Hráč žilinských Vlkov a tréner martinských hokejistiek: Nikdy som nechcel byť čiernym pasažierom

Dievčatá prejavujú neskutočnú vôľu a húževnatosť. Veľa chalanov by sa od nich malo čo učiť.

Zvykol si Jaro Markovič na vlčí dres?

Myslím, že za 3 roky už bolo dosť času zvyknúť si na žilinský dres. Taký je život, nikdy nevieš čo ti prinesie.

Minulá sezóna mala jasný cieľ – postup. Nevyšlo to, kostra mužstva však pod Dubňom ostala. Ako ste motivovali kolegov, aby v sebe našli silu bojovať aj v tejto sezóne?

Minulý rok dopadol tak, ako si to nikto z nás nepredstavoval a všetci sme, myslím, z toho mali ťažké leto. Na každom jednom čo ostal je ale vidno, že motivácia dokončiť to, čo sa minulý rok nepodarilo, je o to väčšia .

Opäť ste na prvom mieste v lige, je dnes treba motivovať mladších spoluhráčov?

Mužstvo sa doplnilo, postupne si sadali veci k sebe a krok po kroku sme sa ocitli na prvom mieste. Myslím, že každý vie, o čo nám ide a nikoho extra motivovať netreba.

Bude neúspech v minuloročnom play-off výkričníkom pred tým najbližším, v ktorom zabojujete o postup do extraligy?

Uvedomujeme si, hlavne po minulom roku, že rozhodovať sa bude v play-off a podľa toho sa bude hodnotiť sezóna, takže vieme, že tá náročnejšia časť sezóny nás ešte len čaká. Je len na nás aby sme sa na ňu čo najlepšie pripravili a zvládli ju k spokojnosti všetkých.

Pred sezónou zaujal v tíme Vlkov ťah s očkovaním celého tímu. Kde vznikol tento nápad?

Majiteľ klubu si dal takú požiadavku. Nevidím v tom nič špeciálne, ja som už bol napríklad očkovaný pred týmto návrhom a ako viem, tak aj vačšina mužstva. Nejako špeciálne som to neriešil, chcel som ochrániť rodinu a blízkych, a toto bola jedna z možnost,í ako to urobiť.

Ako na to zareagovala kabína?

Nenastal, myslím, žiadny problém, resp. ja o ňom neviem.

Našiel sa aj niekto, kto sa kvôli tejto podmienke rozhodil klub opustiť?

Nedisponujem takouto informáciou.

Vo vašej kariére ste zažili viacero veľkých trénerských mien. Na ktoré spomínate najradšej?

Zažil som ich určite veľa a vždy som sa snažil niečo od každého jedného z nich pochytiť, naučiť sa, či už v dobrom alebo aj v zlom zmysle (teda čo by som nechcel robiť ja, keby som bol tréner), každý mi niečo dal a vyzdvihnúť jedného by nebolo určite fér.

Hráte za Žilinu, bývate však pri Martine. Neuvažovali ste o trvalej zmene pobytu na miesto pôsobiska?

Bývam vo Vrútkach a doma sme o tom, že by sme si išli do Žiliny, neuvažovali. Manželka má dobrú prácu v Martine a deti sú spokojné v škole vo Vrútkach.

Nikdy ste neuvažovali nad tým vziať rodinu a ísť niekam do zahraničia?

Tak mali sme, nazvime to “malé epizódy” v českých Pardubiciach, v Prahe a v nemeckom Heilbronne. Hodnotili sme ich vcelku pozitívne, ale časom, keď deti rástli, už nejaká dobrá ponuka neprišla. No a keď začali deti chodiť do školy, tak už sme to takéto sťahovanie veľmi nechceli.

Hráte síce za Žilinu, výrazná časť vašej kariéry je však spätá s Martinom. Ak práve klub nehrá proti Žiline, fandíte mu?

Neviem či je na to nejaká vhodná odpoveď – na rovinu, po určitých udalostiach martinský hokej nesledujem, akurát fandím chalanom, ktorých tam poznám. Nech sa im darí, nech sú zdraví a tiež nech sa darí mladým hokejistom, ktorí chodia ku nám do fitka na tréningy. Asi tak nejako by som to zhrnul.

Pripomínajú vám vaše pôsobenie v domácom drese Martinčania, ktorých doma stretávate?

Vždy na to príde – či už keď sa stretnem so susedmi alebo ľudmi v meste. Ale nejako špeciálne to už neriešim.

Padajú ešte nejaké vtipné narážky na minulosť, keď sa vyskytnete na štadióne v Martine?

Sem-tam sa niečo pritrafí, ale už to nie je čo to bývalo.

Vnímali ste v minulosti väčšiu rivalitu vo vzájomných zápasoch po odchode do Žiliny?

Taká najvacsia rivalita bola asi v extralige, kde to bolo v určitých časoch dosť vyhrotené aj medzi fanúšikmi a k derby to patrilo a malo to všetko, čo k tomu patrí.

Užívate si viac zápasy proti bývalému klubu?

Už to nejako špeciálne neriešim, snažím sa hrať najlepšie ako viem. Niekedy to ide lepšie, niekedy horšie.

Po novom trénujete ženský tím – hokejistky Martina. Ako sa vám pozdáva táto rola?

Pravdupovediac som nevedel, čo od toho očakávať a časom zisťujem, že ma to baví každým dňom viac a viac, tak uvidíme, čo budúcnosť prinesie.

Hovorí sa, že ženský hokej je úplne iný šport, ako ten mužský. Môžete to potvrdiť?

Určite je tam veľa odlišností, preto tomu ako tréner musím prispôsobiť svoje uvažovanie. Treba však uznať, že dievčatá prejavujú neskutočnú vôľu a húževnatosť. Veľa chalanov by sa od nich malo čo učiť. 

Máte dve dcérky. Vidíte náznaky, že by mohli pokračovať vo vašich šľapajách?

Nie sú tam zatial žiadne náznaky, skôr sa obidve vydali umeleckým smerom.

Keď sa povie Jaroslav Markovič, na um príde fanúšikom aj rola vodcu na ľade. Vždy ste mali “kapitánske sklony”?

Už v mládežníckych kategóriách som patril medzi vodcov a nikdy mi to neprišlo nejako zväzujúce, práve naopak. Stále som radšej v centre diania, alebo, lepšie povedané, nikdy som nechcel byť čiernym pasažierom, ale tým, kto tím potiahne, pomôže. Nie vždy to išlo, ale nikdy som sa nechcel schovávať pred zodpovednosťou.

Videli vo vás bývalí tréneri takéto predpoklady?

To neviem, to by ste sa museli opýtať ich, ale ako som spomínal, vždy som sa snažil odkukať, čo treneri robia a premýšľal som nad tým, že možno aj ja raz pôjdem touto cestou.

A čo vy, vidíte medzi spoluhráčmi nejakých budúcich vodcov, ktorí sa javia ako dobrí lídri tímu?

Určite sa nájdu chalani, o ktorých časom budeme počuť, musia len vytrvať v pracovitosti a byť trpezliví a ich šanca príde – a určite môžu byť aj dobrými lídrami.

Keby mal Jaro Markovič tromi vlastnosťami opísať, aký je spoluhráč, tak by to boli tieto tri:

Ukecaný, nápomocný a tvrdohlavý.

Keby mal Jaro Markovič tromi vlastnosťami opísať, aký je tréner, tak by to boli tieto tri:

Pozitívny, detailista a komunikatívny.

Keby mal Jaro Markovič vybrať troch obľúbených slovenských športovcov, boli by to tieto mená:

Peter Sagan, Petra Vlhová, Zdeno Chára.

Keby mal Jaro Markovič šancu byť profesionálom v inom športe, bol by to tento:

Futbal – ako brankár alebo tenis.

Prečo práve 61 na drese?

 Rick Nash, môj obľúbený hokejista v juniorských časoch, nosil toto číslo. Časom som si naň tak zvykol, že už ho mám celú kariéru.

Na záver sa ešte pozrime na aktuálny úspech nášho hokeja. Ako hodnotíte bronz z Olympiády?

Super úspech slovenského hokeja na základe kolektívneho bojovneho výkonu všetkých chalanov podložený skvelými vykonmi brankára a strelecky disponovaného Slafkovského. Bola radosť pozerať na súdržnosť a bojovnosť celého tímu a ja len verím, že toto je ten správny impulz, aby sa na Slovensku začalo so športom robiť koncepčne – nielen v hokeji ale v celom športe, nech tento úspech je odrazovým mostíkom k lepším časom slovenského športu.