Streda, 22. september 2021

Weiss mladší: Ja oslávim pohár aj za vás pán tréner, Weiss starší: O tom nepochybujem

SITA/Martin Havran

Bratislavský Slovan uspel vo finále Slovenského pohára nad Žilinou 2:1 po predĺžení. Prvýkrát v histórii klubu obhájil double. Boli pri tom aj Weissovci. Spojenie tréner a syn, ktoré dokonale funguje a futbaloví fanúšikovia ho registrovali v minulosti v reprezentácii. Naštartujú v klube novú superúspešnú éru?

Ako veľmi vám chýbal trénerský adrenalín?

Vladimír Weiss st.: „Každý zápas je adrenalín a finále je o tom, že nie vždy vyhrá lepší. Mali sme tlak, šance, prišlo vylúčenie Žiliny, no súper dostal emóciu. Behal a bojoval dvakrát toľko a strelil fantastický gól. Hrali sme proti desiatim hráčom a bolo to takisto ťažké. Našťastie sme v druhom polčase skórovali. Henty dal krásny gól a v závere prvého predĺženia sme mali penaltu. Vieme a musíme hrať lepšie, lebo takýto výkon by na Európu nestačil. Bolo to však finále, hrá sa na výsledok a ten sme splnili. Tento zápas bol o psychike. Teším sa, že má klub ďalšiu trofej.

V predĺžení mal Slovan k dispozícii pokutový kop. Rozhodcom ste signalizovali, že Jakub Kiwior zahral rukou. Boli ste o pokutovom kope absolútne presvedčený?

Vladimír Weiss ml.: „Hneď po incidente som vedel, že bola ruka. Bavil som sa o tom aj s trénerom Žiliny. Či bola alebo nebola jedenástka som podľa nových pravidiel nevedel povedať na sto percent. Ukázalo sa však, že lopta zmenila smer, tým pádom to bol pokutový kop.“

Ako vnímate takéto rozhodujúce momenty? Boli ste stotožnený s tým, že kopnete penaltu? 

Vladimír Weiss ml.: „Aj otec sa ma pýtal, či chcem ísť kopať, keď bude v zápase penaltová situácia. V takýchto momentoch si verím. Hoci v predzápasovom tréningu som nepremenil zo štyroch pokusov až tri. Cítil som sa dobre a som rád, že penalta rozhodla a pomohla klubu.“

Podľa čoho sa rozhodujete kam penaltu kopnete?

Vladimír Weiss ml.: „Ako kedy. Na tréningu som tri penalty zahodil doprava. Povedal som si, že tam nebudem pokutový kop kopať. V zápase som brankárovi naznačil, že budem strieľať doľava, na poslednú chvíľu som zmenil stranu a vyšlo to.“

Vladimír Weiss st.: „Som rád, že dal rozhodujúci gól, lebo kopať penaltu za takéhoto stavu nie je jednoduché. My, Weissovci, máme z histórie penalty v rodine. Myslím tým môjho otca. Penalta ho v živote dosť poznačila. Vladkovi som veril, že skóruje. Sú to ale infarktové stavy, lebo otec, syn, mužstvo. Verte mi, že to nie je jednoduché.“

Dostane od vás alebo vašej pani syn za uši za červenú kartu?

Vladimír Weiss st.: „Určite ho nepochválim. Skôr by som ho vinil za prvú žltú, ktorá bola zbytočná. Pri druhej prepadol v pressingu a išiel do šmýkačky. Vie sám, že urobil chybu, hoci chcel brániť. Oslabil mužstvo a my sme sa namiesto toho, aby sme dali gól na 3:1, triasli o výsledok.“

Vladimír Weiss ml.: „Prvá karta bola zbytočná. Myslím si, že tam bol ale faul na mňa, takže mal byť opačný verdikt. Ospravedlnil som sa potom rozhodcom za nešportové správanie. V zápase boli veľké emócie. Druhá žltá karta bola taká, že som išiel po lopte, bohužiaľ si ju hráč dobre hodil. Som rád, že to chalani zvládli aj bezo mňa.“

Nakoľko hráčov ťažila vidina zisku double?

Vladimír Weiss ml.: „Nemyslím si, že nás to v niečom ťažilo. V prvom rade sa v každom zápase pozeráme na seba. Na Slovensku sme vždy favorit a musíme to na ihrisku potvrdiť. Keby sa ale dalo niečo z našej výhry dať Žiline, spravili by sme to. Hrali po väčšinu času v oslabení, ešte aj v predĺžení. Bolo mi žilinských chlapcov na konci úprimne ľúto. Je to finále, vyhrať musí len jeden.“

Vladimír Weiss st.: „Bolo ti ich ľúto, tak si im trošku pomohol.“

Čo hovoríte na žilinský výkon pod taktovkou vášho bývalého zverenca Pavla Staňa?

Vladimír Weiss st.: „Išiel som do žilinskej kabíny, aby som každému na znak sympatie z ich výkonu podal ruku. Sú to mladší chlapci, prežívali veľké emócie, videli ste ich slzy po zápase. Na budúci rok budú lepší a my to budeme mať ťažšie. Je tu aj Trnava či Dunajská Streda, takže musíme pridať, lebo vieme hrať lepšie. Slovan je veľký klub s bohatou históriou a na to, čo chceme hrať, čo si predstavuje majiteľ a vedenie, musíme pridať vo všetkých sférach. Niektorí sa musia zmeniť v myslení na trávniku a pridať fyzicky.

Spomínali ste, že ak získate double, nebudete si brať za úspechy žiadne zásluhy. Oslávite to aspoň interne?

Vladimír Weiss st. „Hráčom som po finále povolil oslavu. Ja už niekoľko rokov vôbec neoslavujem. Päť päť minút po zápase som bol v sprche. Výsledok zo mňa spadol, lebo tam bol stres aj tlak. Hráčov si budem vždy chrániť. Aj keď nie všetko bolo z hľadiska výkonu ideálne, vyhrali, splnili double, teším sa za nich a klub. Čaká ma tu veľa práce, na čo som pripravený.“

Vladimír Weiss ml.: „Ja to oslávim aj za vás, pán tréner.

Vladimír Weiss st.: „O tom nepochybujem.“

Na pódiu ste počas ceremoniálu chýbali. Hoci ste povedali, že sú to úspechy Darka Milaniča, dva kľúčové zápasy zvládol tím pod vašim vedením. Prečo ste si neprevzali po finále medailu?

Vladimír Weiss st.: „Bol som tu jeden zápas, bolo by to neetické. Som s hráčmi, klubom, na takéto veci si ale nepotrpím. Moja zodpovednosť je voči klubu veľká. Dvojnásobne pre to, že hrá v tíme syn.“

So Slovanom si dávate veľké méty. Spomínali ste, že chcete raz hrať na Tehelnom poli Ligu majstrov a čeliť gigantom ako Real Madrid. Bude to dlhá cesta, čo poviete?

Vladimír Weiss st.: „Naše mužstvo je ofenzívne, ale na medzinárodnej úrovni sa budeme musieť vedieť aj brániť. Defenzíva je slabšia ako útok. Najlepším hráčom vo finále bol Ibrahim Rabiu. Bez neho by sme to nezvládli. Nezačal zápas dobre, ale potom bol všade. Povedal som mu, že ak vyhráme pohár, pustím ho domov do Nigérie. V poslednom ligovom zápase dostane voľno. Čaká ho dlhý let, rodinu nevidel pol roka. Takéto sľuby budem musieť dávať asi každému, aby sa všetci vymačkali. Takisto Ezekiel Henty. Mnohí ho kritizujú. Má potenciál. Je rýchly, vysoký, silný. S každým hráčom musíte pracovať inak a platí na neho iný meter. K hráčom si musíte nájsť cestu. Jednému trénerovi sedíte, inému nie. Tiež som to mal kedysi tak. Mal som však fantastických trénerov. Najlepších z najlepších učiteľov: od pána Vengloša, cez pána Brücknera v Česku po Adamcov a ostatných.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera