Asi väčšina hokejových fanúšikov má spojenú našu legendu iba s dvomi klubmi: Slovanom Bratislava a Québec Nordiques. V závere kariéry si zahral aj za New Jersey Devils a St. Louis Blues. Ale že obliekol aj dres Kladna, to si dnes už asi málokto pamätá…
A túto informáciu nenájdete ani nikde v jeho hokejovom „sívíčku“. Ale aj také sa stalo…
Pozvánka zo zámoria
V druhej polovici 70. rokov mal vtedajší česko – slovenský hokej vysoký kredit aj v Severnej Amerike. Prispeli k tomu najmä účasť vo finále prvého Canada Cupu´76 a dva tituly majstrov sveta 1976 a 1977. Kolíska hokeja bola už v tom čase zbavená ilúzií, že ona jediná hrá dobrý hokej na tejto planéte. Presvedčili ju o tom najmä dlho očakávané série zápasov so ZSSR (nazvané Summit), ktorý už v „predtichonovovskej“ ére valcoval súperov s hviezdami v zostave ako boli Jakušev, Charlamov, Michajlov, Petrov, Malcev a ďalší. A kto dokázal poraziť „červenú mašinu“, ten bol predsa vhodný partner aj pre elitu z NHL.
A tak okrem reprezentácie dostali pozvánku do zámoria aj naše ligové kluby. Na súboje s tímami NHL. Konkrétne začiatkom roka 1978 majstrovské Poldi SONP Kladno a štvrtá Tesla Pardubice. Keďže išlo o nesúťažné konfrontácie, severoamerická strana súhlasila s tým, aby sa kluby posilnili aj o reprezentantov, ktorí neboli ich hráčmi. Impresáriovia typu Eaglesona vždy vedeli speňažiť aj kyslík v miestnosti, tak prečo nepriniesť na ľad vyššiu kvalitu? Veď kto v Kanade alebo USA poznal súpisku Kladna či Pardubíc.
Posilnení konkurenciou
Legendárny dres s hlavou pani Poldi na hrudi si teda cez krk prevliekli v severoamerických arénach s úzkymi klziskami aj slovanisti Peter a Marián Šťastní, plzenský rýchlik Bohuslav Eberman a Jaroslav Pouzar z Českých Budějovíc (neskôr Gretzkého spoluhráč v Edmontone). A Kladno, ktoré bolo v tom období našim najlepším tímom, si veru hanbu neurobilo. Skôr naopak.
Už v prvom zápase v Madison Square Garden remizovali s miestnymi Rangers 4:4 a to ešte mohli byť Newyorčania radi za deľbu bodov (v tom čase ešte bola remíza legitímnym hokejovým výsledkom), lebo po dvoch tretinách už bolo hrozivých 1:4…
Prvý gólový zápis Petra Šťastného prišiel v druhom zápase v Chicagu, kde „jastrabi“ podľahli česko – slovenskému majstrovi 4:6. Viete si predstaviť, akoby asi dopadla takáto konfrontácia (hoci aj kombinovaného tímu českého a slovenského majstra) v súčasnosti? To sa už nedozvieme, lebo takáto pozvánka už do našich končín nepríde…
Zostrelili Jastrabov aj Javorové listy
Posilnení „oceliari“ pokračovali vo famóznej jazde aj v Toronte. V Maple Leaf Gardens triumfovali 8:5, keď sa tentokrát pridal Peter až dvomi gólmi. A práve z toho zápasu ako jediného, ktorý sa hral 2. januára 1978, sa zachoval záznam
Premožiteľa našli až v poslednom zápase v Cleveland Barons (3:4), ktorý hneď na konci tejto sezóny zanikol. Ale z reklamy, ktorú v zámorí nášmu hokeju urobili, žil česko – slovenský hokej ešte dlhé roky. Aj napriek tomu, že Tesla Pardubice už taká úspešná nebola – prehrala vo Philadelphii (1:6), Detroite (4:5), v New Yorku s Islanders (3:8) a jediné víťazstvo si pripísala proti Minnesote North Stars (4:2).
Pritom aj ich posilnilo viacero reprezentačných ťahúňov z iných klubov ako boli Ivan Hlinka, Jiří Bubla (Litvínov), Milan Kajkl (Plzeň) či Josef Augusta (Jihlava). Meno si tu stihol urobiť gólman Jiří Crha, ktorý následne emigroval a neskôr hájil bránku Toronto Maple Leafs. O bratoch Šťastných ani nehovoriac…
V časoch, keď ešte polovicu súpisiek tímov NHL netvorili hráči s európskym rodiskom, bol o tieto konfrontácie na oboch stranách Atlantiku veľký záujem a vždy sa im venovala aj patričná mediálna pozornosť. A tak sa mohlo stať, že Peter a Marián Šťastní sa na pár dní stali hráčmi Kladna bez toho, aby čo i len navštívili jeho domácu šatňu. Lebo zraz mali na letisku v Ruzyni.
Naša bohatá hokejová história registruje aj takého bizarné príbehy.
Komentáre