fbpx
utorok, 19. januára 2021
Slovensko na MS U20
SITA/Jason Franson/The Canadian Press via AP
Hokej

MS U20: Hlavu hore, celkom dobré to bolo

Slovenská hokejová reprezentácia juniorov v nedeľu skoro ráno prehrala s mladými Američanmi 2:5 a do semifinále MS U20 v bubline v kanadskom Edmontone nepostúpila. Napriek tomu si za reprezentáciu hokejovej republiky zaslúžia mladí hráči aj realizačný tím pochvalu.

Po nevydarených majstrovstvách sveta pred rokom v Česku po sebe tentokrát Slováci na ľade zanechali oveľa lepší dojem.

Očakávania

Prognózy pred turnajom mladíkov sa nerobia ľahko. Najmä preto, že aj počas normálnejších sezón chýba medzinárodná konfrontácia. Jednotlivé ročníky síce proti sebe odohrajú po jednom, dvoch turnajoch za rok, keď príde na lámanie chleba medzi juniormi, nie je to vždy smerodajné.

Očakávania od výberu trénera Petrovického veľké neboli. Po neúspechu pred rokom (Slovensko vyhralo len s Kazachstanom 3:1 a od Kanady, Fínska, Švédska aj Švajčiarska dostalo najmenej po šesť gólov, spolu 27) tentokrát odpadol stres o vypadnutie no cieľ zostal ten, čo každý rok. Postúpiť do štvrťfinále.

Pokúsiť sa oň išiel najmladší výber histórie. Tesne pred ním z neho vypadol Maxim Čajkovič, pôvodne lídrer ofenzívy doplatil na skrat v tréningovej bubline vo Zvolene. Nikto potom takmer o ničom inom nehovoril a nepísal, ako o trojici šestnásťročných hráčov. Šimon Nemec, Juraj Slafkovský aj Filip Mešár sú mladíci, ktorí napriek extrémne mladému veku dostali šancu ukázať sa.

Otázne bolo, či v konkurencii starších chlapcov obstoja.

Realita

Počas pandémie nemôže byť žiaden podobný turnaj úplne “normálny”. Aj MS U20 na opačnom konci Kanady sprevádzali problémy s koronou. Najviac na nich doplatili Švédi, museli vymenť realizačný tím a Nemci, ktorí odohrali väčšinu turaja s torzom zdravých hráčov.

Slovákov, umiestnených v hrateľnejšej skupine s Kanadou, Fínskom, Nemeckom a Švajčiarskom, tieto trable obišli a aj to si zaslúži oceniť. Počas prípravnej bubliny aj v tej turnajovej dodržali všetky potrebné opatrenia a nikto nič zlé nechytil.

Kľúčovým sa ukázal hneď prvý zápas, proti Švajčiarom. Disciplinovaný výkon aký sme dávno nevideli si získal pozornosť fanúšikov. Hráčom dodala výhra 1:0 potrebné sebavedomie, aj keď museli hrať najbližší zápas proti Kanade. Domácemu superfavoritovi bod neukradli, no na hokej sa dalo pozerať. Kanada má na turnaji (okrem brankárov) takmer len hráčov draftovaných do NHL v prvom kole, proti nadupaným borcom sa Slováci držali statočne.

Nemci majú hráča, akého my stále nie. Tim Stutzle potiahol svoj zdecimovaný mančaft k výhre v predĺžení, aj bod ale treba našich pochváliť. Bojovali, hoci mali v hlavách aj nohách Kanadu len o deň predtým. Iba posledný zápas v skupine proti Fínom nevyšiel. Rozdiel hráčskej kvality v ňom bol najviac viditeľný.

Hlavu hore, dobré to bolo

Aj vo štvrťfinále bol ohromným favoritom súper. Amerika po prehratom prvom zápase ťahala šnúru troch zápasov a 22 gólov bez jediného inkasovaného. Porazili Švédov, ktorým sa nepodarilo v základnej skupine prehrať vyše 50 zápasov za sebou.

Keď bol päť minút pred koncom stav 3:2 po ďalšom sympatickom výkone Slovákov, nedeľné ráno malo náboj. Nakoniec Američan strelil gól spoza bránky a ďalší pridal jeden do prázdnej, výsledok celkom nezodpovedá obrazu hry. Možno ani celkové ôsme miesto.

Mladí hokejisti – hoci sklamaní, lebo prekvapenie nebolo ďaleko – môžu po turnaji stáť na modrej čiare s hlavami hore. Bolo to dobré, dalo sa na to pozerať. Ukázalo sa, že aj mladíci, najmä Nemec so Slafkovským, už dnes vedia z hokeja veľmi veľa a vôbec sa so staršími na ľade nestratili. Skôr naopak. Nemec bol medzi troma najlepšími hráčmi turnaja, získal štyri kanadské body. Slafkovského bolo vidieť pri každom striedaní. Nielen preto, že je veľký chlap napriek tomu, že má len šestnásť. Potenciál ukázali brankári aj hráči, ktorí hrajú na Slovensku.

Jasné, ešte ani nevychladol pot pod chráničmi a s východom januárového slnka sa vyrojili aj kritici. S chladnou hlavou sa ale budeme obzerať za MS U20 v Edmontone skôr s nádejou. Pred piatimi rokmi som písal, že medailová generácia príde o 15, možno o desať rokov. Dnes sa zdá, že by možno mohla aj skôr.