Mohli povzbudiť našich. Mohli im vliať sily do zápasu s Nemeckom. Radšej si vybrali pískanie. Na súpera. Od posledného gólu skrz záverečný hvizd popri vyhlásení najlepších hráčov korunované počas súperovej hymny.
Je to “také naše”
Národ holubičí, alebo voľačo také sa o nás hovorí. Závidíme, čo nemáme, kydáme na druhých, keď by sme sa mali dívať na seba. A keby sa tí “tiežfanúšikovia” dívali na našich počas zápasu, pískanie by im ani nenapadlo.
Áno, zamrzí. Išlo o dve sekundy, neudržali sme. Skutočne to je ale dôvod na vrcholnú neúctu a hanbu pred očami sveta? Kvôli tým, čo hádžu predmety na plochu nepustia ostatných s pivom dnu. Kvôli tým, čo pískajú si opäť všetci povedia: Východná Európa. Zvieratá. Hlupáci
Tí, ktorým sa podarilo získať lístok na zápas s Nemeckom, prosím, pokúste sa ukázať, že sme skutoční fanúšikovia hokeja, nie len tí príležitostní. A ak sa okolo vás bude nachádzať nejaký nespratník, pokúste sa mu vysvetliť, prečo tam nemá čo robiť. Bársakým spôsobom.
Hráme skvele. Fandime našim. Rešpektujme súpera.
Komentáre