovali až do pôrodnice, za pani manželkou…
Bežal som rovno zo zápasu. Alebo teda, sadol som do auta… No, termín sme mali mať až o štyri týždne, ale už ráno pred zápasom sa manželka cítila divne a hovorila mi, že možno bude rodiť. Nebral som to príliš vážne, veď termín bol ďaleko. Kontrakcie však prichádzali a ja som sa radšej trénera spýtal, či si môžem na zápas v Topoľčanoch zobrať auto a prípadne odísť. Dovolil mi to a už keď sme boli na rozcvičke, manželka mi napísala, že ide rodiť. Tréner ma pustil, stihol som to, krásna skúsenosť.
Predpokladám, že pri pôrode ste už nebehali toľko ako pri zápasoch.
To už nie, to som sedel a na telefóne som pozeral náš zápas. Manželka mala kontrakcie a ja som sledoval našich (smiech). Aj sa na mňa pozerala, či to myslím vážne, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.
Keď už sme pri pohári… Užívate si konfrontáciu s dedinským futbalom, s malými štadiónmi, inými divákmi a prenikavejšou vôňou klobásky v zápasoch s tímami z nižších líg?
Je to ešte náročnejšie ako klasický ligový zápas. Musíme sa psychicky pripraviť na to, že súper kvalitou nebude tak vysoko ako my, ale dá do toho všetko a že my musíme jednoznačne potvrdiť úlohu favorita.
Z toho čo hovoríte mi vychádza, že platí stará známa pravda, že lepšie sa ide do zápasu z pozície outsidera.
Jasné. Vieme uhrať dobré výsledky s kvalitnými tímami, ale v zápasoch s papierovo slabšími tímami sa potom niekedy trápime.
Platí teda, že každý sa chce na Spartak vytiahnuť.
Presne tak. Takto to bolo aj v čase, keď som hrával v Michalovciach. Keď sme išli do Trnavy, vždy sme sa poriadne vyhecovali. A teraz to cítim z opačnej strany.
To je potom nevýhoda, ak ste navrchu tabuľky, tam sa tím málokedy ocitne v roli outsidera.
Ale to mi vôbec nevadí (smiech). Ak to bude takto aj celú sezónu, budem len rád.
S kým si v tíme rozumiete najviac?
Najlepšie vychádzam s Martinom Bukatom. Ako dvaja východniari sme si sadli, bývame na jednej ulici a trávime spolu veľa voľného času.
Ak by Jakub Grič nebol futbalistom, bol by…
Možno by som skúsil hokej alebo iný šport. Možno by som robil fitness trénera.
Keď sme pri hokeji, sledujete výkony Prešova po návrate do extraligy?
Jedným okom. Nie som až taký veľký hokejový nadšenec.
Vráťme sa k vášmu prírastku. Stáva sa, že život športovca výrazne ovplyvní narodenie dieťaťa. Stalo sa to aj u vás?
No, starostí je viac, ale sú to príjemné starosti. Snažím sa všetko skĺbiť, ale stále si nájdem čas aj na posilňovňu, aj na individuálny tréning, aj na malú.
A ako to máte s regeneráciou? Dopraje vám dcéra dostatok spánku?
Som veľmi rád, že máme bábätko aké máme, lebo spí veľmi dobre. So spánkom a regeneráciou nie je problém, za čo vďačím manželke aj klubu.
Nestáva sa, že uhnete z osobného súboja, lebo si spomeniete, že doma na vás niekto čaká a vy nechcete riskovať zranenie?
To vôbec nie. Nie je ani bezpečné uhýbať sa, koľkokrát to zle dopadne práve kvôli tomu, že hráč uhne zo súboja. Nastavenie mysle je v tomto prípade dôležité, našťastie, u mňa je to v poriadku.
V Trnave sa o tom zvykne len šepkať, napriek tomu sa spýtam – je čas hovoriť o majstrovských ambíciách?
Je príliš skoro. Uvidíme čo sezóna prinesie.
Komentáre