Piatok, 19. apríl 2024 
Denis Bohumil Schvarcz Šiesty semifinálovej série hokejovej extraligy priniesol do Steel Arény atmosféru, akú na ligovom zápase nezažila odkedy v nej naposledy Slovan Bratislava získal národný titul. Presne desať rokov.
Hostí privítal domáci fanklub tradičným celoslovensky populárnym vulgárnym pokrikom ešte pred štátnou hymnou. Na košické pomery sa vraj vyjadrovali ešte celkom zdržanlivo. Je to ale ako keby Edo Chmelár vypisoval na Facebook, že Rusi zabili menej Ukrajincov, ako mohli. Somarina, povedané eufemisticky.
Game 6
Košice boli pol zápasu od vyradenia, v sérii prehrávali 2:3 a v nedeľu večer bolo v 30. minúte na svetelnej kocke skóre 0:2. Hokejisti z Bratislavy po prvej tretine zaslúžene vyhrávali o gól, strelu z diaľky cez hokejku obrancu pustil inak famózny Riečický za seba nie po prvýkrát v semifinále.
Cez prestávku som sa pokúsil dostať do skyboxu, kam ma pozval na návštevu známy keď sa z Instagramu dozvedel, že budem medzi divákmi. Veľkonočný termín je pre emigrantov ako ja ideálny. Oprášil som čierny dres a neváhal vytiahnuť na hokej otca, aj syna, aj Ducha svätého Miša, ktorého články ste kedysi u nás tak radi čítali.
Medzi miestnu smotánku som ale netrafil na prvýkrát – ako obyčajne sme sedeli medzi divákmi v obľúbenom sektore v rohu – a správnu cestu som nesprávne hľadal pätnásť minút. Nevadí, aspoň som nestál pol hodiny v rade na párky. Chápem, že do Steel Arény nechodí osemtisíc ľudí na každý hokej, azda sa ale aj takým dobrým správam časom služby prispôsobia.
Keď potom v druhej tretine Valach našiel Ziga na konci presilovky pred bránkou a ten šikovne zasunul druhý puk do domácej bránky, na zimnom štadióne Ladislava Trojáka nebolo príliš veselo.
Bodaj by sme mali viac Rogoňov
Vypredané hľadisko prebrala k životu 77-čka v čiernom drese VSŽ. V playoff hrá výborne, tréner Ceman by mal isto v tíme rád aj viac takých Rogoňov. Dorazil puk za Windsora a zvrátil momentum, ktoré dovtedy ovládali hokejky a korčule belasých. Hráči Košíc v druhej polovici druhej tretiny, ale najmä v tretej, čoraz viac tlačili súpera do vlastnej tretiny a pokúšali sa o vyrovnanie.
V druhej prestávke som sa predsa len do lóže na chvíľku dostal, kamarátov pozdravil a zhodli sme sa, že si naši góly šetrili na poslednú tretinu. Skutočnosť predčila aj naše zbožné želanie.
Pomohol bývalý spoluhráč Košičanov. Martin Belluš pre prítomných trochu nepochopiteľne putoval na trestnú lavicu. V skutočnosti ale zaslúžene, keďže brankárovi Košíc vytrhol a zahodil hokejku. Tréner mu vynadal po zápase, štadión škaredo a hlasno hneď a zaraz. Aj to bolo pre mňa ťažko stráviteľné. Nie sme náhodou v 21. storočí? Neboli Košice nedávno hlavným mestom kultúry? Kultúra si na košický zimný štadión hľadá cestu príliš dlho…
Presilovku domáci technici vedia. Kapitán Chovan znova precízne servíroval a Marek Slovák zakončoval ponad Winsdorov betón. Plechy v Steel Aréne sa triasli, osemtisíc prítomných verilo v dokonalú otočku.
Rozhodla rybička
Keď sa už schyľovalo k predĺženiu (v tretej prestávke by som už od hladu vydržal stáť v rade na klobásku aj pol ďalšej tretiny), o zápase rozhodla veľkonočná rybička. Po jednom z buly skočil Allan McPherson rybičku pred Valacha, buchol do puku a ten preskočil do bránky. V Steel Aréne nastala erupcia radosti a žiaľ aj ďalšia ejakulácia vulgarizmov.
Je nepochopiteľné, prečo po takej krásnej zápasovej otočke, unikátnom góle dokonale zhmotňujúcom maximálnu túžbu po výhre a predĺžení série spustí kotol tú nenávistnú pesničku. Len preto, že môže? Smutné bolo, koľko divákov z miest na sedenie sa pridalo.
Posledný gól pri hre bez brankára bol technický, po faule na McPhersona ho rozhodca doprial namiesto trestného strieľania. Mandarínka Darinka po záverečnom hvizde bola oveľa lepšou pesničkou.
Game7 v utorok v Bratislave bude krásnym vyvrcholením dvoch storočníc hokeja. Lepší (alebo šťastnejší) postúpi do finále, hanbu si v jubilejnom roku nakoniec neurobí ani jeden domáci veľkoklub. Semifinálová séria je krásnym a dôstojným vyvrcholením ligovej sezóny.
Aj keď sa po nej ešte musí odohrať aj finále.
Komentáre