Brankár žilinských Vlkov o sezóne pod vedením otca: Vždy mal na mňa prísnejší meter

Nové Zámky, Košice aj Michalovce držal v minulosti v bráne Stanislav Škorvánek mladší. Pred začiatkom minulej sezóny sa rozhodol, že zamieri do Žiliny. Pre niektorých trochu prekvapivo, lebo miestni Vlci hrajú druhú najvyššiu súťaž. A možno aj preto, že hlavným trénerom bol jeho otec.

V rozhovore sa dočítate:

• o tom, ako veľmi sa zmenili rodinné obedy
• čo mu v Žiline najviac chýbalo
• čo bude rozhodovať o jeho ďalšom pôsobisku.

Neľutujete, že ste pred začiatkom minulej sezóny išli do Žiliny?

Tak určite neľutujem. Bola to dobrá skúsenosť – hokejová, ale aj to, že ma trénoval otec. Mal som nejaké náznaky ponúk z extraligy, ale nič veľmi konkrétne. Takisto sa mi ozvalo aj pár prvoligových tímov, ale nedávalo mi zmysel uprednostniť ich pred Žilinou. Nakoniec som sa rozhodol pre ňu.

Čo vás nakoniec presvedčilo? Čo bolo najväčšie plus, pre ktoré ste sa rozhodli ísť medzi Vlkov?

Z prvej ligy mali najvyššie ambície. Odkedy to prevzal nový majiteľ, snaží sa robiť hokej fakt poctivo a transparentne. Myslím, že projektu dáva myšlienku a všetko má hlavu a pätu. Mrzí ma, že sme nedokázali postúpiť. Vedel som, že ma tu čaká dobrý káder aj vedenie, ktoré nás bude podporovať.

Potešila sa vaša rodina, starí kamaráti, ktorých máte v Žiline keď sa dozvedeli, že prídete?

Veľmi sa potešili – rodina aj kamaráti, ktorí ma doteraz chytať nevideli, keďže bývajú v Žiline a ja som bol dlhšie na východe. Využili to hlavne v play-off. 

Vy už máte spod Dubňa skúsenosti z minulosti, veľa vecí sa však v Žiline pomenilo. Akú partiu a klub ste po návrate našli?

Bolo to pre mňa také staronové. Priestory, štadión, poznal som aj niektorých ľudí. Na druhej strane, veľa noviniek pribudlo. Bolo príjemné sa vrátiť tam, kde sa to pre mňa v mládeži začalo. Niektorí tréneri trénujú v Žiline doteraz. Našiel som dobrú kabínu, dobrých chalanov, s ktorými sme si sezónu užili a jeden za druhého bojovali až do konca. Nemôžem povedať nič zlé.

Čo má Žilina navyše v porovnaní s inými prvoligovými tímami? Bolo niečo, čo vás extrémne prekvapilo?

Keď to porovnám s inými prvoligovými tímami, asi dôraz na profesionalizmus. V niektorých veciach je na dobrej prvoligovej, v niektorých až extraligovej úrovni. Berie sa vážne, čo bude hlavne novým vedením. Keby som to porovnal s extraligovým tímom, našli by sa rozdiely, čo si však myslím, že je prirodzené. Kvalita hokeja je vyššia v extralige, ale nehovoril by som o priepastnom rozdiele. Myslím, si, že v prvej lige je Žilina klubom s najlepšími podmienkami a nestratil by sa ani v našej najvyššej súťaži.

Čo vám naopak chýbalo z vášho predchádzajúceho pôsobenia v Košiciach, či Michalovciach? Čo by ste najradšej preniesli do Žiliny?

Možno trochu väčšiu systémovosť. Hrali sme viac živelný hokej, ale to vychádzalo aj z nášho mužstva. Mali sme skvelú sériu a chalani si verili. Vyhrali sme strašne veľa zápasov po sebe. V istých momentoch sa nám to trochu vymykalo z rúk, hrali sme hlavne dopredu. Asi práve kvôli úspešnej sérii sme si na každého súpera verili.

Nebol pre vás problém v motivácii? Vlci prešli základnou časťou úplne suverénne, nie je potom ťažké pre brankára ju hľadať?

Možno aj bol, ale každý hokejista vie, že play-off je nová súťaž, kde sa rozdiely vymazávajú. To bolo vidno hlavne počas finálovej série s Martinom. Nepovedal by som, že strata motivácie, ale keď sme prvýkrát prehrali po tak dlhej dobe, bolo to niečo, čo nás ani nie prekvapilo, ale skôr “dalo dole”. Museli sme sa oklepať, ale na druhej strane sme to zvládli a nemyslím si, že by to bol nejaký problém.

V priebehu sezóny ste si odskočili na jeden zápas aj naspäť do Michaloviec. Brali ste to ako odmenu, motiváciu, alebo satisfakciu za prácu, ktorú odvádzate v Žiline?

Bol som rád, že si na mňa spomenuli a že mi verili natoľko, že som mohol prísť. Určite bolo príjemné opäť si zachytať extraligu v starom prostredí, ktoré som poznal.

Museli ste niečo prihodiť aj do klubovej kasy za štart v extralige?

Áno, dohodli sme sa, že niečo sa dá do kasy a aj som nakúpil iontové drinky, čo pijeme po tréningoch.

Chytali ste pod otcovým vedením, prehováral vás, aby ste prišli? Alebo skôr odhováral od pôsobenia v jednom tíme?

Rozhodnutie nechával na mňa. Keď som sa s ním radil bez ohľadu na to, že budeme v jednom tíme, mne aj jemu vychádzala Žilina ako najlepšia možnosť. Myslím, že to, že sme sa stretli v jednom klube, bolo logickým vyústením.

Ako spolu vychádzate na tréningoch?

Myslím, že dobre a keďže som brankár, príliš nás to neovplyvňuje. Jasné, že sme sa stretávali každodenne, ale nejaký veľký kontakt, či dlhé každodenné rozhovory, to sme nemali.

Má na vás otec prísnejší meter? Nemyslím len v spoločnej sezóne…

Myslím si, že áno. Určite len preto, lebo chce aby sa mi darilo. Fandil mi aj keď som bol v iných kluboch.

Pamätám si, že keď som sa s ním rozprával, hovoril, že keď hrá proti vám, veľmi trpí. Ako ste vy v minulosti prežívali takéto zápasy?

On to má trochu ťažšie, lebo je na striedačke a má nadhľad nad dianím. Hráč, alebo brankár to veľmi nevníma, keď sa sústredí na hru. Skôr na to myslím pred zápasom, alebo po zápase. Raz vyhral jeden, raz druhý, nič nebolo z mojej strany vyhrotené. 

Žiadne podpichovačky pred, alebo po zápase?

Myslím, že boli, ale také normálne (smiech).

Ako je to teraz na rodinných obedoch a na stretnutiach? Bavíte sa aj o niečom inom ako o hokeji, alebo máte dohodu, že šport je tabu?

Bavíme sa o hokeji dosť, samozrejme, nie úplne stále. Paradoxne nie veľmi o tom žilinskom alebo o tom, čo sme aktuálne v sezóne prežívali. Skôr všeobecne.

Čo ženy vo vašej rodine, majú rady hokej, alebo keď sa o ňom rozprávate odchádzajú z miestnosti?

Myslím, že si už zvykli a sem tam sa snažia pridať do diskusie. Niekedy je to vtipné a keď je toho na nich priveľa, prepneme aj na iný šport, alebo inú tému.

Chodili vás blízki podporovať počas play-off, keď už mohol byť štadión plný? 

Áno, mama so sestrou chodili. Otec tam bol logicky tiež, takže na štadióne bola celá rodina.

Ako to bude s vašou budúcnosťou, môžete už niečo prezradiť?

Aktuálne ešte sám neviem. Mám ponuky, existuje aj možnosť zostať v Žiline. Momentálne ešte nie som rozhodnutý, nemôžem nič prezrádzať.

Môžete nám aspoň prezradiť, odkiaľ sú tie ponuky?

Mám ponuky z extraligy aj z prvej ligy. Veľmi konkrétny by som zatiaľ nechcel byť.

Čo bude rozhodovať? Ambície, zázemie, kvalita kádra?

Asi mix všetkého. Dôležité bude aj to, či budem mať šancu chytať a do akého prostredia prídem.

Komu ste fandili v poslednom ročníku našej extraligy a komu špeciálne v sérii Košice- Michalovce, keďže ste boli v bráne oboch klubov?

Nefandil som asi žiadnemu tímu, ale pozrel som si východniarske derby. To ma zaujalo najviac, keďže som jeden zápas za Michalovce aj chytal. Nepovedal by som, že by som im nejako fandil, ale na druhej strane som ani nechcel, aby sa im nejak nedarilo. Ligu som si pozrel skôr z diaľky. Séria Košice-Michalovce priniesla skvelý hokej a ja som si prial, nech vyhrá lepší. 

Takže na Slovensku nemáte obľúbený tím. Ani v NHL?

V NHL som od detstva fandil San Jose Sharks, ale keďže sú tento rok bez play-off, už zápasy o Stanley Cup sledujem len ako nestranný divák.

Čo prezradil o vzťahu so synom jeho otec, Stanislav Škorvánek, tréner Vlkov Žilina?

“Myslím, že v minulosti sa stávalo úplne pravidelne, že vo vzťahu otec – syn som bol prísnejší. V tejto sezóne to bolo o čosi jednoduchšie, pretože tréningový vzťah mal syn bližší s trénerom brankárov Jožom Urdákom. Oni komunikovali o veciach, ktoré mali riešiť ohľadom techniky chytania či výkonov v zápase. Na druhej strane, sezóna z jeho strany bola taká, že som ani nemusel byť veľmi kritický.”

Aké špeciálne opatrenie museli urobiť po príchode synátora do Žiliny?

“Obaja sme sa zhodli, že ak sem príde chytať, nájde si samostatné bývanie. Je už dospelý, má priateľku a neviem či by v trojizbovom byte bolo dosť miesta pre všetkých.”

Znásobili sa hokejové debaty pri rodinných obedoch, odkedy boli u Vlkov dvaja Škorvánkovci?

“Niekedy som sa pristihol pri tom, že sa o hokeji bavíme menej, ako keď bol v Košiciach, alebo v Michalovciach aj napriek tomu, že je v Žiline. My dvaja sa o hokeji v súkromí bavíme len minimálne.”

A na záver – je Škorvánek st. spokojný s pôsobením Škorvánka ml. v tíme Vlci Žilina?

“Neľutujem to. Ak beriem sezónu z jeho pohľadu, bola výborná. Čísla hovoria za všetko. Nebudem klamať, keď zodpovedne poviem, že nás veľakrát podržal v zápasoch.“