Našlo Slovensko v Rige nového Dominika Graňáka?

Písal sa rok 2004. Slovensko bolo v hokejovej eufórii. Síce rok predtým sa čakalo, že supersilný výber to môže dotiahnuť až k obhajobe titulu majstrov sveta, nakoniec z toho bol bronz, keď náš tím zdolal v súboji o tretie miesto v Helsinkách Čechov.

V Ostrave si Slováci opäť verili. Znova postavili parádny výber, v ktorom boli hviezdy ako Marián Hossa, Mariána Gáborík, Pavol Demitra, Jozef Stümpel, Miroslav Šatan či Zdeno Chára. Slovenský tím prešiel turnajom ľahko, zdolal Rusov, remizoval s USA či Švédmi, vo štvrťfinále zdolal Švajčiarov. V semifinále však prehral tesne s Kanadou, keď rozhodca nevidel jasný faul na Jána Lašáka. Napokon skončil výber Františka Hossu na nepopulárnom štvrtom mieste.

Vyrástol popri hviezdach

Popri hviezdnom kádri, v ktorom bolo veľa skúsených hráčov, sa v zostave objavil aj vtedy skoro dvadsaťjedenročný obranca Dominik Graňák. Pre mnohých neznáme meno, ktoré si vypiplal v Slavii Praha legendárny Vladimír Růžička. Šikovný bek zvládol celý turnaj, odkorčuľoval deväť zápasov a začal písať svoj parádny príbeh v reprezentačnom drese.

Dnes už každý slovenský fanúšik vie, kto je Dominik Graňák. V kariére zvládol 12 svetových šampionátov a so 194 zápasmi v národnom drese je rekordérom. Parádne úspechy dosiahol aj v klubovej kariére, keď je dvojnásobným majstrom KHL s Dinamom Moskva, víťazom českej extraligy ešte so Slaviou Praha a švédskej ligy s Färjestadom. K tomu má striebro z MS 2012.

Graňák nebol nikdy fyzickým obrancom, ktorý tvrdo dohrával súboje, skôr v nich predčil súpera šikovnosťou, korčuľovaním a výborným hokejovým IQ. Nedalo by sa povedať, že je ofenzívnym bekom, nikdy nedominoval v bodoch, aj keď pri dvoch tituloch v KHL bol parádny aj v útočnom pásme. Trenčiansky odchovanec dosiahol svoju dlhovekosť v reprezentácii najmä vďaka výbornej hlave, keď sa naučil hrať presne to, v čom je dobrý a čo potrebuje.

Teraz ho pripomenul iný obranca

Na tohtoročnom šampionáte pripomenul Graňákove výkony Mislav Rosandič. Ten síce stihol svoj prvý veľký seniorský turnaj až v dvadsiatichšiestich, ale naznačil, že z Európy môže byť v najbližších rokoch stálicou.

Záhrebský rodák o sebe rád rozpráva, že je už na polovicu Chorvát a na polovicu Slovák, keďže polovicu životu prežil v Banskej Bystrici a na Slovensku hráva od žiackych čias.

Rosandič bojoval o majstrovstvá sveta už v minulosti, ale vždy ho niekto v nominácii preskočil. Blízko bol šampionátu už v 2019 v Košiciach, obrana však bola príliš nabitá, keď v nej boli hráči z NHL Andrej Sekera, Erik Černák, Christián Jaroš či Martin Marinčin. Chorváta žiaľ predčil aj Patrik Koch, čo je dodnes stále nepochopiteľné.

Jemu Růžička nepomohol

Bronzový medailista z dvadsiatky 2015 sa však neurazil a ani nevzdal. Aj v klubovom hokeji mu trvalo, kým našiel pre seba správne miesto. Skúšal to v Slovane Bratislava, ale v náročnej KHL to je pre mladých hráčov ťažké, dupľom, keď vás vedie Miloš Říha. Vždy sa vracal do Banskej Bystrice, kde mu dal Vladimír Országh dostatok priestoru v jednom z titulových rokov.

Tam si vyhliadli Rosandiča manažéri z Hradca Králové. Aj tam však striedal lepšie roky s horšími. Najhorší čas pre neho nastal paradoxne, keď tím začal trénovať Růžička. Zatiaľ čo Graňáka slávny český tréner kedysi vytiahol, Rosandiča zahrabal s minimálnym icetimom. Slovenský reprezentant to najprv riešil hosťovaním vo Vítkoviciach, keď prišiel v 2020 vytúžený telefonát z Liberca.

Klub patrí dlhodobo medzi českú špičku a pomohol sa posunúť v kariérach mnohým Slovákom. Spomeňme len mená ako Martin Bakoš či Libor Hudáček. V Liberci si vždy dlhšie skautujú hráča, aby im zapadol do zostavy. Tak to spravili aj v prípade Rosandiča a dnes oslavujú, že našli drahokam. Šikovný obranca v drese tigrov neskutočne vyrástol. V uplynulom ročníku bol výborný v defenzíve aj ofenzíve, podľa pokročilých štatistík patril medzi päť najlepším hokejistov v českej extralige podľa počtu vstupov do ofenzívneho pásma súperov. Dosiahol na 27 bodov v 52 zápasoch a pri ceste Liberca do finále mal mnohokrát vyše dvadsaťminútový icetime.

Výborný šampionát

Z českej extraligy šla na neho iba chvála. Pozitívom bolo, že pre Slovensko bol jasnou voľbou smerom k majstrovstvám sveta. Celý turnaj v Rige odohral v prvej či druhej obrane a sršala z neho spoľahlivosť. Z pokoja ho síce dostal nešťastný pľuvanec proti Švajčiarom, za ktorý dostal prísny trest, ale inak hral výborne.

Nie nadarmo ho direktoriát turnaja zaradil medzi trojicu najlepších Slovákov šampionátu k hviezdam zostavy Marekovi Hrivíkovi s Petrom Cehlárikom.

Herne Rosandič pripomína vo viacerých veciach Dominika Graňáka. Dobre korčuľuje, súboje vyhráva hlavou, nie silou a tréneri sa na neho môžu spoľahnúť v oslabeniach a zaskočiť vie aj v presilovke. Dokonca majú s reprezentačnou legendou aj podobné parametre. Graňák meria 182 centimetrov, má 81 kilogramov a Rosandič má pri 181 centimetroch 80 kilogramov.

Výkonmi v Rige chorvátsky rodák ukázal, že by nemal chýbať ani v nominácii na olympijskú augustovú kvalifikáciu.

Viac článkov o MS 2021 nájdete TU