Pondelok, 22. apríl 2024 
Ján Janočko Ak nemáte vlastný štadión, tak si buď nejaký postavíte alebo prerobíte. Alebo ste Sereď. Futbalisti miestneho (silné slovo, ja viem) klubu našli dočasný azyl v Trnave. V sobotu popoludní si zmerali sily práve s tímom, ktorý do City Arény, takpovediac, pasuje viac.
Zmeny na štadióne
Napriek tomu, že na štadióne Spartaka som nebol prvýkrát, vďaka tomu, že domácimi boli Sereďčania, som badal isté zmeny. Miesto pána, ktorý sa vždy pri kontrole mojej akreditácie pousmeje nad názvom webu, pre ktorý píšem a slušne sa ma spýta, či viem, kade na tribúnu, sa tentoraz ujala hľadania môjho mena mladá dáma. Aj akreditačná kartička, ktorú som vyfasoval, bola iná, miesto mena redakcie sa na ňu zmestilo len to moje. Nenádejám sa, že to bolo preto, lebo som veľké novinárske meno…
Výraznú zmenu som zažil aj v press centre. Namiesto párkov cez polčas boli prítomné obložené chlebíčky už pred zápasom (!). Miesto čaju sa na stolíku nápadne vypínal kolový nápoj nemenovanej značky.
Pred zápasom nehrala hymna známa trnavským fanúšikom, klub zo Serede si pustil vlastnú. Z textu si pamätám najmä to, že v ňom boli použité písmená Š-K-F.
A teraz trochu aj k športovej stránke.
Futbal na Maštalíra s Koleníkom
Presuny medzi súpermi (najmä smerom do Serede) sa stali obohraným hitom, za ktorý by sa ani Tublatanka zvolávajúca bratov do Betlehema nehanbila. Chudý, Iglesias či Yao na jednej strane (u domácich) Iván na opačnej (u domácich hostí). Trnavského trénera Gašparíka v minulosti koučoval aktuálny šéf lavičky Serede Jarábek a tak by si mohol človek s úsmevom povedať, že sa tímy už nemajú čím prekvapiť. Úsmev však minútu po minúte mizol.
Nezáživný futbal priniesol najmä druhý polčas a tak sa mohol človek aspoň pozerať na odprataný sneh z minulého týždňa, ktorý sa ešte neroztopil. Miesto toho chytil čierny povlak, takže vyzeral ako z videí dezolátov páliacich sneh a hovoriacich o práškovaní. Sneh bol v dostatočnej vzdialenosti od bránok, niektoré reklamy sponzorov však nie. Napríklad takému Cabralovi sa stalo, že svoju akciu zakončil pádom mimo šestnástky a hracej plochy. Nie v snahe získať penaltu, ale nezabiť sa, keď sa potkýnal o zhmotnený vizuálny smog.
Na štadióne bol aj iný hlásateľ. Jeho starší hlas inak na zápasoch Spartaka nemôžete počuť, z diaľky však bolo počuť povzbudzovanie fanúšikov, ak sa nemýlim, Serede. Zdalo sa mi, že popevok znel „Sereď do toho“, ale ja odkedy lepšie vidím tak slabšie počujem. Zdá sa, že čip z tretej dávky ešte čaká na konfiguráciu. Pár verných fanúšikov (doslova pár) bolo vidieť aj v okne jednej z izieb priľahlého hotela. Nebolo by to prvýkrát čo si takto našli netradičný výhľad a v rámci možností okabátili aj pravidlo o uzavretí štadióna. Vzhľadom na chladné počasie je toto možno ešte lepšie, než sedieť na štadióne, hoci futbal sleduje tzv. na Maštalíra s Koleníkom, teda Za sklom.
Vlastenec, biliard a karty
Ak by som si mal tipnúť, tak by som stavil euríčko na to, že prenajatej izbe sa pozdávali tri body, ale dianie na ihrisku nie. Okrem vlastného gólu, Boatengovho biliardu po osi hlava – lopta – tyčka – von či Škrtelovho sóla cez štyroch hráčov, ktorému tlieskala polovica štadióna (odhadom zo desať ľudí) ešte zostala situácia zo záveru prvého polčasu. Medzinárodný srbsko-grécky konflikt medzi Popovičom a Savvidisom odmenil rozhodca žltými kartami. No a kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva – za ostrú konfrontáciu dvoch hráčov dostal červenú kartu iný hráč.
Brazílčan Dias bol vylúčený, lebo bystré oko arbitra si všimlo niečo, čo aj Slávovi Jurkovi sediacemu vedľa mňa ušlo. Snáď sa dočítame v rozhodcovskej správe, aké gesto arbiter videl a snáď sa zverejní aj doslovný prepis reakcií z lavičky. Ten by tromfol aj legendárny Silvester 68.
Blížiace sa Vianoce pripomenul domáci Ramadan, ktorý striedal a hneď svoju čerstvosť a energiu preukázal objatím protihráča vo vyhrotenej situácii a ja som si od samého dojatia mal chuť zapnúť Sám doma. Záverečný hvizd znie na prázdnom štadióne rovnako či je na ňom Sereď alebo Trnava, na ticho na tribúnach sú už futbalisti zvyknutí, tí trnavskí však museli po zápase hľadať cestu do šatní – išli do nej totiž z lavičky hostí. Čo hľadať nemuseli, to boli slová il Silenzia – jednak preto, že pred zápasom nehralo, v druhom rade preto, že slová nemá.
Zápas Serede s Trnavou bol svojský, netradičný, v druhom dejstve nudný a ukázal, že keď dvaja na jednom štadióne robia to isté, nie je to to isté. Dôkazom môže byť aj pozápasová tlačová konferencia netradične zorganizovaná v mixzóne. S ligovým futbalom sa teda lúčime. Podľa rozpisu do februára, prípadne kým nás omikron nerozdelí.
Komentáre