Zubatá na trávnikoch: infarkty, mŕtvice či krvácania do mozgu kosia už desaťročia

Sobotňajší kolaps Eriksena na trávniku štadióna Parken nebol, žiaľ, novinkou. V takých momentoch každý prestáva myslieť na góly, body, víťazstvá a uvedomí si, že všetko sú to len pominuteľné hodnoty. Tentokrát to, zdá sa, dopadlo dobre. Niektorí  jeho predchodcovia však také šťastie nemali…

História má dlhý playlist týchto prípadov, tak sa pozrime aspoň na najznámejšie mená.

Omar Sahnoun (Girondins Bordeaux, apríl 1980)

Málokto si toto meno už asi dnes pamätá, ale rodák z alžírskej Gueroummy obliekol v ére začínajúceho Platiniho (1977 – 78) šesťkrát aj dres francúzskej reprezentácie. Väčšinu kariéry odkopal v Nantes, ale smrť si ho našla po prestupe k „lastovičkám“ z Bordeaux. Tam počas jedného tréningu zomrel na infarkt. Sahnoun však dostal prvú výstrahu už v roku 1977, keď kvôli problémom so srdcom musel na čas nútene pauzovať. Neskôr sa vrátil na trávniky, ale jeho srdce to napokon nezvládlo…

José Antonio Gallardo (CD Malaga, december 1986)

Došlo k tomu v ligovom zápase Malagy s Celtou vo Vigu, kde mal brankár hostí kolíziu s domácim Baltazarom a odniesla si to dosť zásadným spôsobom jeho hlava. Po troch hodinách boja o život to už vyzeralo, že je z najhoršieho vonku. Hoci mu ochrnula časť tváre a stratil pamäť, lekári mali pocit, že prežije a napokon sa dá opäť dokopy. Lenže zranenia hlavy sú zradné. Začiatkom januára ho rodinní príslušníci museli odviezť do nemocnice, keďže sa mu priťažilo. Tam mu zistili krvácanie do mozgu, nasledovala kóma a smrť. Mal 25 rokov.

Gábor Zsiborás (MTK Budapešť, september 1993)

Známy ligový gólman, ktorý roky predtým hájil bránku zeleno – bieleho Ferencvárosu, sa už ako brankár MTK pripravoval na kvalifikačný zápas s Ruskom o postup na MS 1994. Tréning sa konal na štadióne jeho bývalého zamestnávateľa na Üllői út. Ale mohutný bradáč si už bilanciu štyroch reprezentačných zápasov nerozšíril. Počas tréningu ho postihla mŕtvica a po týždňovej kóme zomrel vo veku 35 rokov. Zostali po ňom tri malé deti…

Catalin Hildan (Dinamo Bukurešť, október 2000)

Odpadol v prípravnom zápase svojho klubu s FC Oltenita. Zástava srdca si ho našla v 74. minúte. Na jeho počesť pomenovali severnú tribúnu štadióna Dinama na „Peluza Catalin Hildan“.  

Marc Vivien Foe (Kamerun, jún 2003)

Kto sledoval semifinále Konfederačného pohára Kamerun – Kolumbia z lyonského Stade Gerland, nezabudne na tento moment. Záložník levov sa zrútil v blízkosti stredového kruhu a už nikdy nevstal. Pitva potvrdila zástavu srdca. Už vtedy zaznela nahlas otázka: prechádzajú vrcholoví športovci naozaj dôkladnými zdravotnými testami? Ak áno, prečo sa podobným tragédiám nedá predísť? Odborníci však tvrdia, že ľudské telo je zložitý mechanizmus a podobné prípady nie je možné vylúčiť ani v budúcnosti. A tak 62-násobný kamerunský reprezentant, ktorý hrával za Lens, Lyon či Manchester City nebol zďaleka posledným. Bol však prvým v aréne veľkého futbalu. V zápase, ktorý sledoval celý svet. Preto zanechal takú hlbokú brázdu.

Miklós Fehér (Benfica Lisabon, január 2004)

Bežal už nadstavený čas ligového zápasu Vitoria Guimaraes – Benfica, keď sa blonďavý forward hostí najskôr zohol v páse, aby následne padol ako podťatý na trávnik. Maďarského reprezentanta eskortovali do nemocnice, ale pred polnocou už iba konštatovali smrť po zástave srdca. Rodák z Tatabánye mal v tom čase 24 rokov. Pôvodne prišiel do Portugalska už v 19-tich obliekať dres portských drakov. Až cez hosťovania v Salgueiros a Brage sa napokon dostal k najväčšiemu konkurentovi na da Luz. Za rodnú krajinu stihol nastúpiť 25-krát, strelil 7 gólov.

Gokmen Yildiran (Elazigspor, august 2006)

Turecký útočník skolaboval počas tréningu so svojho klubu. 28-ročný hráč bol vyhlásený za mŕtveho ešte predtým, ako sa vôbec dostal do nemocnice. Príčinou smrti futbalistu, ktorý začínal kariéru v Ankaragucu, bola tiež zástava srdca.

Antonio Puerta (FC Sevilla, august 2007)

Španielsky futbalista sa zrútil a stratil vedomie na ihrisku počas zápasu s Getafe 25. augusta 2007. Po lekárskej pomoci opustil ihrisko, ale v šatni opäť skolaboval. Zomrel po trojdňovom pobyte v nemocnici. Zistilo sa, že utrpel mnohopočetné infarkty v dôsledku dedičnej choroby srdca. Puerta odohral za Sevillu celú svoju kariéru od žiackych rokov. V čase úmrtia mal iba 22 rokov. Za národný tím si stihol pripísať jeden zápas. 

Daniel Jarque (RCD Espanyol, august 2009)

Ďalší španielsky futbalista, ktorý však nezomrel priamo v spojitosti so zápasom či tréningom. Dvadsaťšesťročný obranca bol nájdený mŕtvy v hotelovej izbe počas predsezónneho kempu svojho tímu v talianskej Florencii. Ukázalo sa, že zomrel na zástavu srdca, ktorú utrpel pri telefonovaní so svojou priateľkou. Jarque sa mesiac pred smrťou stal kapitánom tímu. Vo finále MS 2010 mu Andres Iniesta venoval svoj víťazný gól. Na tričku pod dresom videl celý futbalový svet nápis: „Dani Jarque siempre con nosotros“ (Dani Jarque je vždy s nami).

Piermario Morosini (Livorno, apríl 2012)

25 – ročného stredopoliara skolil infarkt počas zápasu na pôde Pescary. Ešte ho eskortovali do nemocnice, ale vzápätí potvrdili jeho smrť. Morosini hrával aj za Udinese, Vicenzu, Bolognu a Regginu.

Cheick Tioté (Beijing Enterprises, jún 2017)

Reprezentant Pobrežia Slonoviny zomrel vo veku 29 rokov po tom, ako skolaboval na tréningu svojho čínskeho klubu. Tioté strávil pred tým sedem rokov v Premier League, kde hrával za Newcastle United. So svojou krajinou sa stal v roku 2015 majstrom Afriky.

Dionatan Teixeira (Sheriff Tiraspol, november 2017)

Medzi živými už nie je ani slovenský reprezentant, ktorý obliekal dres FC Košice a Dukly Banská Bystrica. Príčinou smrti 25-ročného futbalistu mal byť infarkt, ktorý dostal počas pobytu vo svojej rodnej Brazílii. Bol aj hráčom anglického Stoke City, za našu U21 stihol odohrať 8 zápasov.

Sú však aj hráči, ktorí mali šťastie v nešťastí.

Bafetimbi Gomis (Al Hilal, august 2020)

Ten, ktorý mal šťastie a hneď trikrát. Prvýkrát sa mu to stalo na štadióne Tottenhamu v auguste 2015, keď tu hral zápas v drese Swansea. Druhýkrát za Galatasaray (v sezóne 2017/18) a naposledy vlani, keď vystrašil divákov v Saudskej Arábii. Bude 35 ročný francúzsky reprezentant pokúšať osud aj naďalej?

Fabrice Muamba (Bolton Wanderers, marec 2012)

V tom čase 23 – ročný hráč Boltonu skoolaboval tiež na štadióne Tottenhamu ako Gomis (akoby to štadión v severnom Londýne priťahoval). Muambove srdce vraj prestalo biť na 78 minút! Napokon naskočilo. Na rozdiel od Gomisa mal dosť rozumu, aby okamžite odpískal svoju kariéru.