Utorok, 23. apríl 2024 
Ján Janočko „Teóriu, že vesmír vznikol tak, že Nat Phillips odhlavičkoval zablúdený atóm, nateraz nie je možné potvrdiť a ani vyvrátiť,“ čítal som vtip v jednej skupine fanúšikov Liverpoolu. Stalo sa tak po nedávnom zápase so Southamptonom.
Príbeh tohto obrancu ukazuje, že nezlomná vôľa, bojovnosť a jasná vízia môžu byť korunované úspechom.
Nie ako tá značka elektroniky
Povedzme si úprimne, neexistuje taký fanúšik Liverpoolu, ktorý by pred rokom či dvomi veril, že sa Philips stane stabilným členom základnej zostavy. Nič nenasvedčovalo tomu, že by ho mohol postihnúť iný osud ako nekonečné hosťovania či prinajlepšom občasný záskok na lavičke. V majstrovskej sezóne stopér, ktorý začal s futbalom ako 9-ročný v Boltone, bojoval o pozornosť Jurgena Kloppa na diaľku. Bolo to v Nemecku, v Stuttgarte, a bolo to v 2. najvyššej súťaži, kde mal vybavené hosťovanie. Hrať o špicu tabuľky je síce fajn, stále je to však (doslova) o ligu nižšie, než v jeho materskom klube. Lockdown strávil práve tu a nech boli oslavy postupu do Bundesligy akokoľvek bujaré, určite nepredčili tie, keď The Reds po dekádach čakania vyhrali trofej v Premier League. Nathaniel sledoval všetko z bezpečnej vzdialenosti.
Vykopnúť zo zostavy zdravého van Dijka by mali pri jeho kvalite problém aj tie najväčšie svetové esá. Joe Gomez, ďalší stopér Liverpoolu, je prísľubom do budúcna, Matip je zase skúsený harcovník, zaskočiť na tomto poste môže aj Fabinho či Henderson, v zime prišli do tímu Kabak a Davies. Skrátka, situácia taká, že ešte stále nie je nutné učiť sa, koľko „l“ má Philips v mene. Sezóna Liverpoolu je však poznačená zraneniami a všetci vyššie zmienení (s výnimkou Fabinha) sú na maródke. Philips tak dostal nečakanú šancu. Vzhľadom na jeho minulosť mu vlastne nezostalo nič iné, len sa jej chopiť.
Bez hollywoodskeho konca
Philipsovi tréneri v ňom síce videli potenciál, ale nie taký, aby sa stal svetovou hviezdou. Aj sám anglický obranca vedel, že boj o titul v Premier League je preňho vzdialená méta, a tak si jedného dňa povedal, že skúsi USA. Kariéra v MLS spojená so štipendiom na škole možno nie je snom každého anglického chlapca kopajúceho do lopty pred domom, stále to však vyzerá v životopise futbalistu celkom dobre. Titul zo školy sa zíde, navyše jazyková bariéra neexistuje. Neviem ako vy, ale Nathaniel zrejme verí na znamenia zhora a asi aj nejaké dostal. Jeho správanie v rozhodujúcich životných momentoch je totiž malou záhadou.
Americký príbeh pokračoval tak, že hráč draftovaný do tamojšej MLS mal všetko vybavené k tomu, aby nastúpil na University of North Carolina. V deň odletu ešte dúfal, že ho čosi pripúta k Britským ostrovom, lenže ani sám nevedel, čo by to mohlo byť. Cestu za Atlantik zmenil jediný telefonát z Liverpoolu, od ktorého dostal pozvánku na predsezónny prípravný kemp v Nemecku. Čert ber, že šanca dostať sa do zostavy nebola veľká, Philips si povedal, že to skúsi.
Možno však neskôr ľutoval, lebo v jeho klube to síce na pozícii stopéra stále vrelo, on však poriadnu príležitosť nedostal. Problémy so Sakhom, odchod Lovrena, zranenie Gomeza, to všetko by hralo v jeho prospech, lenže on stále nie a nie ukázať, čo v ňom je. A tak sa všeobecná mienka v klube uberala smerom, že by možno aj bolo dobré, keby išiel Philips skúšať šťastie inde. Keďže už mal skúsenosť s nižšou súťažou, klub mu slušne ponúkol odchod do Championship, teda do druhej anglickej ligy, lebo práve odtiaľ prišla jedna ponuka. A Philips, ako správny gentleman, odmietol. Lebo ak hráte Championship, nehráte za Liverpool. A keď ste Nathaniel Philips, tak síce občas trochu váhate, ale nakoniec v Liverpoole ostanete. Ponuka počas deadline day (deň, keď sa končia prestupy) tak ostala na stole a možno tam stojí dodnes.
S hlavou na správnom mieste
Po jednom z dobrých zápasov ho Jurgen Klopp nazval „Monštrum vo vzduchu“, čím ukázal, že má na Philipsa podobný názor, ako autor vtipu z úvodu tohto článku. Jeho dobré hlavičkové schopnosti sa prejavujú čoraz častejšie a spomínaný zápas so Southamptonom bol, zdá sa, len prvou lastovičkou. Minulý týždeň nastúpil v základnej zostave s Rhysom Williamsom proti Manchestru United. Nie práve hviezdne znejúca stopérska dvojica si však svoje miesto zastala, a to napriek tomu, že Philips v úvode zápasu nasmeroval loptu za chrbát vlastného gólmana. Potom sa však už zorientoval a lopty z vlastného pokutového územia rozhadzoval tam, kam z jeho pohľadu patrili.
Na stredajší zápas Philips s istotou nezabudne. Bol hlavným hrdinom dvoch kľúčových momentov. Ten úvodný prišiel v 52. minúte, keď dal svoj prvý gól hlavou. A nemyslím tým len prvý gól v tejto sezóne, ale prvý profesionálny gól vôbec. Tento zásah dodal Liverpoolu sebavedomie a zlomil neistotu, ktorú v poslednom čase The Reds majú, keď vedú len o jediný gól, herne dominujú, no gólovo sa nevedia presadiť.
Druhý dôležitý moment prišiel neskôr, keď jeden z hráčov Burnley už prekonal gólmana Liverpoolu Alissona, lenže Philips odhlavičkoval loptu z čiary. Nie je potom ťažké uhádnuť, kto sa stal hlavnou hviezdou zápasu. Stalo sa tak zaslúžene, lebo stopér s číslom 47 dokázal, že hlavu nemá len na to, aby mu nenapršalo do krku.
Bude to na základ?
Dovoľte mi na záver byť trochu osobný. Videl som medzi fanúšikmi The Reds viacero diskusií o tom, či by mal byť Philips v nasledujúcej sezóne „dvojičkou“ k Virgilovi van Dijkovi. Niektorí to už berú ako hotovú vec. Z môjho pohľadu je na takéto predikcie priskoro, no isté je, že z Philipsa vyrastá dobrý obranca, ktorý môže zamotať hlavu pri prípadnej kúpe Kabaka, ktorého napokon Liverpool zrejme nebude potrebovať. O základnú zostavu bude musieť zabojovať, no dobrá a silná konkurencia na stopérskom poste nie je v žiadnom tíme na zahodenie.
Aj keď sa Liverpoolu v tejto sezóne nedarí, príbeh Nathaniela Philipsa je pozitívnym posolstvom a ukážkou, že sa netreba vzdávať, lebo príležitosť môže prísť naozaj nečakane. Navyše dokazuje, že futbal a šport celkovo nie je len o zdravom pohybe, ale aj o vzoroch a príklade, ktorý si môžeme vziať aj do mimofutbalových a mimošportových oblastí.
Komentáre