Pondelok, 22. apríl 2024 
Ján Janočko Mnohí futbalisti sa po skončení kariéry dajú na trénerstvo či skúšajú šťastie v manažérskej funkcii. Peter Šuľák, ktorý hrával za Humenné, Trebišov či košickú Lokomotívu, odložil profi kopačky vo veku 32 rokov a o tri mesiace už učil na škole, kde sú len rómske deti. V rozhovore hovorí o tom, čo z futbalu využil za katedrou, ako sa mu podarilo vyzbierať peniaze na prvé kino v živote pre svojich žiakov aj o tom, ako si zvykol na nový pracovný režim.
Takto pred rokom sme sa spoločne bavili o Humennom a futbale. Dnes robíme rozhovor o vašej novej práci v školstve. Čo sa udialo, že ste kopačky vymenili za katedru?
Jednoducho, chcel som byť učiteľ. Dozvedel som sa o programe Teach for Slovakia. Mám 32 rokov a druhá liga mi už nedávala to, čo som očakával. Posledný polrok som už nehrával a povedal som si, že vo futbale už veľkú kariéru neurobím. Chcel som skúsiť či sa mi podarí spraviť zmenu, lebo zo začiatku som tomu veľmi neveril. Poslal som prihlášku s pocitom, že za skúšku nič nedám. Jeden telefonát, druhý a vybrali ma do užšieho výberu. Vyšlo to, tak som sa rozhodol, že futbal pôjde na vedľajšiu koľaj a budem učiť.
Čo učíte?
Momentálne som triednym učiteľom štvrtého ročníka na základnej škole. Učím dokopy 6 predmetov: matematiku, slovenčinu, angličtinu, etickú a telesnú výchovu a k tomu máme špeciálny predmet ranných stretnutí, kde sa bavíme o emóciách a o tom, ako ich zvládať.
Spomenuli ste Teach for Slovakia, čo všetko obnáša?
Teach for Slovakia je rozvojový program, kde ľudia na dva roky idú do ťažších podmienok, ako sú napríklad vylúčené komunity. To všetko aby tam za tie dva roky nazbierali skúsenosti z terénu a následne ich vedeli uplatniť v ďalšej kariére pre zlepšenie šancí detí na Slovensku.
Kde učíte?
Ja som v čisto rómskej škole v Rokycanoch pri Prešove. Je to náročná práca, ale zatiaľ ju zvládam.
Bol to pre vás veľký šok – z futbalovej kariéry do školstva?
Musím povedať, že áno. Režim futbalistu je voľnejší. Máte tréning, regeneráciu, čo väčšinou dokopy berie 4 hodiny. Neskôr máte voľný čas pre seba. Teraz sa to rapídne zmenilo. Budíček mám 6:20, idem do školy, kde som do 14:00. Potom nasledujú prípravy na ďalší deň, ktoré zaberú niekedy aj tri hodiny. Nezostáva toľko voľného času, ako som bol zvyknutý. Prvé dva mesiace to bola pre mňa skúška, či to vôbec zvládnem.
Aké prostredie ste našli v Rokycanoch? V čom je špecifické?
Nemám skúsenosti z iných škôl, ale v Rokycanoch našiel veľmi prajné prostredie pre prácu s deťmi. Vidím to aj u riaditeľky. Práve preto sme v tom programe zapojení, lebo jej záleží na tom, aby aj tieto deti mali šancu uspieť. Spolupracujeme s organizáciou Kompas, ktorá poskytuje podporu vo vzdelávaní k emocionálnej gramotnosti. Pracujeme na tom aby sa vzdelávali nielen v akademických veciach, ale aj po emočnej stránke.
Hovorili ste, že na niektorých hodinách riešite emócie. Čo si pod tým máme predstaviť, čo sa deje?
Tento týždeň sme sa napríklad bavili o strachu. O tom, ako deti vnímajú strach, ako vedia povedať kedy majú strach a kde v tele sa to prejavuje. Ako im pomôcť, aby vedeli popísať emóciu, ale aj aby vedeli s ňou pracovať. Niektoré deti nezažívajú odmala prostredie, kde by mali možnosť vyjadriť svoje pocity a my im s tým pomáhame.
Priniesli ste si do novej práce niečo, čo ste sa naučili vo futbale?
Pri prípravách a pri zvládaní stresu som si zobral to, že treba makať aj keď mám horší deň. Aj keď sa mi nepodarí hodina, alebo keď mám problém sústrediť sa. Z futbalu som si vzal skúsenosť práce v kolektíve s rôznymi ľuďmi, charaktermi a tiež viem vycítiť, kto aký prístup potrebuje.
Ak si môžem tipnúť tak asi najobľúbenejší predmet, ktorý učíte, je telesná výchova.
Určite áno a prijal by som aj viac hodín. Či už tento rok, alebo niekedy v budúcnosti. S učivom sa viem viac vyhrať a viem lepšie pracovať s deťmi, keďže mám k tomu, pochopiteľne, najbližší vzťah. Prekvapivo sa celkom fajn učí matematika. Je tam veľa faktov a nedá sa tam toho toľko pokaziť ako som si myslel (smiech).
Hrávate na telesej aj futbal?
Väčšinou posledných 15 minút telesnej zvykneme ukončiť futbalom. Mám na starosti aj športový krúžok, kde sa venujeme prevažne futbalu. Nie len hraniu, ale skúšame aj techniky vedenia lopty, aby žiaci zistili, že futbal nie je len o hraní, ale že z veľkej časti je aj o tréningu. Mám aj dvoch, troch žiakov, ktorí hrajú za vedľajšiu dedinku a vidím v nich talent. Určite by som vedel odporučiť hráčov do Humenného do prípravky, ktorí by sa tam nestratili.
Minule ste na sociálnych sieťach zdieľali výzvu, že zháňate peniaze, aby ste mohli zobrať deti do kina, pretože mnohí zo žiakov v ňom ešte nikdy neboli…
Už aj návšteva Prešova je pre nich zážitkom. Veľa toho nepoznajú, prakticky len svoju dedinu. Bola možnosť ísť s nimi na výlet. Teach for Slovakia má fond, ale bolo treba ešte niečo prispieť. Oslovil som spolužiakov, kamarátov, ľudí na sociálnych sieťach…
Podarilo sa?
Áno, za deň sme vyzbierali potrebnú sumu, aby sme mohli ísť na výlet. Bolo neuveriteľné, keď som videl, aké boli tie deti šťastné, že prvýkrát videli eskalátor. Jeden žiak mi povedal, že by ani nešiel do kina, ale celý deň by jazdil po schodoch. Bol som veľmi rád, že sme im to mohli dopriať.
Tipujem, že deťom nehovoríte futbalové múdrosti, nepozeráte futbalové zápasy, alebo im necitujete hlášky trénerov v rámci nejakého učiva…
No… Teraz v rámci Majstrovstiev sveta som sa im pokúsil pustiť na telesnej futbal, ale nudilo ich to (smiech).
To muselo byť sklamanie, keď ste zistili, že nemajú radi futbal.
Nie je to celkom tak. Keď im pustím moje zápasy, alebo góly z mojej kariéry, tak ich to zrazu zaujíma (smiech).
Neťahalo vás to k trénerstvu, alebo k nejakej funkcionárskej robote? Nie je to veľmi zvyčajné, že futbalista ide po kariére robiť učiteľa.
Posledný polrok v Humennom som bol pri prípravke. Vyskúšal som si prácu s deťmi a bola to zaujímavá skúsenosť. Zatiaľ nezavrhujem cestu trénera, no radšej by som trénoval starších. Mám veľa známych, čo učia, ale sú aj trénermi.
Bavíme sa, že ste skončili s kariérou, ale len tou profesionálnou. Stále hrávate v pomerne vysokej lige, v treťoligovom Vranove. Aké podmienky ste tam našli a ako sa vám tam zatiaľ páči?
S Vranovom som bol v kontakte už minulý rok v zime. V lete ma oslovil tréner Roman Lazúr a musím povedať, že som tam našiel veľmi dobré podmienky. Povedal by som, že na tretiu ligu asi jedny z najlepších. Či už na prácu, ale aj na rozvoj hráčov. Máme umelú trávu, teraz nám pribudlo nové osvetlenie… Úrovňou som nešiel dole až tak, ako by sa mohlo zdať. Podmienky sú fakt dobré a dali by sa porovnať aj s niektorými druholigovými mužstvami.
Roman Lazúr nie je pre fanúšikov futbalu úplne neznáme meno. Akým je trénerom a čo vás naučil, čo ste doteraz nevedeli?
Je takým typom trénera, ktorý má rád uvoľnenú atmosféru aj na tréningu aj v šatni. Vie zvýšiť hlas, ale hlavne dbá na to, aby mal s hráčmi dobré vzťahy. Poznáme sa dlhšie a musím povedať, že jeho myšlienky ma zaujali. Radšej dá štyri góly a dostane tri ako by mal vyhrať 1:0.
Zaujalo ma, aké dobré podmienky sú vo Vranove. Väčšinou sa hovorí, že podmienky sa skôr zhoršujú a že čoraz menej ľudí má záujem futbal hrať, alebo do neho investovať. Vy máte inú skúsenosť, alebo je Vranov svetlá výnimka? Mužstiev na východnom Slovensku ste pochodili už viacero…
Musím povedať, že som mal šťastie na mužstvá, kde to fungovalo aj po finančnej stránke, aj po stránke regenerácie. Vo Vranove sa o futbal stará aj mesto a sponzori nás finančne podporujú. Je tam stabilita, ktorá je potrebná pre fungovanie klubu.
Mali ste v druhej lige ponuky na pokračovanie v profesionálnej kariére?
Keď som skončil v Humennom oznámila to oficiálna stránka na Facebooku a ponuky už neprišli. Vyjadril som sa vtedy, že už nechcem hrať futbal a chcem ísť inou cestou.
Keby dnes prišla nejaká zaujímavá ponuka, zvažovali by ste ju?
Musím povedať, že asi ani nie. Vnútorne som rozhodnutý, že chcem zažiť niečo iné a futbal mi už dal všetko, čo som chcel.
Teach for Slovakia je dvojročný program, čo bude potom? Budete sa naplno venovať učeniu?
Môžem ostať učiť na škole, v ktorej som, alebo si vybrať niečo iné. Sú rôzne cesty a možnosti. Sú ľudia, ktorí idú z Teach for Slovakia pracovať na ministerstvo, kde vedia priamo ovplyvňovať dianie v školstve a pridávať skúsenosti z praxe. Je pár ľudí, ktorí si založili vlastné projekty ako napríklad Informatika 2.0, kde pomáhajú učiteľom. Teraz sa sústredím na učenie a pravdupovediac, zatiaľ som nerozmýšľal, čo bude ďalej.
Aká vec vás najviac zaskočila od konca vašej kariéry?
Nakoľko pracujem v špecifickom prostredí, tak ma zaskočilo to, aká je to náročná práca. Vyžaduje to omnoho viac práce a úsilia, ako som si predstavoval. Práca učiteľa je psychicky náročná. Aj po tom, čo prídem domov, stále myslím na to, čo ponúknem žiakom, ako ich zaujmem. Pri futbale som sa vedel odstrihnúť, táto práca vás však pohltí tak, že na ňu myslíte aj mimo školských hodín.
Hovorili ste o tom, že práca učiteľa je časovo náročnejšia. Veľa práce si nosíte domov, zároveň hrávate tretiu ligu. Pendlujete medzi tromi mestami. Ako sa to dá stíhať?
Utorky a stredy, keď chodím na tréning, mám v škole voľnejší rozvrh a menej hodín potrebujem aj na prípravu. Stalo sa však už aj to, že som musel tréning vynechať kvôli tomu, že som bol v práci dlhšie, alebo sme mali školenie. Tretia liga je fajn v tom, že je tam viac pracujúcich a tréner s tým počíta. Jeden tréning do týždňa sa dá niekedy vynechať.
Máte nejakého spoluhráča, ktorý je tiež učiteľom? Bavíte sa aj o práci?
Mám dvoch spoluhráčov, ktorí učia telesnú. Keď som potreboval nejaké rady, tak som bol za nimi. Ale väčšinou si robíme srandu, že je v šatni veľa učiteľov.
Vranov hrá teda profesorský futbal.
Dá sa to tak povedať (smiech)
Komentáre