fbpx
sobota, 16. januára 2021
MS U20 1977 Československo
Fetisov aj Makarov hrali na prvých MS U20 u nás. Foto: SITA/AP Photo/Ivan Sekretarev
Hokej

MS U20, 1977. Štart „dvadsiatok“ v srdci Slovenska

MS 20-ročných v hokeji na prelome rokov opäť zamestnalo myseľ fanúšikov. V šialenej dobe, obmedzujúcej všetko okolo nás, tentokrát dvojnásobne. Už len pamätníci si však spomenú, že turnaj budúcich šampiónov ľadových plôch odštartoval svoju históriu koncom 70. rokov uprostred stredoslovenských lesov.

Od 22. decembra 1976 do 2. januára 1977 boli dejiskom prvých oficiálnych MS 20 ročných (predtým sa hrali tri neoficiálne) Banská Bystrica a Zvolen. Zavítala sem osmička najlepších juniorských výberov sveta – ZSSR, ČSSR, Kanada, USA, Švédsko, Fínsko, SRN a Poľsko.

Rozdali si to spravodlivým turnajovým systémom každý s každým (bez síce atraktívneho, ale o to zradnejšieho play-off) a svet spoznal začiatkom roka 1977 prvého juniorského šampióna sveta.

Fetisov, Makarov, Näslund a ostatní

Diváci v hľadiskách oboch zimákov vtedy ani nemohli tušiť, aké budúce hokejové veličiny sa im premávajú dolu pred očami. V červenom drese s nápisom CCCP brankári Alexandr Tyžnych či Sergej Myľnikov, obranca Sergej Starikov, ale najmä budúce megahviezdy Vjačeslav Fetisov a Sergej Makarov!

Bránku Tre Kronor hájil Pelle Lindbergh, vraj najväčší brankársky talent, aký sa vo Švédsku kedy narodil. Dobyl aj NHL, kde hviezdil v bránke Philadelphie Flyers. Ale osud mu dožičil iba skromných 26 rokov života. Vyhasol v roku 1985 po náraze jeho Porsche do betónovej steny… Veľkú kariéru na rozdiel od neho dokončili Kent Andersson, Bengt – Ake Gustafsson a najmä Mats Näslund.

Fínsku bránku zdobil (ale najmä dobre hájil) muž so zaujímavým menom – Hannu Kamppuri. Nasledujúce roky už žiadny chalan, ktorý sa na rybníku postavil do bránky, nechcel byť Holečkom ani Treťjakom, iba Kamppurim… Obranu vystužili Risto Siltanen či Reijo Ruotsalainen (dvojnásobný držiteľ Stanley Cupu s Edmonton Oilers), útok Erkki Laine či Arto Javanainen.

Zaujímavé persóny sa našli aj v nemeckom drese (vtedy ešte v západonemeckom) – Gerd Truntschka, ale najmä budúci úspešný tréner Švajčiarska či výberu Európy na Svetovom pohári 2016 Ralph Krueger!

A hoci v drese s javorovým listom sa predstavili napríklad obrancovia Brad Marsh či Rob Ramage, útočníci Dave Hunter, Al Secord či Ron Duguay, najväčšou hviezdou na slovenských klziskách a zároveň najproduktívnejším hráčom turnaja sa stal Dale McCourt. Ozaj, počul ešte niekto potom jeho meno? Hoci odohral päť sezón v Detroite a tri v Buffale, žiadnu dieru do hokejového sveta už neurobil a kariéru dohral vo švajčiarskom tíme Ambri – Piotta. Kroniky dnes uvádzajú, že Kanadu vlastne reprezentoval jeden klub z OHL – St. Catherine Fincups. Ale či to tak aj v skutočnosti bolo…

Sovietsky stroj a rýchle precitnutie

Československý hokej mal v tom čase vysoký kredit a domáce prostredie ho radilo medzi favoritov dokonca na zlaté medaily. Ale vytriezvenie prišlo už v prvom zápase – „červená mašina“ spod Uralu nenechala nikoho na pochybách, kto hrá najlepší hokej aj v tejto kategórii a zmietla náš federálny výber na bystrickom ľade výsledkom 4:0. Následne sme vydreli remízu 4:4 s Kanaďanmi, porazili SRN 8:2, USA 5:2, ale náš rozlet zmrazili vo Zvolene Fíni (2:3). Po povinnom víťazstve nad Poliakmi (9:0) sme si poistili bronz v záverečnom zápase so Švédskom (4:2).

Majstrami sveta sa stal ZSSR, striebro si odnášali za oceán Kanaďania.

V našom tíme hrali iba traja Slováci – obranca Vladimír Urban zo Slovana, Košičan Jozef Lukáč (Vincov mladší brat) a Peter Ihnačák, ktorý neskôr emigroval a hrával za Toronto Maple Leafs.

S trochou nadsázky si ešte môžeme „adoptovať“ gólmana Janka Hrabáka, ktorý po prestupe z Litvínova do Slovana sa stal v rokoch 1983 – 85 miláčikom bratislavských tribún! V polovici MS vymenil v bránke sparťana Červeného a stal sa napokon najlepším brankárom turnaja.

Počet Slovákov v tíme sa však v tom čase neriešil. Obecenstvo bolo vďačné za skvelý hokejový zážitok a mančaft, v ktorom štartovali svoju kariéru také esá ako Jiří Hrdina, Jiří Lála, Ladislav Svozil či Vladimír Caudr hnali vpred mohutným „Čéser do toho!“ rovnako v Banskej Bystrici ako aj vo Zvolene.

Český hokej mal v tom čase oveľa vyššiu kvalitu a aj pomer tímov v lige bol 10:2. Kto však na to mal, do repre ho povolali, Slovák – Neslovák. Presvedčili sme sa o tom aj pri titule A mužstva v roku 1985, keď nás potiahla k zlatu hviezdna prvá lajna spod Tatier v zložení V. Lukáč – Rusnák – Liba.

V tom čase však mohli viesť akúkoľvek čs. reprezentáciu iba rešpektované trénerské osobnosti a nie kadejakí hazardéri, táraji či administratívni tajtrlíci, takže rozhodovala iba výkonnosť.

Krátky život dlhých gatí

Zámorské tímy zaujali v roku 1977 okrem hry aj oblečením. V NHL v tom čase experimentovali niektoré tímy s dlhými nohavicami. Tak si to na juniorských MS strihli rovno obe reprezentácie. Že to pôsobilo čudne? Uznali asi aj tvorcovia tejto módnej novinky. Vydržala len krátko…

Priame prenosy z bystrickej haly boli vtedy utrpením. Kamery tesne nad striedačkami snímali tzv. nízky pohľad, súboje v rohoch klziska sme si cez hlavy divákov iba domýšľali. Naopak, Zvolen ponúkol čerstvo zmodernizovaný štadión s výhodne umiestnenou kamerou v horných radoch. To bol výhľad oproti Urpínu!

A prečo sa tejto pocty dostalo práve stredoslovenským mestám? Na to už vtedajšia komunistická generalita čs. športu odpoveď zrejme nedá. Ale najbližšie k pravde bude asi zachovanie akejsi parity v organizácii hokejových podujatí, keďže na „veľké“ šampionáty mala výhradné právo pražská „fučíkáreň“ na holešovickom ostrove (oficiálne Park kultúry a oddychu Júliusa Fučíka, dodnes štadión Sparty). Prvýkrát sa s nami Česi podelili o organizáciu MS A skupiny až na sklonku federácie v roku 1992, keď sa v Bratislave odohrala jedna z dvoch skupín.   

Repete s legendárnou bitkou

Ešte raz sa MS 20 vrátili na Slovensko. O desať rokov neskôr a tentokrát sa odohrali v štyroch mestách na západnom Slovensku – v Nitre, Trenčíne, Topoľčanoch a Piešťanoch. Triumfovali Fíni, ČSSR získala strieborné medaily. Ale všetkým utkvela v pamäti najmä hromadná bitka v Piešťanoch v zápase ZSSR – Kanada, počas ktorej sa zhasínali svetlá na štadióne. Ani jednej z veľmocí turnaj nevyšiel a napokon boli kvôli škandalóznemu počinu zo šampionátu vylúčené.

A kedy opäť uvidíme MS 20 na Slovensku? Tak skoro asi nie. Ak vôbec. Severná Amerika, najmä Kanada, urobili z tohto turnaja taký skvelý biznis artikel, ktorému nemôže konkurovať žiadna federácia. Sviatkom je v posledných rokov dostať MS 20-ročných aspoň do Európy. A keďže prezident IIHF pán Fassel zásadne rokuje so zástupcami severoamerického hokeja v patričnom predklone, zostane zrejme nadlho získanie „veľkého“ šampionátu oveľa ľahšou úlohou ako tento juniorský dnes už klenot.