Na vlastné buľvy: Biela sobota a trúbky na humenskom hokeji

K Veľkej noci patrí okrem tradícií aj hokej, ideálne ten, ktorý máte poruke. Pravda, ak tím v meste, v ktorom ste, ešte nevypadol z play-off. Ja som mal to šťastie, že v Humennom sa ešte hrá a že domáci si v sérii s Martinom počínajú tak dobre, že na Bielu sobotu pripadol 5. zápas ich série. 

Ta toto tak ňemaľi zrobic

Začiatok zápasu zmenil hokejuchtivým jedincom plány. Úvodné buly o 16:00 prinieslo viacero veľmi pikantných komentárov na sociálnych sieťach. Od fanúšikov prišli na Facebook aj sťažnosti, ktoré parafrázujem a ktoré rozhodne zarmútia každého fanúšika hokeja, ako napríklad “Ta čom tak skoro dali, šak som chcel isc vtedy pasku švecic”, ale aj “Pre posrany volejbal toto?”, to ako reakcia na zmenu hracieho času kvôli inému televíznemu prenosu. Azda najostrejšia bola hláška “Ostavam doma, o takym čaše na hokej nepujdzem!” z ktorej až pichlo pri srdiečku. Moje podozrenie na infarkt sa, našťastie, nepotvrdilo, a tak som šiel na zápas, pascha, nepascha.

Napriek tomu, že som prezieravo prišiel na miesto zápasu s náskokom, aby som preštudoval bufetovú ponuku, prekvapilo ma, že na pokladni ma vítal len prievan a jedna predavačka. Prezieraví zjavne boli aj organizátori, lebo spustili online predaj lístkov, takže na vstup dovnútra stačilo vytasenie. Papiera.

Výsledok zápasu je jasný a hovorí za všetko, Humenné 5, Martin 0. V nasledujúcich chvíľach sa povenujem radšej kadečomu inému. 

Zelené vlasy, trúbka, zajac. V tomto poradí

Ešte pred zápasom som mal tú česť podať si ruku s fotografom, ktorý zabezpečil fotky aj do tohto článku. Odovzdal som mu pozdravy čitateľov a dohodli sme sa, že aj dnes mi zábery pošle.

“Ta tak jak furt?” pýtam sa.

“Ta tak, hej,” odpovedá mi.

“Ta dobre,” potvrdzujem, podávame si ruky a ja už bežím na pomaly sa zapĺňajúcu tribúnu. Cestou míňam reklamný banner používaný na rozhovory, ktorý je pre nestabilitu prichytený o metly. Aj z neho cítiť východniarsky kontext, lebo na východe “še to furt dajak zrobi, kec treba, choč ňe tak, jak by ši čekal”.

Atmosféra na zápasoch Humenného je špecifická audiovizuálnou zložkou. V domácom fanklube sa vyskytol najprv človek s dlhými zelenými vlasmi, potom človek s trúbkou a potom veľký veľkonočný zajac. Keďže som sedel v sektore B, v tomto poradí. Spomínaná trúbka pripomínala okrem známych melódií aj veľký hit Barbory Haščákovej. Jednému by aj slzička vyskočila, keby mu Slnko presvitajúce z okien štadióna pichlo do oka.

Hra na trúbku zahriala nielen srdiečka, a nielen tie domáce. Fanklub hostí sa so zvyšujúcou sa teplotou (zo 7 na 9!) začal v druhej tretine vyzliekať. Ako mi povedal kamarát, v úvode série sa schyľovalo aj k bitke medzi fanklubmi, ale nejak to nedopadlo. Provokácie boli aj včera, ale napokon sa humenská SBS vytiahla. Spolusediaci na tribúne sa pochválil tým, že pozná člena usporiadateľskej služby a okomentoval to slovami: “Vyžira jak Johny Bravo. Vlasy kus kratše, aľe biceps ma jak ja tri.” Do takého sa neradno pustiť.

Keby som mal VAR…

Tri miesta odo mňa sa snúbila moderná technológia s klasikou, lebo jeden z divákov si zapol prenos aj na mobile, čím získal opakované zábery. Mohol si tak s pokojom pozrieť repete momentu zápasu, pri ktorom padol rozhodca na martinskú striedačku. Ja som videl najprv len nohy trčiace spomedzi hokejistov, neskôr prilbu a potom zvyšok prúžkovaného muža. 

Domáce diváctvo ocenilo spomínaný výlet, keďže s výkonom rozhodcu nebolo spokojné. Názory od tribúny cez toalety až po bufet sa rôznili v príčinách týchto “pokleskov”. “Vun ňigda ňedobre piska”, “Ňechce še im do Humennoho chodzic, zato chceju žeby sme vypadľi”, “Furt ľem nam ubližuju!”, ale aj “To zato, že Prešov dňeška prehral…”. Který z nich byl pravdivý a který byl jen výmyslem našich scenáristú, to se dozvíte na konci pořadu Věřte nevěřte!

Návšteva bola na humenské pomery pomerne slušná, veď 2053 divákov sa na štadióne v týchto končinách nevidí každý deň. Výsledok 5:0 vyčaril úsmev na tvárach všetkých, vrátane rolbára, dvíhajúceho kútiky úst pred mantinelom. Do úsmevu sa stáčalo aj provizórne zábradlie, na ktorom skákali Martinčania a usmieval som sa aj ja, lebo som pri bufete stretol kamarátov, ktorých som roky nevidel.

Kto postúpi z tejto série? To neviem a nie je to podstatné. Klobúk dolu pred atmosférou, pred divákmi, fanúšikmi (a budem sa tváriť, že tie rasistické pokriky od fanklubu hostí neprišli). Podstatné včera bolo, že bolo na hokeji veselo. Bodaj by takýchto zápasov (nielen) v druhej najvyššej súťaži bolo najviac. “Aj kec tu bulo podozrivo veľa trenerov, das dva tišic”.