Pondelok, 22. apríl 2024 
Ján Janočko Bilancia slovenských klubov po tomto predkole Konferenčnej ligy je azda ešte o čosi lepšia, než sme dúfali. Z troch tímov idú ďalej dva, tie ktoré ležia na hlavnej severnej vlakovej trati.
Vyzretejší Bílí Andeli
Predvedený výkon všetkých troch tímov ma potešil, najväčšiu časť včerajšieho večera som však venoval Spartaku. Ako hovorí klasik, netreba byť žeravý, mám len jeden pracovný čas a tak som obzeral len zápas v Rumunsku. Bol z neho celovečerný program.
Nie som žiadny veľký analytik ani taktik, včerajší zápas sa mi ale pozdával. Mal som pocit, že slovenský tím si zaslúži postup. Ukázal najmä bojovnosť, odhodlanie ale aj rozvahu. Akoby si hráči uvedomovali, že aj keď sa nedarí tímu celých 90 minút, stále je dosť času stav stočiť na svoju stranu. S tým súvisí aj sebadôvera – ak budeme hrať našu hru, nemôžeme neuspieť. Teda, tak to čítam ja, ale priznávam, bol som ďaleko, veď sa hralo až v Rumunsku.
Po prvom zápase vo mne výkon Spartaka rozhodne nezanechal zlý, ale ani výborný dojem. Remíza 0:0 sa môže zdať nádejná, lenže koľkokrát sa stane, že v odvete u súpera sa hrá úplne iný zápas? Včera som však od začiatku mal trochu iný pocit. Dalo by sa povedať, že som aj veril, že trest – zápas v európskych pohároch bez divákov – si stihne Spartak odpykať ešte v tejto sezóne. Gašparíkov tím hral aktívne a zároveň z neho bolo cítiť tímového ducha a zohratosť.
Rossoneri z Trnavy
A bolo z neho cítiť aj kusisko milánskeho AC. Ruku hore, kto si pri x-tom postavení mimo hry od Yusufa spomenul na Filippa Inzaghiho, útočníka, ktorý mal v občianskom preukaze v kolónke „trvalé bydlisko“ napísaný ofsajd. Procházkove centre si ho tu a tam našli a ktovie, ako by sa zápas vyvíjal, keby v 8. minúte asistent rozhodcu nedvihol zástavku a neukázal ofsajd.
K paralele s milánskym AC sa mi pýta ešte fakt, že za Spatak skóroval K. Boateng, takmer menovec hráča, ktorý za AC hrával. A vlastne aj tie dresy, ktoré Trnavčania majú, by obdivovali aj Rossoneri. Dovolím si povedať, že po včerajšku si ich Gašparíkov tím na sebe zaslúži.
Vyvážený tím vedel, že v niektorom momente udrie. Spočiatku mal Spartak navrch, potom prebral iniciatívu súper z Rumunska, ktorý bol miernym favoritom. Na kopačkách však mala Trnava občas loptu a viac než občas aj potrebný pokoj. Z toho som cítil zmenu oproti prvým zápasom sezóny. Proti tímu Mosta sa človeku zdalo, že sa hráči v kabíne pobili o ovládače k X-boxu, lebo každý z nich si chcel zahrať FIFU čo najskôr. Tmel z dobre zlepeného tímu z konca minulej sezóny akoby začal odpadávať, včera však dal Spartak najavo, že v Malom Ríme je nový a dobrý obchod pre kutilov, kde sa dá aj táto súčasť futbalového úspechu dokúpiť. A možno ani nebolo treba nič kupovať, možno sa motivácia našla sama.
Bodaj by zotrvali
Nervydrásajúce finále zápasu okorenili karty pre hráčov aj nehráčov, ale najmä penaltový rozstrel. Neviem ako vy, neviem ako komentátor (mal som pol zápasu vypnutý zvuk), ja si však skromne myslím, že Spartak si postup zaslúžil o čosi viac. Do cesty sa mu napchal rumunsko-maďarský tank. No a kto videl vojenské filmy (ja ich nepozerám, vždy viem kto vyhrá), tak ten vie, že bojovať sa dá aj proti tankom.
Nakoniec sme si užili aj dlhú agóniu v predĺžení a nekonečné penalty, ale to je dobre, lebo na EURE sme ich nemali dosť (irónia). A dobre je, že (nielen) Spartak ide v pohárovej Európe ďalej (neirónia). Je to dobré pre slovenský koeficient, ale aj preto, že na hráčov hrajúcich s prehľadom a odhodlaním a s dresom slovenského klubu sa v pohárovej Európe dobre pozerá.
Komentáre