Hoss the Boss skončil. Ďakujeme

Tento článok pôvodne vyšiel na TakUrčitee pri príležitosti ukončenia hráčskej kariéry Marian Hossu v roku 2018. Reprízujeme ho pri príležitosti zvolenia slovenského útočníka do hokejovej Siene slávy v Toronte. 

Marián Hossa, jeden z trenčianskych supertalentov svetového hokeja, ukončil hráčsku kariéru. Vždy tak trochu nenápadný, vždy trochu v tieni niekoho iného. Preto je najvyšší čas povedať to nahlas: Skončil najlepší slovenský hokejista modernej histórie.

Prvá tretina: Budovanie mena

Marián Hossa vstúpil na ľad vskutku impozantne. V sezóne 1996/97 ako sedemnásťročný nováčik strelil 30 gólov a pomohol tak svojej Dukle Trenčín k majstrovskému titulu. Čosi úžasné a pritom pre Duklu v tej dobe veľmi príznačné. Keď si uvedomíme, že v sezóne 91/92 získala historický federálny titul s mladým útokom Pálffy-Petrovický-Jánoš, v sezóne 93/94 prvý slovenský titul s mladučkým Mirom Šatanom a v spomínanej sezóne 96/97 popri Hossovi hrával aj istý Pavol Demitra, začíname mať o celkovom obraze lepšiu predstavu. 

Hossov príbeh nikdy nebol príbehom rýchleho jednoznačného úspechu. Tak ako bol na ľade vždy obrovským bojovníkom a hráčom, ktorý musel vedieť všetko, tak to bolo aj v jeho športovej kariére. Každý veľký úspech bol vyvážený ďalšou výzvou a bojom.

Po sezóne samozrejme zamieril okamžite do NHL a bol draftovaný Ottawou Senators v prvom kole z dvanásteho miesta. V prvom tíme si ho však nenechali a poslali ho na farmu do Portlandu. Tak s nimi Marián vyhral Memorial Cup a od ďalšej sezóny už nik nepochyboval, že patrí do najlepšej ligy na svete. V hlavnom meste Kanady to bol tím Alexeja Jašina, ktorý hral rovnako ako jeho ruský kapitán. Veľmi dobre v základnej časti, ale bez veľkého úspechu v playoff.

Keď sa Ottava zbavila Jašina a výmenou za neho prišiel z Islanders okrem iných aj Zdeno Chára začalo sa zdať, že sa že vzniká „slovenský tím“. Dvojica Hossa-Chára sa stala ťahúňom mužstva. V sezóne 2001/02 vyhrali konečne jednu sériu playoff (s Flyers) a v sezóne 2002/03 bol Hossa dokonca tretím najlepším strelcom celej ligy so 45 gólmi keď prekonal klubový rekord Jašina. V nasledujúcej sezóne opäť získal najviac kanadských bodov v mužstve (82) a bol jeho jasným lídrom.

Do kariéry mu však skočil lockout ligy a štrajk hráčov za lepšie platové podmienky. Keď sa po ročnej prestávke podpísali zmluvy, Hossa bol jeden z mála, ktorý si výrazne polepšil. Ak bola jeho nová zmluva 18 miliónov na tri roky šokujúca, ešte šokujúcejšie bolo, že doslova pár hodín po podpise ho Senators vymenili do Atlanty Trashers.

Nasledujúce tri roky v meste Coca-Coly tak musel obhajovať svoju kvalitu v podpriemernom tíme. V druhom roku svojho kontraktu ako prvý Slovák po Petrovi Šťastnom dosiahol hranicu 100 bodov, ale zároveň vypadol v prvom kole playoff. To už naozaj každý vedel, kto je Marián Hossa.

Druhá tretina: Tri finále 

Všetko hokejové trápenie v Trashers sa malo na dobré obrátiť, keď ho Atlanta na poslednú chvíľu vymenila do Pittsburgu. Penguins s mladou superdvojicou Crosby-Malkin (nezabudnite, hovoríme o roku 2007) sa chystali na playoff a skúsený Hossa mal byť veľkou posilou.

A aj bol. V prvom kole Penguins vyradili bývalých Hossových Senators, v druhom Rangers (Hossa strelil víťazný gól v poslednom stretnutí) a v treťom Flyers. Vo finále Stanley Cupu ale Pens nestačili na Red Wings (2:4), 26 kanadských bodov Hossu bol jeden z najlepších výkonov v turnaji o Stanley Cup s visačkou Made in Slovakia. 

To ešte nik netušil, že Hossa práve začal neuveriteľné obdobie, ktoré sa stane v zlom aj v dobrom legendárnou súčasťou jeho kariéry.

Po sezóne bol o Hossu obrovský záujem zo všetkých strán. On sám sa však vraj rozhodoval len medzi dvoma mužstvami. Medzi Pittsburom a Detroitom. Nakoniec podpísal ročnú zmluvu práve s čerstvým víťazom NHL, pretože ho považoval za „o trochu lepšie mužstvo“. Nemohlo to dopadnúť nijako inak, ako že sa tieto dve mužstvá opäť stretli vo finále ligy. A opäť, tentokrát po sedemzápasovej bitke, sedel smutný Hossa na ľade, zatiaľ čo sa súper tešil. A samozrejme, ani fanúšikovia, ani hráči mu nezabudli pripomenúť, že si vybral „o trochu horšie mužstvo“. 

Hossa skončil opäť s prehrou vo finále a opäť s úlohou nájsť si nový tím. Po tom, čo dvakrát po sebe hral v silnom supertíme vedel, že potrebuje mužstvo, ktoré má dostatok mladého talentu, aby mohlo hrať a bojovať s najlepšími dlhodobo. Nakoniec si vybral Chicago Blackhawks, ktoré čakalo na titul 49 rokov. V čase prísneho platového stropu podpísal zmluvu na neskutočných 12 rokov, čo zdvihlo obočie mnohým odborníkom.

V Chicagu však brali podpis Hossu s nadšením a ako ideálny doplnok k ich mladým hviezdam:  Jonathanovi Toewsovi a Patrickovi Kaneovi. Svojím spôsobom remake príbehu z Pittsburghu. Bohatší o tento fanúšikovský remake: 

A to samozrejme nebol jediný rozdiel. Tým druhým bolo, že Hossa si zahral tretie finále po sebe za tretí tím. A do tretice všetko dobré. Marián Hossa zdvihol pohár nad hlavu. Pozrite si od 10:28. 

Tretia tretina: Doma nik nie je prorokom

Príbeh Mariána Hossu v zámorí bol vždy klasickým rozprávkovým príbehom. Všetko nepriaznivé bolo poctivou prácou odmenené. Jeho zisk troch prsteňov (2010, 2013, 2015), obrovská výkonnosť, ktorú si dlhodobo udržal a najmä silový prejav forwarda schopného hrať rovnako dobre v obrane ako v útoku z neho urobili mimoriadnu osobnosť svetového významu.

O to zaujímavejšie je uvedomiť si, že od prvého titulu s Duklou už žiadny z jeho úspechov nezaznamenal doma, alebo v národnom drese. Myslím, že to je jeden z veľkých dôvodov, prečo jeho meno nie je vždy automaticky spomínané s menami Šťastný, Šatan a Chára. Jednoducho nám chýba v kolektívnej pamäti silný spoločný zážitok na veľké víťazstvo. 

Dokonca ani počas lockoutu, keď sa vrátil do Trenčína, nevyhral ligu a vo finále v semifinále prehral so Slovanom, ktorý ťahali Šatan s Višňovským. Zúčastnil sa šiestich majstrovstiev sveta, troch olympiád a jedného Svetového pohára. A hoci neprišiel nikdy so žiadnou medailou, na rozdiel od trebárs Plavuchu alebo Kapuša, bol veľkou hviezdou dvoch najlepších mužstiev, ktoré kedy Slovensko postavilo. 

Olympijský výber Slovenska v Turíne (2006) je podľa mňa najlepší výber slovenských hokejových hviezd, aký kedy hral na jednom turnaji. Úžasné mužstvo v plnej sile, konečne aj s brankárom medzinárodnej kvality. Po tom, ako vyhralo celú skupinu bez straty bodu vypadlo vo štvrťfinále s Českom. No útok Gáborik-Demitra-Hossa bol ako keby z inej planéty a strelil 10 gólov. Hossa bol s 10 bodmi tretí najproduktívnejší hráč celého turnaja, hoci sme vypadli z turnaja hneď na začiatku playoff.   

O štyri roky neskôr vo Vancouveri to už bola labutia pieseň našej veľkej generácie. Hossa bol opäť pri tom. Menej viditeľne ako Demitra, ale rovnako dôležito. Vyrovnal s Rusmi, vo štvrťfinále mal tri asistencie a skončil turnaj s 9 bodmi. Škoda, že predošlé dva turnaje (Nagano a Salt Lake City) poznačila nedohoda s NHL. Tak ako si z Japonska pamätám Pálffyho v hľadisku, z Ameriky nikdy nezabudnem tento gól: 

Predĺženie: Pár faktov

Marián Hossa po ročnej prestávke zo zdravotných dôvodov ukončil kariéru. Napriek tomu, že nikdy nedal Bondrovský zlatý gól a ani nebol tvárou reprezentácie ako Miro Šatan, pre mňa je jednoznačne najlepším slovenským hokejistom akého som videl hrať na vlastné oči. A asi aj najlepším v celej histórii slovenského hokeja. Tu je v skratke, prečo si to myslím:

• Tisíc bodov v NHL
  
  
• Trojnásobný víťaz Stanley Cupu
  
  
• Finalista s Detroitom a Pittsburghom
  
  
• Svoju hodnotu dokázal opakovane potvrdiť veľkým kontraktom
  
  
• Komplexný hráč, ktorý mohol hrať v prvom útoku, v presilovke aj pri oslabení
  
  
• Nespĺňa klasickú predstavu o šikovnom slovenskom útočníkovi, ktorí robí kľučky (Demitra, Palffy) alebo strieľa góly (Bondra, Gáborik). Hossa vedel všetko a navyše skvele bránil
  
  
• Dokázal hrať výborne v slabom tíme (80 bodov v Ottawe, 100 bodov v Atlante), aj v silnom tíme
  
  
• Opakovane, dokonca aj so zranením prišiel reprezentovať Slovensko
  
  
• V skratke: Na krasokorčuliara, fakt dobrý hokejista

Veľa šťastia Marián!