Generálny manažér Oilers Ken Holland: Génius, alebo chlapík, čo vyštve McDavida z Edmontonu?

Ken Holland je jedným z najúspešnejších generálnych manažérov súčasnej NHL. Tri Stanley Cupy vyhrali iba Stan Bowman a Lou Lamoriello. Stan Bowman však už v NHL skončil. Zrejme nadobro.

Ken Holland však budí vo mne rozporuplné pocity. O tom, či svoju kariéru zakopáva alebo vidí matrix sa vedú rôzne polemiky. Rozhodol som sa pridať názor do diskusie.

Hráčska kariéra

Ken, ako snáď každý kanadský boy, hrával hokej. Bol brankár, dokonca draftovaný do NHL klubom Toronto Maple Leafs. Premiéru v lige si odkrútil päť rokov po drafte v roku 1980 v drese Hartfordu. Chytal presne jeden zápas s priemerom 7,00 gólu na zápas. Trvalo potom ďalšie tri roky, kým mu dal Detroit šancu na presne tri zápasy. A tak Kenneth strávil v podstate celú svoju kariéru v AHL. Tú ukončil v roku 1985, avšak pri hokeji zostal.

Selfmade man

Hneď po konci svojej kariéry nastúpil do štruktúr klubu ako skaut pre západnú Kanadu. Zdržal sa dve sezóny. Detroit si v rokoch 1986 a 1987 vybral z juniorských klubov západnej Kanady Tima Cheveldaea, Gorda Kruppeho alebo Boba Wilkieho. Iba prvý menovaný odohral v NHL viac ako tri sezóny.

Ďalších sedem sezón (1987-1994) trávi ako riaditeľ amatérskeho skautingu. V časoch, keď Detroit riskuje a vyberá si hráčov, ktorí možno nikdy nebudú môcť opustiť svoju krajinu. Áno, pád železnej opony neznamenal automaticky, že ruské hviezdy budú môcť hrať NHL. Detroit vtedy riskoval a otvoril si dvere k Fedorovovi, Konstantinovovi a Kozlovovi. Okrem toho vtedy dratovali aj Mikea Sillingera, Nicklasa Lindstroma, Dallasa Drakea, Keitha Primeaua, Mikea Knubla, Martina Lapointa, Jamieho Pushora, Chrisa Osgooda a Darrena McCartyho.

Red Wings začali získavať na sile s cieľom vyhrať pohár. S Detroitom rástla aj Hollandova pozícia v organizácii. Od sezóny 1994-1995 už má zdvojenú rolu. Asistent generálneho manažéra v Detroite a zároveň generálny manažér Adirondack Red Wings, čo bola farma michiganského tímu. Na týchto pozíciách vydržal až do víťazstva Detroitu v Stanley Cupe 1997.    

Úspech

Tento úspech uzavrel jednu epochu. Vtedajší GM Scotty Bowmann ukončil kariéru manažéra a zostal iba trénovať. To otvorilo dvere vo vedení Hollandovi. Ten bol potom GM Detroitu 21 rokov. Detroit sa nebál v lete poslať preč Vernona ani Knubla (za jeden z draftov zinkasovaných v tomto trejde si potom vybral Tomáša Kopeckého). Všetky zmeny boli viac-menej kozmetické. Tím bol dobre nastavený, a tak Holland získal v prvom roku Stanley Cup. V lete vytiahol na drafte v šiestom kole vtedy neznámeho Rusa menom Pavel Datsyuk.

Napriek svojmu podielu v podstate zdedil dobre namazaný stroj, ktorý stačilo zopár rokov nepokaziť. V roku 1999 si Red Wings v drafte vyberali prvýkrát až v štvrtom kole. V siedmom vytiahli Henrika Zetterberga.

Do ďalšieho vyhratého Stanley Cupu v roku 2002 sa mu podarilo udržať hviezdy pokope a pridať ešte nejaké navyše. Napríklad Chrisa Cheliosa, Dominika Hašeka, Stevea Duchesnea, Luca Robitailla a Bretta Hulla. Stálo to však Kozlova a Osgooda.   

Rozdávanie

Po lockoute nastala éra platových stropov. V podstate išlo o to vyrovnať šance v lige. Pre Detroit a jeho koncept to znamenalo problém. Veľké hviezdy stoja veľké peniaze. Red Wings stavali na oporách typu Yzerman, Datsyuk, Lindstrom a Zetterberg. Vek sa ale nedá oklamať a výhodu dobrých draftov pochopili aj ostatné tímy. Všeobecne sa skauting stal viac verejným a všetci sa predbiehali v hľadaní správneho hráča. Holland vsádza na koncept učenia systému (a teda dlhšieho času na farme) u mladých hráčov a umného podpisu kvalitných hráčov bažiacich po pohári typu Marián Hossa, Mike Modano a Daniel Alfredsson. V roku 2008 to prinieslo pohár. Finále si ešte zopakovali v roku 2009, odvtedy bol ale Detroit v úpadku.

Pochybnosti vyvolávajú najmä zmluvy pre Helma, Franzena, Abdelkadera, DeKeysera, Ericssona a Nielsena. Jednalo sa o drahé dlhé kontrakty, ktoré sa minuli úžitku. Vyzerali skôr ako zmluvy z vďačnosti, nie z rozumu.   

Génius alebo nie?

Pred sezónou 2019-2020 Ken zmenil pôsobisko a podpísal v Edmontone. Prvá výmena dvíhala obočie, keď išiel do Calgary Lucic a tretie miesto draftu za Jamesa Neala. V podstate výmena dvoch preplatených. John Marino do Pittsburghu za 6. kolo draftu, tiež nemožno počítať za výhodnú výmenu. Nasledovali dve výmeny s Detroitom, pri ktorých získal Greena, Athanasioua a Kuffera. Mohol si tie drafty, Gagnera a Brodziaka zrejme nechať.

Duncan Keith spolu s Timom Soderlundom prišli za Caleba Jonesa a tretie kolo draftu 2022. Na povrchu sa to javí ako veľká posila, Keith má ale 38 rokov a berie 5,5 milióna dolárov. Keď sa vezme do úvahy, že od budúcej sezóny bude Nurse dostávať 9,25 milióna ročne a Oilers majú v tíme nasledujúce kontrakty aj McDavid 12,5 milióna, Draisaitl 8,5, Hyman 5,5 (tiež darček od Kena) a Nugent-Hopkins 5,125 (toto je Kenov najlepší kontrakt odkedy je v Oilers). To je 46,375 milióna visiaci na šiestich hráčoch. Chýba 12 hráčov a dvaja brankári. Nehovoriac o tom, že Yamamotovi, Puljujarvimu a Koskinenovi sa končia zmluvy.

Kane? Naozaj?

Holland ešte k tomu podpísal „enfant terrible“ súčasného hokeja – Evandera Kanea. Po všetkých jeho excesoch sa rozhodol veriť tomuto hráčovi?! Nielen, že môže narušiť tímovú chémiu (ako v San José), ale stále sú indície, že tento človek napriek zákazu ďalej stávkuje. Môže ho napríklad napadnúť ovplyvňovať zápasy.

To si Kenneth nemôže dovoliť. On potrebuje vyhrávať a hlavne vyhrávať v play-off. Riziko, ktoré postupuje, je veľmi vysoké. Môže sa pokojne stať, že nebude mať ako postaviť tím pre McDavida a Draisaitla, lebo jednoducho nebude za čo. A potom sa môže stať, že McDavida a Draisaitla prestane baviť pozerať sa na dresy „Gretzkych“ bohov vyvesené pod plafónom Rogers Place a odídu do tímov, kde Stanley Cup bude dať vyhrať.

A chlapík, čo vyštval McDavida z Edmontonu, pôjde tiež!