Bez Ribana: Poprad hľadá veľkú deku

Čo robiť v nedeľu poobede? Po rezňoch, na gauči, Jessica Fletcher našla vraha, vesmír v rovnováhe.

Barani proti Kamzíkom

Hľa! Barani proti Kamzíkom! Pri zoofilných titulkoch a osloveniach si vždy plesknem otvorenou dlaňou po ksichte. Horšie je len “derby cez kopec”. Nakoľko nie som žurnalista, budem si ich oslovovať inak než ako reklamný pútač na nejaký salaš.

Banská proti Popradu

Joj, prevelice ťažko sa hrá v Urpín Square Garden, ešte aj tá strecha je vysoká, nielen celá obrana domácich. Nejedna jedlička (alebo skôr lokálne – smrek) mi tam vyrástol, nejedno tsunami nám hralo v ušiach.

Prišiel Poprad, s výrazne negatívnou bilanciou proti triplemajstrovi, ale za to s formou ako kvalitné vínko (Blaho, Dunaj 2016, pozn. pisálek), z posledných šiestich zápasov 18 bodov, viac sa nedalo.

Domáca Banská z posledných 5 zápasov 13 bodov, viac sa dalo. Anyway, predzápasové prognózy veštili zaujímavý súboj, nedávno padol po predĺžení Slovan, borovička spievaná na tribúnach, pitá v hostincoch, sebavedomie na úrovni nového smeru. K prvej priečke v tabuľke.

Trošičku k zápasu. Prvých 10 minút sa vyvíjalo podľa mojich s(ú)kromných odhadov, Popradčania boli mierne v obavách z forčekingu domácich útočných tykadiel (oprávnene, spýtajte sa Magovaca), 1:0 bolo ešte v šatni.

Popradské presilovky boli také, na aké sme u nich zvyknutí, Banská stále vo vedení. Až na konci tretej štvrtiny prvej tretiny (pre nechápavých, pomôžte si úslovím: “Jednu fľašu sme vypili do jednej, do tretej pol druhej”) vyrovnával Lukáš Hačikó Handlovský na 1:1. Et tu, Brute? Banskobystričan v drese Popradu zasadil úder, ktorý sa neskôr ukázal ako veľmi dôležitý.

Mali sa poraziť sami

Od druhej tretiny totiž nastúpili domáci v duchu “Veď oni sa porazia sami” a predháňali sa v tom, kto dá nepresnejšiu prihrávku. Vrcholom bolo striedanie pri inkasovanom góle z hokejky Karteruda. V presilovkách im to ladilo jak Tublatanke na otváraní Teheľného poľa, profesorský prístup na latabárskej fakulte.

Pár individuálnych prienikov pochytal Vošvrda, naopak, v tretej tretine mohli hostia z brejkov pridať ešte pár kúskov do otvorenej obrany, ktorá pripomínala lesy na Donovaloch po vizualizácii novej lyžiarskej haly.

Viete, čo sú barančeky?

Nechcel som sa vracať k zvieracím pomenovaniam, ale musím, i keď v inom kontexte. Viete, čo sú barančeky? Také tie pekné, drobné mráčiky, z ktorých jakživ nezaprší. Takže nezapršalo ani v hre bez brankára, Popradčania natiahli sériu za tri body na 7 zápasov za sebou.

Trénerovi Mikulovi Gijóm Leklerk nechýba, nechýba zjavne ani popradskej mašine. Škoda pre nich, že je tu repre pauza, liga sa hrá až 18.12. Dovtedy musia nájsť veľkú deku, do ktorej sa zabalia, aby im neušla forma.

Way to go, Poprad!