List Jurajovi, Pavlovi a Šimonovi

Drahí a vzácni Juraj, Pavol a Šimon.

Rozhodol som sa prihovoriť práve vám trom prostredníctvom listu, ktorý bude verejný. Robím tak preto, lebo chcem, aby každý kto tento dopis číta, pochopil moje myšlienkové pochody a hlavne radosť, ktorú mi spôsobujete. Budem vám vykať, lebo máte môj plný rešpekt.

Nebolo to tak dávno, čo slovenský hokej vyzeral ako úpadková činnosť. Nedarilo sa vychovať talenty vhodné pre dosiahnutie tých najvyšších mét. Respektíve sa tak nedarilo v dostatočnom počte. Potom začali vychádzať na slnko sveta správy o prvých iskričkách nádeje. Našťastie sa to neboli iba fámy a vy ste sa vyvíjali. Aj vďaka odvahe Craiga Ramsayho bolo dvom z vás dopriate reprezentovať krajinu vo veľmi mladom veku. Čo iba dokazuje vašu výnimočnosť.

Všetko pokračovalo príjemne a dostali ste sa spolu na olympiádu v Pekingu. Tam ste spoločne dokázali to, čo sa nepodarilo nikomu pred vami. Hossa, Demitra, Gáborík, Chára, Višňovský, Štastný, Šatan, Pálffy, Handzuš, Halák, Sekera a mnohí iní nedokázali to, čo vy. Nikto z nich vám však nezávidí a bronzovú medailu radi doprajú. Juraj bol okrem iného aj najlepším strelcom turnaja, vyhral bodovanie a to všetko len tak z bufetu. Majstrovstvá sveta priniesli čiastočný úspech v podobe štvrťfinále, čo však iba potvrdzuje, že Slovensko je opäť silné s dobre nastaveným systémom do budúcnosti.

Blížil sa draft a nebol som jediný kto čakal, že v prvom kole budete brať vysoké priečky. Čo však predčilo aj moje najdivokejšie sny, bolo, že ste išli ako prvý a druhý. Pri Pavlovi som po sezóne krútil hlavou. Hráč vašich proporcií a herného štýlu by po takej sezóne nemal podpísať niekde v Česku. V Amerike si cenia také typy zlatom. Ste hráčom, čo za stavu 3:0 v poslednej minúte korčuľuje a stále ide za gólom. A nakoniec ho aj dá.

Čakal vás kemp, ktorý mohol dopadnúť dobre, alebo aj nie. Vzhľadom na vek a skúsenosti by sa nikto nečudoval, keby ste všetci išli na farmu. Ale ako dnes vieme, je to hudba minulosti. Pavol, klobúk dole pred vašou rozprávkou, ani si neviem predstaviť koľko driny a pokory je treba na to, dostať sa ako nedraftovaný hráč do NHL. Inak je dosť frajerina, získať tri body v prípravnom zápase NHL ako hráč s najnižším ice-timeom v tíme.

Teraz sa vám splní sen o veľkej naleštenej NHL. Dostať sa do prvého tímu je ako maturita. Prvá skúška života. Ostatné nebudú o nič ľahšie. Aj keby to nešlo hneď na začiatku alebo by prišlo zranenie, nevešajte hlavu. Tímy NHL bývajú dostatočné trpezlivé a budú sa snažiť pomôcť vám hrať svoju najlepšiu hru. Nielen na ľade, ale aj starostlivosťou mimo neho. Rovnako netreba brať úplne vážne všetkých novinárov, najmä pozor v Montreale. Určite sa objaví aj zástup kritikov, väčšinou ľudí, čo iba závidia.

Napriek tomu, že to budete mať extrémne náročné, verím v úspech všetkých troch. Možno som naivný rojko a mýlim sa, ale ja veriť chcem. Všetko sa deje pre nejaký dôvod a v správny čas. Želám vám len to najlepšie, veľa úspechov, málo zranení, fajn partiu, svetu mier a hlavne sa bavte hokejom.

Lebo keď vás baví práca, nechodíte do roboty, ale na ihrisko. Vo vašom prípade to platí doslova.

S pozdravom,
Jakub