Po piatich rokoch som skončil v mediálnom tíme. Takto to funguje v hokejovej Extralige

Po piatoch sezónach sa moja cesta pracovníka pre hokejový klub v Tipos extralige končí. A ja som si uvedomil, že by nebolo od veci prezradiť, ako som sa k tejto práci dostal, čo bolo jej náplňou a čo v klube (ne)fungovalo.  

Média tím

Vráťme sa do sezóny 2019/2020, kedy klub pridal príspevok na sociálnu sieť, že hľadá ľudí do ambiciózneho projektu zvaného ,,média tím”. Ako malému 16-ročnému smradovi sa mi ani nesnívalo, že by ma vôbec pozvali na úvodné stretnutie. Ale stalo sa. Na úvodnom stretnutí nám bolo prednesené, čo bude náplňou práce tímu a čo od nás očakávajú. Následne boli sľúbené benefity. Napríkad klubová rovnošata, hokej zadarmo bez obmedzenia zón alebo aj nahliadnutie do klubovej kuchyne a tým pádom prístup k zákulisným informáciám.

Spočiatku sme naozaj mali all access vstupy, dokonca aj informácie zo zákulisia. Pred covidom sa mi podarilo prvýkrát dostať do réžie, kde sa tvorí obsah na zápasovej kocke. Tam sa mi zapáčilo. No vírus to chcel inak a v réžii som strávil posledný zápas sezóny, ktorú prerušil covid.  

Turbulentné obdobie

Cez leto nastalo turbulentné obdobie klubu, na ktoré si asi každý pamätá. Bývalého PR manažéra (pod ktorým sa mi pracovalo výborne) vyhodili a mediálny tím bol prenechaný inému človeku. Od toho momentu sme sa z klubovej kuchyne už nič nedozvedeli a štadión bol rozdelený na zóny. Samozrejme, už sme nemohli ísť všade.  Zo začiatku to bolo fajn, no počas sezóny som pracoval na vrátnici, kde som púšťal na štadión aj vysoko nad 50 ľudí, než koľko bolo vtedy povolené.

Ak bolo treba, poslali ma do obchodu na nákup pochutín alebo tekutého zlata pre vedenie klubu. Takto som fungoval celú sezónu, na konci ktorej sme dostali bundu s logom klubu. Náš tím bol dokonca obohatený o nového grafika a fotografa.  

V poradí tretia sezóna bola zaujímavá. Dostal som sa späť do réžie, tam som pracoval s radosťou. Počas tretej sezóny sa ale už človeku zadarmo pracovať nechce… Hlavne keď ma klub (viac než) dosť peňazí na hráčov, no na tím spravujúci média ich nenájde. Klubová rovnošata nikde, info zo zákulisia stále nikde a počet zón kde som mal prístup sa znovu znížil.  A média tím prestával fungovať… 

Pyrrhovo víťazstvo

Prišla štvrtá sezóna a s ňou Pyrrhovo víťazstvo v podobe ,,ambiciózneho” človeka, ktorý nám mal začať platiť za odvedenú prácu. Celý natešený som sa vrhol do sezóny, no tvrdo som padol. Zmluvy sme nemali podpísané do polovice oktobra. Výplaty chodili spočiatku v 25. deň nasledujúceho mesiaca, no od decembra sa všetko zmenilo. Zrazu výplaty neboli. Tri mesiace sme čakali.

Najviac som nerozumel tomu, že každý z nás mal inú daň a odvody. Niekto 34%, druhý 40 a ja som mal až 55%. Jeden mesiac som dokonca dostal správu, že po odčítaní daní som v mínuse. K tomu sme z tímu nemali žiadne informácie, samozrejme v tíme to začalo znova škrípať a napätie rástlo.  

V aktuálnej sezóne to vyeskalovalo. Požiadavky sa kopili. Peniaze neboli a kritika prístupu vedenia sa zvyšovala. Párkrát si členovia média tímu dovolili kritizovať nemenovaného novinára a fotografa. Pridával na sociálne siete rozmazané fotky a pravdepodobne ich ani po sebe nekontroloval. To sa vedeniu nepáčilo a väčšinou odpovedalo, aby sme sa starali o seba a svoje výstupy.

Niekoľkokrát bolo navrhnuté, aby sme začali publikovať informácie naviac pre fanúšikov – napríklad zverejnením, ako sú na tom nehrajúci hráči po zdravotnej stránke. Grafika bola urobená, všetko pripravené. Odpoveď, či to môžeme uverejniť? Vraj nech to nekomplikujeme, musí stačiť len dopísané k zostave.  

Žabomyšie vojny a koniec

Všetko som bral ako žabomyšie vojny v rámci našej skupiny a tak som sa smial na správach, čo posielali ľudia na internej komunikačnej platforme. Medzitým prišla informácia od PR manažéra, že média tím končí a dajú nám vedieť, ako budeme pokračovať. Nedali. Ozval som sa jednej strane, tá ma presmerovala na druhú. Tam som sa dozvedel, že nemám rešpekt k vedeniu, keďže sa smejem na správach v skupine a s takým človekom nechce dotknutý pán pracovať v réžii. Pritom 90% času trávi v skyboxe…  

Musím povedať, že ľudia v réžii a kameramani sú najlepší, akých som tam spoznal. Boli sme výborný tím a spolupráca fungovala výborne. Za tým, čo fanúšikovia vidia na kocke počas zápasu je celkom veľká drina.

Moja cesta sa tak končí. Ak má ale niekto záujem o “kiss cam” na štadióne, neváhajte ma kontaktovať.