Na vlastné buľvy: Radosti a sklamania zo zápasu prvého s druhým

Po necelom týždni som sa znovu odhodlal ísť na humenský hokejový štadión. Domácim sa darí a po výhre s Vlkmi zo Žiliny si brúsili korčule aj na martinské… No proste na nejaké zvery z Turca.

Zo stretnutia prvého s druhým v SHL som si spravil vlastné rebríčky top 3 momentov. Dobrých aj zlých.

Nech viete, aké mantinely si nastaviť, keď vás raz vaše kroky pri Laborci zavedú až na štadión.

Čo sa mi páčilo

Spoločensko-hokejová zodpovednosť divákov

Na najlepšej návšteve sezóny sa nepodpísal zub vianočného prejedenia a v kľúčových momentoch sa aj introvertnejšie tipy zapojili do fandenia. Nemyslím len klasické výkriky prasačín k pruhovanému triu. Keď bolo cítiť zápal z ľadu, ozvalo sa diváctvo, a naopak. Keď to domácim nešlo, celý štadión prekonal ostych a ak nekričal, tak aspoň tlieskal. Ani Baba Vanga netuší, či to tak ešte bude (o tom neskôr), ale včerajšia tribúnovo-klzisková spolupráca ukázala, že Levy nie sú v Humennom ohrozeným druhom.

Čaj

Alkohol mám rád ako Jaromír Jágr myšlienky o konci kariéry. Preto som pri návšteve bufetu ohŕňal nosom pri nápise “čaj s rumovou príchuťou”. V rohu klziska mojej duše som teda dúfal, že tu bude chutiť lepšie, ako to znie. A veru, tak bolo! Produkt, pri ktorom sa marža môže ťahať až k streche humenského štadióna, ulahodil mojim chuťovým pohárikom.

Bojovnosť

Nie v každom športe som prorokom, ale v mnohých dokážem zračiť ba až vycítiť, keď športovcom nechýba bojovnosť. Čo domácim nevychádzalo v koncovke, to nahrádzali bojovnosťou, čo nedobehli v disciplíne, dobehli bojovnosťou, no a na čo nestačili v presnosti, to doplnili… však vy viete čím. Hostia podkurovali podobne, v ich neprospech však hovorili iné hokejové atribúty.

Čo sa mi nepáčilo

Počet divákov

1621. Najlepšia návšteva sezóny. Usporiadatelia si mohli tlieskať, stále je to však málo. Humenné je na prvom mieste tabuľky a lepšieho súpera už mať nemohlo – veď hralo s druhým tímom! Prvýkrát v sezóne prišla viac ako tisícka ľudí. Takáto návšteva by mala byť na prvom tíme pravidelne. Čo vy, hokejoví fanúšikovia, vlastne ešte chcete?

Kým boli štadióny zatvorené a kapacita obmedzená, ľudia nadávali, že sa nikde nedostanú a plakali, že sa musia očkovať. Dnes, keď môžete ísť všade, tak nejdete. Ja chápem, že vášho otca koňa brata sesternice korytnačka má malé a jeho krstiny začínajú v rovnakom čase ako úvodné buly, ale nie, naozaj tam nemusíte byť. Ak nemusíte byť v práci a máte 4 eurá navyše, mali ste sa včera hlásiť tu, alebo na inom slovenskom štadióne.

Bufet

Chcel som, pre novinárske potreby, okoštovať tunajší hot-dog. Zmeškal som polovicu z druhej a slušnú časť z tretej tretiny. Samozrejme, aj prestávku. Celé som si to odstál v rade, aby mi nakoniec pani za dreveným okienkom na moju otázku “máte ešte niečo?”, odpovedala “horalku”. Ľadovo chladná tvár dávala znať, že nesranduje. S ľadovo chladnou tvárou mi môže vtipy rozprávať len Matej Adámy. Toto bola predavačka, ktorá sa na neho nepodobala.

Poživeň na humenskom štadióne vám teda odporučiť neviem. Trocha hladu po Vianociach ale nezaškodí, ako by povedalo sympózium samozvaných domácich výživových poradcov.

Bez tančeka

Od jesene hlási domáci tím na plagátoch, že ak na štadión príde viac ako tisíc divákov, známe hokejové meno v drese Humenného, Ján Ťavoda, po zápase zatancuje. Diváci podmienku splnili. Hráč nie. Sklamaný domáci fanklub si slušne prosil to, čo si zaslúžil. Tanečnej odpovede sa mu nedostalo.

Poznáte tú pieseň v ktorej sa spieva že “Sliby se maj plnit o Vánocích?”. V humenskej šatni tento rok určite nehrala.

Za fotky opäť veľmi pekne ďakujem Petrovi Šimurdovi.